Štátna správa

Kľúčovým slovom pojmov „verejná správa, štátna správa, samospráva“ je slovo „správa“. Vo všeobecnosti sa ním rozumie každá zámerná a uvedomelá činnosť, ktorej účelom je dosiahnuť a udržiavať určité usporiadanie predmetu správy. To znamená, že každá fyzická osoba (jednotlivec) a právnická osoba (podnik, združenie občanov, obec, štát) musí vykonať celý rad úkonov, aby predmet správy udržiavala v určitom poriadku.

Podľa obsahu a cieľov sa správa člení na verejnú správu a súkromnú správu. Verejná správa je správa verejných vecí a vykonávanie vo verejnom záujme.

Ústava Slovenskej republiky ustanovuje tzv. duálny systém usporiadania verejnej správy, v ktorom štátna správa a samospráva fungujú paralelne pri správe verejných záležitostí.

Štát vykonáva verejnú správu cez svoje orgány alebo cez iné subjekty verejnej správy, na ktoré výkon štátnej správy prenesie (prenesený výkon štátnej správy na obce a vyššie územné celky).

Štátna správa je vykonávaná orgánmi štátu, ktorými sú : vláda, ústredné orgány štátnej správy (ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy), orgány štátnej správy s celorepublikovou pôsobnosťou (bez priamej administratívnej podriadenosti pod niektorým ústredným orgánom štátnej správy, v podriadenosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy a inšpekcie a kontrolné orgány v podriadenosti príslušného ústredného orgánu štátnej správy), miestne orgány štátnej správy.

Vláda nie je typickým orgánom štátnej správy, jej postavenie je medzi priamymi vykonávateľmi štátnej správy špecifické. Je vrcholným orgánom výkonnej moci a súčasť orgánov verejnopolitickej moci. Jej výkonné funkcie nie sú typicky správne funkcie, ale politické. Vláda má pôsobnosť celoštátnu a z hľadiska vecnej pôsobnosti je orgánom so všeobecnou vecnou pôsobnosťou.

Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy majú čiastočne vecnú a územne celoštátnu pôsobnosť vo veciach štátnej správy. Úpravu ich pôsobnosti obsahuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov. Ustanovuje ich počet, názov, rámcovú vecnú pôsobnosť a základné pravidlá ich činnosti. Konkrétnu vecnú pôsobnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy vymedzujú osobitné zákony. Úlohy a zásady ich činnosti sú uvedené v štatútoch. Činnosť ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy riadi, koordinuje a kontroluje vláda.

V súčasnosti je v SR 13 ministerstiev: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Počet ostatných ústredných orgánov štátnej správy je 11 a sú to: Úrad vlády Slovenskej republiky, Protimonopolný úrad Slovenskej republiky, Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky, Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky, Úrad pre verejné obstarávanie, Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky, Národný bezpečnostný úrad a Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.

Orgány s celoštátnou pôsobnosťou sú napr. regulačné a dozorné orgány s celoštátnou pôsobnosťou, ako napr. Rada pre vysielanie a transmisiu, Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Úrad na ochranu osobných údajov, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Dekoncentrované orgány štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou sú, na rozdiel od regulačných a dozorných orgánov, podriadené príslušnému ministerstvu alebo inému ústrednému orgánu štátnej správy, napr. Národný inšpektorát práce, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, Slovenský metrologický ústav.

Sústavu miestnych orgánov štátnej správy tvoria orgány štátnej správy s vecnou čiastkovou a s územne obmedzenou pôsobnosťou. Obvodné úrady, vytvorené v roku 2004, majú postavenie miestnych orgánov štátnej správy na úsekoch všeobecnej vnútornej správy, živnostenského podnikania, civilnej ochrany a riadenia štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu. Obvodné úrady nahradili dovtedajšie okresné úrady.

