Google Maps
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
 v potravinarskej vyrobe.jpg)
Riadiaci pracovník (manažér) v potravinárskej výrobe riadi technické a technologické operácie výrobného procesu, organizuje a zabezpečuje celkové fungovanie výroby a jednotlivých úsekov...
Špecialista kontroly, hygieny, kvality a bezpečnosti v potravinárskej výrobe sa zaoberá riadením kvality výroby v potravinárskom sektore, koordinuje riadenie kvality s vplyvom na normalizáciu a metrológiu.
Špecialista technológ v potravinárskej výrobe samostatne komplexne stanovuje zložité technologické postupy, zabezpečuje technologickú prípravu rozsiahlej potravinárskej výroby a zavádza nové progresívne...
Špecialista údržby v potravinárskej výrobe zabezpečuje prípravu podkladov investičných nákladov pre výber dodávateľov, zabezpečuje údržbu a opravy výrobného a nevýrobného zariadenia, aby bola...
Špecialista výskumu a vývoja v potravinárskej výrobe sa zaoberá aplikáciou vedeckých poznatkov a teórií pri výskume a vývoji nových výrobkov a metód v potravinárskom odvetví.
Špecialista výživy a technológie výroby krmív zabezpečuje výrobu krmív, kŕmnych zmesí a výživových koncentrátov, riadi krmivárske výrobné procesy, modeluje výživové programy zvierat...
Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
Inšpektor kontroly potravín metodicky riadi vstupnú, medzioperačnú a výstupnú kontrolu zložitej potravinárskej výroby.
Technik kontroly v potravinárskej výrobe zabezpečuje a organizuje systémy riadenia kvality v potravinárskej výrobe.
Vyššie odborné vzdelanie
Majster (supervízor) v potravinárskej výrobe organizuje a koordinuje všetky činnosti pri zabezpečovaní úloh stanovených operatívnym plánom výroby vo zverenej časti potravinárskej výroby v zmysle dosiahnutia...
Úplné stredné odborné vzdelanie
Degustátor potravín a nápojov senzoricky hodnotí potraviny a nápoje na základe poznania základných kvalitatívnych parametrov potravín a nápojov, znalecky hodnotí ich senzorickú kvalitu, súlad s...
Kvalitár potravín a nápojov kontroluje dodržiavanie stanovených štandardov kvality a bezpečnosti vstupných surovín, medziproduktov a hotových výrobkov v procese potravinárskej výroby. Vykonáva odbery a rozbory...
Liehovarník obsluhuje technologické zariadenia na výrobu liehu. Pripravuje vstupné suroviny na výrobu liehu, dbá o dodržiavanie stanovených technologických parametrov v procese výroby liehu, vykonáva preventívnu...
Operátor zariadenia na spracovanie a konzervovanie mäsa, mäsových produktov a rýb obsluhuje, nastavuje a ošetruje technologické linky, stroje a zariadenia, spracováva mäso a vyrába podľa predpísaných...
Operátor zariadenia na spracovanie a konzervovanie ovocia a zeleniny vyrába podľa predpísaných technológií konzervované potravinárske výrobky. Obsluhuje, sleduje a riadi prevádzku priemyselných zariadení a...
Operátor zariadenia na výrobu cukru sa podieľa na výkone činností pri spracovaní cukrovej repy.
Operátor zariadenia na výrobu chleba, pečiva a múčnych výrobkov samostatne obsluhuje, kontroluje a riadi stroje, zariadenia a výrobné linky v pekárskej prevádzke. Na základe kvality vstupných surovín a aktuálnych...
Operátor zariadenia na výrobu krmív pre zvieratá sa podieľa na riadení a spracovaní surovín určených na výživu zvierat v rámci výroby krmív, kŕmnych zmesí, koncentrátov a kŕmnych aditív.
