Case manažér koordinuje komplexnú sociálnu a zdravotnú starostlivosť o klienta a zabezpečuje proces resocializácie klienta v zariadení sociálnych a zdravotníckych služieb a v teréne/komunite.
Kontaktný pracovník sociálnych služieb špecialista zabezpečuje špecializovanú kontaktnú činnosť, koordinuje proces kontaktnej práce, zabezpečuje metodickú a koncepčnú činnosť v sociálnej oblasti.
Koordinátor opatrovateľskej služby špecialista vykonáva odborné činnosti v oblasti poskytovania opatrovateľských služieb v teréne a koordinuje činnosti koordinátorov opatrovateľskej služby.
Odborný pracovník poradenských služieb zamestnanosti vykonáva samostatné ucelené odborné poradenské služby formou individuálneho alebo skupinového poradenstva pre uchádzačov o zamestnanie a záujemcov o...
Odborný pracovník v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a v sociálnych službách vykonáva rozhodovaciu činnosť na úseku náhradnej rodinnej starostlivosti a realizuje činnosti súvisiace s ochranou práv...
Odborný pracovník v zariadení chráneného bývania zabezpečuje a koordinuje programový prístup pomoci klientom v zariadení chráneného bývania.
Posudkový sociálny pracovník vykonáva činnosti spojené s posúdením zdravotného stavu klienta, vydávaním posudkov a prípravou podkladov v rámci správneho konania pre rozhodnutie o vydaní preukazu...
Prekladateľ do Braillovho písma prepisuje texty do Braillovho písma.
Resocializačný pracovník v zariadení sociálnych služieb vykonáva náročné nácviky adaptácie, zručností a obnovovania niektorých sociálnych funkcií, zabezpečuje koncepčnú a metodickú...
Sociálny pracovník špecialista koordinuje a vykonáva odborné činnosti v oblasti právneho poradenstva, kontaktnej práce, resocializácie a sociálnej práce s klientom.
Tlmočník posunkovej reči tlmočí hovorený prejav v materinskom jazyku do posunkovej reči pre nepočujúcich.
Vedúci útvaru služieb zamestnanosti riadi a kontroluje činnosti oddelenia v odbore služieb zamestnanosti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a spolupracuje so zamestnávateľmi, inštitúciami štátnej, verejnej...
Vedúci útvaru sociálnych vecí a rodiny riadi a kontroluje činnosti oddelení v odbore sociálnych vecí a rodiny.
Odborný asistent rehabilitačného strediska zabezpečuje vykonávanie činností spojených s prehlbovaním a udržaním samostatnosti klienta pri zabezpečovaní bežných denných aktivít.
Odborný asistent sociálnych služieb koordinuje činnosť asistentov sociálnych služieb, vykonáva špeciálne inštruktáže zamerané na vytváranie, prehlbovanie a upevňovanie základných hygienických a...
Odborný pracovník v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia rozhoduje o peňažných príspevkoch na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných...
Odborný pracovník v oblasti pomoci v hmotnej núdzi a štátnych sociálnych dávok rozhoduje o pomoci v hmotnej núdzi a osobitnom príspevku podľa zákona č.417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení...
Odborný pracovník v oblasti sociálneho poradenstva vykonáva rozhodovaciu a analytickú činnosť v oblasti kurately pre mládež a dospelých a sociálnoprávnej ochrany pre deti.
Odborný pracovník v oblasti štátnych sociálnych dávok vykonáva samostatné odborné činnosti v oblasti štátnych sociálnych dávok v danom regióne a rozhoduje o ich nároku.
Odborný sociálny pracovník vykonáva sociálnu prácu, rieši sociálno-právne a sociálno-zdravotné problémy klienta, vykonáva analytickú, koncepčnú a metodickú činnosť, zabezpečuje...
Poradca v sociálnych službách pre klientov vyžadujúcich osobitnú pomoc vykonáva poradenstvo pre osoby v azylových zariadeniach, maloletých bez sprievodu a rodiny s deťmi (v rámci azylu), obete obchodovania s ľuďmi, osoby s...
Poradca v sociálnych službách pre rodinu a deti vykonáva poradenstvo v rámci sociálnej pomoci pri riešení vzťahových, výchovných a ekonomických problémov v rodine.