Najnovšie systémové zmeny v štátnej správe prinieslo nadobudnutie účinnosti zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov dňom 1. januára 2013. Zákonom sa realizujú zámery Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2012 – 2016 a ciele Programu ESO (Efektívna, spoľahlivá a otvorená štátna správa). V zmysle citovaného zákona sa zrušujú krajské školské úrady, krajské stavebné úrady, územné vojenské správy, krajské úrady životného prostredia, krajské pozemkové úrady, krajské lesné úrady, krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, katastrálne úrady.

Cieľom je zjednodušenie kontaktu občana so štátnou správou, transparentnosť, efektívnosť nakladania s verejnými prostriedkami a účinná kontrola.

Tieto opatrenia sa budú realizovať v dvoch etapách:

1. zrušením vymedzených krajských štruktúr miestnych orgánov špecializovanej štátnej správy a presun ich pôsobností do existujúcich obvodných úradov v sídlach krajov od 1. januára 2013 /to upravuje vypracovaný návrh zákona/;

2. integráciou všetkých pôsobností miestnej štátnej správy do jedného štátneho úradu s odhadom od 1. januára 2014.

Zdroje:

• Machajová, J. : Všeobecné správne právo. Žilina : Poradca podnikateľa, 2008

• Berčíková, Z., Berčík, P., Búšik, J.: Organizácia a výkon štátnej správy v Slovenskej republike. Bratislava, 2008

• www.minv.sk - Územné a správne usporiadanie Slovenskej republiky

• www.minv.sk - V rámci programu ESO sa začalo s opatreniami v miestnej štátnej správe

• sk.wikipedia.org

Zaujímavosti zo súčasnosti

Sektor verejné služby a správa zabezpečuje verejnú správu a obranu, povinné sociálne zabezpečenie, sprostredkovanie práce, bezpečnostné a pátracie služby, ako aj činnosti členských organizácií – podnikateľských, zamestnávateľských, profesijných, odborových, cirkevných, politických, mládežníckych, záujmových a pod.

V roku 2014 bolo v SR vyplácaných 1,65 mil. dôchodkov, s medziročným nárastom o 0,7 %. Z toho 1,12 mil. tvorili starobné dôchodky, ktorých počet medziročne vzrástol o 13,2 %. Priemerná mesačná výška starobných dôchodkov v roku 2014 dosiahla 400,18 EUR, s medziročným nárastom o 2,5 %. Počet vyplatených vdovských a vdoveckých dôchodkov v roku 2014 bol 336 tis., rovnako ako v roku 2013. Priemerná mesačná výška vdovských dôchodkov vzrástla o 2,4 % na 242,90 EUR, priemerný nárast u vdoveckých dôchodkov bol o 1,9 % na 186,71 EUR.

Počet invalidných dôchodkov dosiahol 233 tis. a v porovnaní s rokom 2013 vzrástol o 0,4 %. Priemerná mesačná výška invalidných dôchodkov medziročne poklesla o 0,7 % na 266,64 EUR. Výdavky na dávky dôchodkového zabezpečenia spolu, vrátane dôchodkových dávok platených zo štátneho rozpočtu, za rok 2014 predstavovali 6,38 mld. EUR, pričom medziročne vzrástli o 6,0 %. Z toho výdavky na starobné dôchodky predstavovali 74,1%. Významný podiel výdavkov na dôchodkové zabezpečenie tvorili taktiež výdavky na invalidné dôchodky, konkrétne 11,9 %, ako aj výdavky na vdovské a vdovecké dôchodky, a to 9,7 %.

Výška štátnych sociálnych dávok za rok 2014 dosiahla 873,42 mil. EUR a medziročne vzrástla o 4,1 %. Na rodičovský príspevok bolo vynaložených 356,18 mil. EUR, pričom v porovnaní s rokom 2013 došlo k nárastu o 2,8 %. Prídavky na deti boli vyplatené vo výške 318,99 mil. EUR, pričom medziročná zmena bola minimálna. Značný nárast, o 15,8 %, zaznamenali vianočné príspevky pre dôchodcov s výškou 81,67 mil. EUR. Príspevky pri narodení dieťaťa dosiahli 42,10 mil. EUR, pričom vzrástli o 19,0 %.