Operátor zariadenia na výrobu mlynských výrobkov, škrobu a škrobových výrobkov sa podieľa na spracovaní obilnín v procese výroby múk, múčnych zmesí a spracovaní obilnín, múky a...
Spracovateľ hrozna, vinár vyrába vína a sekty a riadi prácu v pivnici.
Technik údržby v potravinárskej výrobe spolupracuje na príprave podkladov v rámci výberu vhodných strojov a zariadení, zabezpečuje opravy existujúcich strojov, zabezpečuje údržbu a opravy výrobných a...
Technológ v potravinárskej výrobe stanovuje technologické postupy alebo zabezpečuje výrobné operácie v potravinárskej prevádzke podľa rámcových pokynov alebo štandardných postupov.
Stredné odborné vzdelanie
Cestovinár vyrába z múky, vody a ďalších surovín, podľa stanovených technologických postupov, priemyselné a reštauračné cestovinárske výrobky.
Cukrár vykonáva odborné práce v cukrárskej výrobe, vyrába cukrárske polotovary, výrobky, ozdoby a reštauračné dezerty.
Cukrovinkár spracováva základné suroviny, polotovary a prísady na čokoládové a nečokoládové výrobky. Hotové výrobky balí, skladuje a expeduje.
Lahôdkar vykonáva činnosti podľa platných technologických postupov pri spracovaní mäsa, rýb, mäsových výrobkov a zeleniny na výrobu lahôdok, pri príprave mäsových, rybacích a...
Mäsiar, údenár sa podieľa na výkone činností pri príprave surovín na ďalšie spracovanie vo výrobe jednotlivých druhov polotovarov, mäsových výrobkov, na obsluhe strojov a zariadení, balení a...
Pekár vyrába chlieb, pečivo a ostatné pekárske výrobky. Používa pri tom múku, vodu a ďalšie suroviny.
Sladovník a pivovarník vykonáva odborné práce pri výrobe sladu a piva.
Spracovateľ obilia (mlynár) sa podieľa na spracovaní potravinárskych surovín v procese mletia, ktorý zahŕňa čistenie, nakrápanie, odležiavanie a mletie potravinárskych surovín.
Spracovateľ ovocia a zeleniny sa podieľa na zbere, uskladnení, hodnotení kvality a technologickej úprave surovín.
Výrobca mlieka (mliekar) v súlade s predpísanými technológiami obsluhuje stroje a zariadenia na spracovanie mlieka a výrobu mliečnych výrobkov.
Nižšie stredné odborné vzdelanie
Porážač, vykosťovač sa podieľa na porážke jatočných zvierat, ich príprave na delenie a ďalšie spracovanie rozrábaním, kostením, špeciálnou úpravou na predaj a na výrobu.
Spracovateľ hydiny sa podieľa na výkone činností na zabezpečenie spracovania hydiny (porazenie, delenie na jednotlivé hydinové diely, mrazenie), na zabezpečenie výroby výrobkov z hydiny (varením, solením a ďalšími...
Nižšie stredné vzdelanie
Pomocný pracovník v potravinárskej výrobe vykonáva základné manuálne operácie a úkony v procese spracovania vstupných surovín, participuje na výrobe potravín a podieľa sa na uskladnení a...
Potravinárstvo je spracovateľské odvetvie, ktoré je úzko späté s poľnohospodárstvom, od ktorého je bezprostredne závislé. Zaoberá sa prevzatím, skladovaním, spracovaním poľnohospodárskych produktov a následnou výrobou potravinárskych výrobkov. Takýmto spôsobom sa podieľa na zásobovaní obyvateľstva potravinami a na výživovej politike štátu.