Poradca v sociálnych službách pre spoločensky neprispôsobivých klientov vykonáva poradenstvo orientované na klientov s nedostatočne primeranými sociálnymi návykmi neschopnými akceptovať spoločenské normy...
Poradca v sociálnych službách pre starších klientov (seniori) vykonáva poradenstvo pre klientov, ktorí spravidla z dôvodu vysokého veku, osamotenia, nedostatočného príjmu a zdravotného postihnutia sú prechodne...
Poradca v sociálnych službách pre zdravotne postihnutých (ZP) klientov vykonáva poradenstvo pre klientov, ktorí sú spravidla z dôvodu nedostatočného príjmu a zdravotného postihnutia prechodne alebo dlhodobo...
Sociálny pracovník terénnej opatrovateľskej služby zabezpečuje komplexnú opatrovateľskú službu v teréne a koordinuje zaisťovanie tejto služby v určenom územnom celku.
Sociálny pracovník zariadenia sociálnych služieb zabezpečuje a koordinuje poskytovanie starostlivosti v zariadení sociálnych služieb.
Administratívny pracovník sociálnych služieb spracováva informácie a podklady zo sociálnej oblasti.
Asistent sociálnych služieb vykonáva činnosti smerujúce k vytváraniu, prehlbovaniu a upevňovaniu základných hygienických a pracovných návykov klienta.
Osobný asistent osôb s ťažkým zdravotným postihnutím vykonáva činnosti smerujúce k podpore pracovných, vzdelávacích, rodinných a občianskych aktivít klienta so závažným zdravotným postihnutím a k podpore jeho nezávislosti.
Pacientsky dôverník poskytuje nízkoprahové poradenstvo a podporu v oblasti resocializácie pacientom s vybranými poruchami a ochoreniami v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach, a to z pozície bývalého pacienta.
Asistent opatrovateľa v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím vykonáva ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení pre seniorov a osoby so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú...
Asistent ošetrovateľa starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím v domácnosti, v teréne poskytuje základnú starostlivosť v súvislosti s biologickými potrebami občana.
Opatrovateľ v domácnosti zabezpečuje jednoduché opatrovateľské činnosti v domácnosti klienta.
Opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb zabezpečuje činnosti smerujúce k vytváraniu, prehlbovaniu a upevňovaniu základných hygienických návykov klienta v zariadení sociálnych služieb.
Sociálne služby predstavujú rôzne činnosti, ktoré sú určené na pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii, nevedia si sami zabezpečiť základné životné potreby alebo potrebujú pomoc z iných vážnych dôvodov.
Zameriavajú sa najmä na prevenciu vzniku nepriaznivej sociálnej situácie, riešenie nepriaznivej sociálnej situácie alebo zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný život a na podporu jej začlenenia do spoločnosti, prevenciu sociálneho vylúčenia, riešenie krízovej sociálnej situácie fyzickej osoby a rodiny.
Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce, postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovania sociálnych služieb.
Sociálne služby sú v Slovenskej republike poskytované na základe zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách v znení neskorších predpisov. Cieľom zákona o sociálnych službách je podporovať sociálne začlenenie občanov a uspokojovať sociálne potreby ľudí v nepriaznivej sociálnej situácii.
Poznáme viacero druhov sociálnych služieb, ktoré môžu byť poskytované rôznou formou a v rôznom rozsahu.
Rozlišujeme nasledujúce druhy sociálnych služieb:
-
sociálne služby na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb (ide najmä o sociálne služby pre ľudí bez domova),
-
sociálne služby na podporu rodiny s deťmi (napr. na zosúladenie rodinného a pracovného života alebo zabezpečenie dočasnej starostlivosti o deti),
-
sociálne služby pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a osoby v dôchodkovom veku (prevažne služby pre osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre starších ľudí),
-
sociálne služby s použitím telekomunikačných technológii (krízová pomoc, monitorovanie a signalizácia potreby pomoci),
-
podporné služby (odľahčovacia služba, služba v stredisku osobnej hygieny, v práčovni a pod.).
Sociálna služba sa môže poskytovať ambulantnou, terénnou, pobytovou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia, v ktorom sa osoba zdržiava.
Ambulantná sociálna služba sa poskytuje osobe, ktorá dochádza, je sprevádzaná alebo je dopravovaná do miesta poskytovania sociálnej služby. Miestom poskytovania ambulantnej sociálnej služby môže byť aj zariadenie.