Sociálna situácia má vplyv aj na kriminalitu a trestné činy, ktorých bolo v SR za rok 2014 spáchaných celkovo 81,25 tis., čo bolo o 9,4 % menej, ako za rok 2013. Objasnenosť trestných činov bola v roku 2014 na úrovni 55,8 %, pričom miera objasnenia sa zvýšila o 1,5 percentuálneho bodu. Celkové škody spôsobené kriminalitou za rok 2014 dosiahli 0,49 mld. EUR, čo bolo o 8,9 % menej ako v predchádzajúcom roku.

Morálne a sociálne aspekty spoločnosti formujú taktiež viaceré registrované cirkvi. Najvyšší počet duchovných bol v roku 2014 v rímskokatolíckej cirkvi, a to 2,33 tis. S počtom 434 duchovných pôsobila gréckokatolícka cirkev a v rámci evanjelickej cirkvi augsburského vyznania vykonávalo činnosť 353 duchovných. Reformovaná kresťanská cirkev mala 226 a pravoslávna cirkev 141 duchovných. Jedinou z cirkví, ktorá zaznamenala medziročný úbytok duchovných, konkrétne o 3,3 %, bola rímskokatolícka cirkev. Zaujímavosťou je, že v roku 2014 bolo 80,0 % živonarodených detí cirkevne pokrstených, avšak podiel cirkevných sobášov predstavoval len 52,9 % z celkového počtu sobášov.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, EUROSTAT DATABASE a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Zaujímavosti z histórie

Pojem štát pochádza z Grécka a súvisí s gréckymi mestskými štátmi. V Grécku neboli vytvorené podmienky na väčšie mestské konglomerácie vzhľadom na členitý reliéf krajiny.

V starovekom Ríme sa na označenie štátu používal pojem CIVIS ROMANUS = štátny občan. V Ríme bol štát odvodený od rímskeho štátneho občana. JUS CIVILE sa označovalo právo rímskych štátnych občanov – civilné právo, RES PUBLICAE správa vecí verejných.

Novodobý výraz štát použil ako prvý filozof Niccolo di Bernardo Machiavelli (3. máj 1469 – 21. jún 1527). Bol to taliansky štátnik, historik a teoretik politiky.

Machiavelli je často považovaný za teoretika moderného štátu, t.j. za prvého, kto tematizoval moderný štát ako špecifický politický útvar. Skúmal reálne možnosti politickej vôle a čo má politik robiť, aby dosiahol svoje ciele. Jeho politická koncepcia vychádzala z toho, čo vypozoroval na despotizme svojej doby so všeobecnými myšlienkami o práve, slobode a štáte.

Myšlienka právneho štátu sa síce vyvíjala už od antického Grécka, ale realizovala sa až v 20. storočí. Právny štát je taký štát, v ktorom nikto nie je postavený nad zákon. Kým štát a jeho orgány môžu robiť len to, čo im dovoľujú zákony, občan môže robiť všetko, čo mu zákony nezakazujú. Má istotu, že kým neporuší zákon, nemôže byť právne stíhaný. V právnom štáte má každý právo na riadny súdny proces, ktorý prebieha podľa vopred stanovených pravidiel. Sudcovia musia rozhodovať nestranne a nezávisle. Opakom právneho štátu je policajný štát.

Právny štát sa vracia ku gréckej naturalistickej myšlienke nomos despotes, k predstave vlády práva, k zákonom. Gréci chápali zákon ako súčasť prírody. Zákon trónil nad všetkými a nad každým.

Islamský právny systém patrí k najmladším právnym systémom, je však najťažšie adaptabilný modernej spoločnosti, nakoľko je veľmi silne viazaný na islamské náboženstvo, čo je jeho charakteristickým znakom.