Potravinársky priemysel prešiel od začiatku 20. storočia búrlivým rozvojom. Zvyšovaním poľnohospodárskej produkcie dochádzalo v tomto sektore k postupnému prechodu od prvých mechanických a poloautomatických liniek k plnoautomatizovanej masovej výrobe a rozčleneniu na jednotlivé odbory potravinárstva (mliekarenský, mäsový, hydinársky, mlynsko-pekárenský, cukrársko-pečivársky, cukrovarnícky, škrobárenský, konzervárenský, mraziarenský a rybný, tukový a kozmetický, liehovarnícky, pivovarsko-sladovnícky, vinársky, nealkoholické nápoje a tabakový odbor). Niektoré odbory majú zastúpenie prevažne vo väčších mestách, teda v miestach vyššej spotreby (výroba cukroviniek, pivovary, mäsový priemysel), iné sa viažu na produkčné oblasti (cukrovary, konzervárne, liehovary a pod.) a niektoré sú úplné na ústupe.
Súčasný stav potravinárskeho priemyslu je ovplyvnený výsledkom historického vývoja, pričom charakteristická je najmä podstatná zmena v počte a veľkosti potravinárskych podnikov, závodov a prevádzok. Spotrebiteľ sa dostáva k potravinám predovšetkým prostredníctvom pultov dominujúcich obchodných reťazcov.
Výrobcovia potravín musia čeliť ostrej konkurencii a pohybovať sa v nesmierne dynamickom podnikateľskom prostredí. Faktory ako kolísanie dopytu, tlak na ceny, zintenzívňujúca sa konkurencia a stále prísnejšie predpisy zvyšujú potrebu efektívnosti, neustálej inovácie produktov a dodržiavania legislatívnych požiadaviek.
Hrozbou pre slovenských potravinárov je pretlak potravín na európskom trhu a dovoz menej kvalitných zahraničných produktov na Slovensko, ktoré sú obyvateľom dostupné za nižšie ceny. Za najviac ohrozených sú považovaní domáci pestovatelia ovocia a zeleniny, výrobcovia mlieka, mliečnych výrobkov a producenti hydiny.
Slovenský výrobcovia si tiež uvedomujú, že o význame nákupu a spotreby domácich potravín netreba len hovoriť a písať, ale je potrebné ho aj podporiť cieľavedomou, dlhodobou a predovšetkým trvalo udržateľnou reklamnou kampaňou.
Potravinárska výroba je do veľkej miery ovplyvňovaná sezónnosťou v dodávaní surovín, ale aj sezónnosťou v samotnej spotrebe niektorých potravinárskych výrobkov.
Charakteristickým znakom takmer pre všetky potravinárske výrobky, polotovary a suroviny je ich nízka trvácnosť. Práve preto si potravinárske produkty vyžadujú špeciálne a rýchle spracovanie, rýchlu dopravu v špeciálnych dopravných zariadeniach na miesto spotreby a potrebu, aby sa spotrebovali v stanovenom časovom rozpätí, čo sa premieta aj do ceny výsledného produktu.
Problematikou kvalitných a čerstvých potravín sa zaoberá v Slovenskej republike Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktoré neustále sprísňuje kontroly dovozu potravín a postihy za nekvalitnú produkciu, distribúciu a predaj, čím chráni slovenský trh a predovšetkým spotrebiteľa.
Za posledné roky Slováci čoraz viac nakupujú slovenské potraviny a dôverujú im. Súvisí to aj s faktom, že slovenský systém kontroly bezpečnosti a kvality potravín hodnotí kvalitu domácich potravín priebežne počas celého výrobného procesu, najmä však v čase predaja potravín, práve tak ako všetky hygienické a bezpečnostné normy.
Spotrebiteľ si tak môže byť istý, že slovenské potraviny sú dôkladne kontrolované od prvotného procesu získavania potravinárskych surovín z fariem, až po konečnú fázu, kedy sa potravina dostane na stôl. Spomedzi všetkých potravín predávaných na Slovensku, sú slovenské potraviny najbezpečnejšie a keďže sú najbližšie k spotrebiteľovi, sú aj najčerstvejšie.