Terénna sociálna služba sa poskytuje osobe v jej prirodzenom sociálnom prostredí. Možno ju poskytovať aj prostredníctvom terénnych programov, ktorých cieľom je predchádzať sociálnemu vylúčeniu osoby, rodiny a komunity, ktoré sú v nepriaznivej sociálnej situácii.
Pobytová sociálna služba sa poskytuje, ak súčasťou sociálnej služby je ubytovanie, a to buď ako celoročná alebo ako týždenná sociálna služba. Maloletému dieťaťu možno pobytovú sociálnu službu poskytnúť len s písomným súhlasom zákonného zástupcu, osobe pozbavenej spôsobilosti na právne úkony len s písomným súhlasom osoby, ktorú súd ustanovil za opatrovníka.
Osoba má právo na výber formy poskytovanej sociálnej služby, ktoré musí byť dodržané bez ohľadu na pravidlá prednosti popísané v predchádzajúcom odseku. Sociálnu službu možno poskytovať aj inou formou, najmä telefonicky alebo s použitím telekomunikačných technológií, ak je to účelné.
Sociálna služba sa poskytuje na neurčitý čas alebo na určitý čas.
Ústredným orgánom štátnej správy, ktorý vykonáva pôsobnosť v oblasti poskytovania sociálnych služieb, je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Zdroje:
Zaujímavosti zo súčasnosti
Zariadení sociálnych služieb v roku 2014 pôsobilo v SR 1 314 a ich počet v porovnaní s rokom 2013 poklesol o 1,7 %. Z počtu zariadení sociálnych služieb tvorili domovy sociálnych služieb pre dospelých 27,5 %, domovy pre seniorov 23,0 %, špecializované zariadenia 6,8 %, zariadenia opatrovateľskej služby taktiež 6,8 %, detské domovy 6,5 %, útulky 5,3 %, denné stacionáre 5,2 %, zariadenia núdzového bývania 3,0 %, zariadenia podporovaného bývania 2,7 % a nocľahárne taktiež 2,7 %. Zostávajúcu časť zariadení sociálnych služieb tvorili krízové strediská, resocializačné zariadenia, rehabilitačné strediská a domovy na pol ceste.
Ústavných zariadení sociálnych služieb pôsobilo v roku 2014 v SR 869 a v porovnaní s rokom 2013 ich počet poklesol o 8,7 %. Ústavných zariadení pre dospelých bolo 752, s medziročným poklesom o 4,5 % a ústavných zariadení pre deti pôsobilo 117, s poklesom o 29,1 %.
Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, Národné centrum zdravotníckych informácií – www.nczisk.sk, Zdravotníctvo Slovenskej republiky v číslach 2013 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.
Zaujímavosti z histórie
Problém chudoby bol už od dôb starovekých despotických ríší predmetom záujmu panovníkov. V starovekom Grécku Solón zrušil otroctvo, ktoré vzniklo na základe zadĺženia sa a zaviedol historicky prvé systémové prerozdeľovanie: ako reprezentant štátu nariadil a vynútil solidaritu medzi najbohatšou a najchudobnejšou triedou spoločnosti.
Starí Rimania riešili chudobu od okamihu, keď začala prerastať do spoločenskej hrozby, a to rozdávaním chleba pre najchudobnejších a sprístupnením zábavy, ktorá bola do tej doby určená iba bohatým (podľa zásady: chlieb a hry).
V ranom stredoveku sa prvé sociálne služby objavili po prijatí kresťanstva za štátne náboženstvo a po zriadení cirkvi. S kresťanstvom prišli do európskych krajín prikázania pomôcť chudobným, konanie milosrdných skutkov a poskytovanie almužny. V určitom slova zmysle cirkev plnila funkciu sociálnej inštitúcie zabezpečujúcej chudobných.
Prvé cirkevné sociálne služby začali poskytovať kláštory, neskôr farnosti. Mali charakter poskytovania prístrešia, základnej stravy a základnej zdravotnej starostlivosti. Pod patronátom katolíckej cirkvi vznikali v ranom stredoveku prvé rády, ktoré boli orientované na pomoc chorým a chudobným. Jedným z prvých a najvýznamnejších bol rád svätého Františka, ktorý vznikol v 13. storočí. Kláštory tohto rádu poskytovali pomoc a často aj prístrešie chudobným a chorým.