Islamské právo je prevažne právom osôb – príslušníkov náboženského spoločenstva a nie právom určitého štátu, aj keď sa v prípade štátov, ktoré deklarujú, že šaría je ich štátnym náboženstvom, javí ako právo štátu (napr. Sudán).

Islamské náboženstvo, ktorého obsahom je aj islamské božie právo, vytvoril prorok Mohamed (570 – 632), ktorému bola zjavená najvyššia vôľa a text tohto zjavenia je obsiahnutý v Koráne, nazývanom aj al - kitáb.

Stručný vývoj štátnej správy na území Slovenska

Začiatky miestnej štátnej správy na území Slovenska sú známe už z 9. storočia v rámci prvého slovanského štátu označovaného ako Veľká Morava. Po jeho zániku sa menila a vyvíjala v rámci uhorského kráľovstva, neskôr habsburskej monarchie a potom dualistickej Rakúsko – Uhorskej monarchie.

Miestnu regionálnu správu dlho vykonávali hradní páni (župani) v sústave hradných panstiev, ktorá bola kráľovskou, v podstate štátnou správnou organizáciou.

V 13. storočí začali vznikať šľachtické stolice so stavovsky samosprávnym charakterom. Po roku 1849 sa šľachtické stolice zmenili na inštitúcie štátu, označované ako župy (názov župa sa používa v širšom zmysle slova ako všeobecné označenie pre regionálne samosprávne jednotky Uhorska od 10. storočia do roku 1918).

Prvá Slovenská republika (1939 – 1945) na území zmenšenom po 1. viedenskej arbitráži stratou južného Slovenska zriadila šesť žúp ako jednotiek štátnej správy, ktoré po obnovení Československa opäť zanikli.

V roku 1949 znova vznikli v celom Československu regionálne celky štátnej správy, ktoré dostali názov kraj, používaný predtým len v českej časti štátu – na Slovensku vzniklo najprv šesť krajov, neskôr k nim ako osobitný celok pribudlo územie Bratislavy.

Po zániku totalitného režimu boli v roku 1990 kraje zrušené a Slovenská republika sa členila na okresy, ďalej na obvody (121 obvodných úradov ako prvostupňových orgánov štátnej správy).

Po prijatí Ústavy Slovenskej republiky v roku 1992 a osamostatnení sa v roku 1996 územie Slovenska rozčlenilo na osem krajov a 79 okresov ako celkov miestnej štátnej správy.

Od roku 2002 postupne prechádzala podstatná časť pôsobnosti miestnej štátnej správy zo špecializovaných krajských úradov na samosprávne kraje.

Od roku 2004 sa zákonom zrušili okresné úrady integrovanej miestnej štátnej správy a ďalšími zákonmi sa zriadili samostatné orgány špecializovanej miestnej štátnej správy krajského a obvodného stupňa. Tým okresy prestali byť priamymi nositeľmi miestnej štátnej správy, aj keď vo väčšine prípadov sa v ich sídlach zriadili stále alebo dočasné pracoviská obvodných úradov.

K 1. 10. 2007 boli zrušené krajské úrady všeobecnej štátnej správy a namiesto nich boli vytvorená tzv. obvodné úrady v sídle kraja, ktorých územným obvodom je celý kraj a ktoré prevzali časť ich agendy.

K 1.1.2013 obvodné úrady v sídle kraja prevzali aj agendu k tomu dňu zrušených krajských úradov špecializovanej štátnej správy.

Zdroje:

• Cibuľka, Ľ. a kol.: Vybrané kapitoly z dejín a náuky o spoločnosti.Bratislava:PFUK, 2004

• Drgonec, J.: Právne kultúry Ázie a Afriky.Bratislava, 1991

• Tóthová, M.: Právna komparistika, veľké právne systémy.UPJŠ, 1999

• sk.wikipedia.org - Šaría

• referaty.atlas.sk - Právny štát 1

• referaty.atlas.sk - Právny štát 2

• sk.wikipedia.org - Štát

• www.minv.sk

• jaspi.justice.gov.sk