V stredoveku začali rozvíjať svoju činnosť aj tzv. cirkevné bratstvá, ale ich služby boli poskytované len úzkemu okruhu osôb do vyčerpania veľmi obmedzenej kapacity prostriedkov, pretože bratstvá boli zakladané v rámci okruhu pôsobenia farností. Farnosti sa neskôr stali prvými subjektmi, ktorým panovníci prostredníctvom právnych noriem zverovali starostlivosť o chudobných. Kláštory spolu s farnosťami predstavovali v podstate prvé „inštitúcie“, ktoré plánovite a v obmedzenej miere aj organizovane poskytovali dlhodobú pomoc chorým hlavne prostredníctvom služieb vecného charakteru: strava, nocľah, prípadne ošatenie. Cirkev bola prvým poskytovateľom sociálnych služieb a v tejto úlohe bola všeobecne akceptovaná a uznávaná.
Na prelome 16. a 17. storočia vydala anglická kráľovná Alžbeta I. svoje prvé zákony týkajúce sa ľudí v núdzi. Tieto právne predpisy zakladali povinnosť obciam pomáhať svojim práceneschopným chudobným. Prebudovanie zastaraného systému – feudálneho správneho aparátu, teda vytváranie základov moderných politických a štátnych systémov sa začalo v období neskorého feudalizmu. Počiatky tohto procesu objavujeme v období vlády Márie Terézie a Jozefa II., ktoré nazývame obdobím osvietenského absolutizmu.
So vznikom centralizovaných štátov v Európe sa začala centralizovať aj politika štátu voči chudobným. Objavujú sa zárodky diferencovaného prístupu a preskúmavania oprávnenosti nároku na službu v tom zmysle, že nemajetní boli rozlišovaní na práceschopných a na práceneschopných. Práceschopní boli umiestňovaní napr. v nemeckých a anglických donucovaných pracovných ústavoch (workhouses, Arbeitshäuser), práceneschopným boli zaistené základné podmienky k prežitiu, napr. poskytnutím prístrešia a súhlasom k žobraniu. S upevňovaním ústrednej štátnej moci bol na feudálov vyvíjaný stále väčší tlak, aby sa starali o svojich chudobných a chorých nevoľníkov, ktorým mohla cirkev pomáhať iba parciálne a len v niektorých prípadoch. Pod patronátom štátu sa začali postupne zriaďovať služby prevažne ústavného charakteru, ktoré sa mali dlhodobo starať o znevýhodnených ľudí. Ústavy boli v počiatkoch nediferencovanými útulkami, kde žili chudobní, starí, chorí, deti a mládež, tuláci, žobráci a pod. Až na prelome 18. a 19. storočia vznikali diferencované veľké zariadenia pre opustené deti (sirotince), pre ľudí trpiacich duševným ochorením (blázince), pre starých ľudí (starobince), pre nemajetných (chudobince) a pod. Vznikla tradícia ústavnej starostlivosti ako prvej a hlavnej možnosti pri riešení vážnych sociálnych problémov jednotlivcov.
Na území Slovenska bola verejná starostlivosť o ľudí v núdzi legislatívne upravená až v polovici 19. storočia a uchovala si historickú spojitosť ako starostlivosť poskytovaná obcami, teda na miestnej úrovni. Primárne sa o chudobného mala postarať rodina, potom mal byť zaistený z iných systémov verejného zabezpečenia a v neposlednom rade bolo možné zabezpečenie zo strany spolkov, fondov a iných súkromnoprávnych subjektov. Pokiaľ človek nemohol byť v dostatočnej miere zabezpečený z týchto zdrojov, vznikala povinnosť správnym orgánom, v postupnosti obce, okresu a kraja, poskytnúť potrebnú starostlivosť človeku v núdzi. Rozlišovalo sa podporovanie v núdzi na pravidelné, prechodné a v naturáliách. Okrem finančnej podpory bola aj možnosť poskytnutia sociálnych služieb, predovšetkým ústavných.
Zdroj:
- Krajňáková, Emília: Realizácia sociálnych služieb v podmienkach Slovenska, dostupné TU
-
www.kkp.sk