Potravinárska výroba má osobitné nároky aj na obalovú techniku pre zachovanie kvality výrobkov. Najkvalitnejšie slovenské potraviny sú tie, ktorým bola na obal udelená značka kvality SK. Tú zaviedlo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR v roku 2004 za účelom podpory domácej potravinovej produkcie v rozrastajúcom sa konkurenčnom prostredí po vstupe Slovenska do EÚ. Prioritou bolo zviditeľniť domáce kvalitné výrobky a posilniť tak ich konkurencieschopnosť na domácom trhu. V súčasnosti je už Značka kvality SK dlhodobo zabehnutou značkou, pričom zlatým logom Značky kvality SK GOLD sa môžu pýšiť výrobcovia, ktorých výrobky svojou kvalitou prevyšujú im podobné výrobky na našom trhu.
Kvalitu potravín si súčasní spotrebitelia často spájajú s pojmom „biopotraviny“. Ide o kvalitné a zdravé potraviny rastlinného a živočíšneho pôvodu spracované z bioproduktov (bez umelých hnojív, chemických postrekov, hormónov a pod.) čo najšetrnejším spôsobom tak, aby sa v nich zachovalo pre spotrebiteľa čo najviac výživných látok.
Význam citátu známeho francúzskeho spisovateľa Françoisa de La Rochefoucauld „Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie“, si začína uvedomovať čoraz väčšie množstvo spotrebiteľov, ktorí jedlo nekonzumujú len preto, aby zásobili svoje telo nevyhnutnou energiou, ale si zároveň uvedomujú, že jedlo zohráva významnú časť nášho každodenného spoločenského a kultúrneho života.
Správnou konzumáciou jedla si nielen udržiavame, ale aj zlepšujeme zdravie. Aj z tohto dôvodu sú v súčasnosti stále vo väčšej miere zverejňované informácie o zdraviu prospešných potravinách a ich cenovej dostupnosti pre obyvateľstvo. Pre potravinársku výrobu je preto výzvou vyrábať zdravé potraviny, ktoré by boli zároveň výživné, chutné a za konkurencieschopné ceny.
Zdroje:
- SPPK: Poľnohospodárstvo, Potravinárstvo. Bratislava, INFORMA 2012, str. 3
- Slovenskí potravinári prišli pre ruské sankcie o 6,2 milióna eur, Pravda, 10.10.2014
- Väčšina predávaných potravín sú už slovenské, Pravda, 30.3.2015
- bio-obchod.sk
- znackakvality.sk
Zaujímavosti zo súčasnosti
Hovädzie mäso, t. j. čerstvé alebo chladené jatočne upravené, polovice a štvrtiny, kusy, ako aj kosti pre kuchynskú úpravu, predstavovalo za rok 2014 objem výroby 3 608 ton, pričom medziročne jeho výroba oproti roku 2013 poklesla o 4,1 %. Hodnota výroby v peňažnom vyjadrení dosiahla za rok 2014 sumu 13,20 mil. EUR, a to pri medziročnom poklese o 0,4 %.
Bravčové mäso, t. j. čerstvé alebo chladené v jatočnej úprave a polovice, stehná, plecia a ich časti, vrátane čerstvého mäsa baleného so soľou ako dočasným konzervačným prípravkom a kostí vhodných na kuchynskú úpravu, bolo za rok 2014 vyrobené v množstve 55 950 ton, a to s medziročným poklesom o 2,0 %. V peňažnom vyjadrení mala výroba hodnotu 135,51 mil. EUR, a to s medziročným poklesom o 4,0 %.
Výroba hydinového mäsa, t. j. čerstvých alebo chladených celých kurčiat a kusov kurčiat, zaznamenala medziročný nárast o 2,8 %, pričom objem produkcie dosiahol za rok 2014 hodnotu 46 250 ton. V peňažnom vyjadrení bol nárast o 1,2 % dosiahnutý prostredníctvom celkovej výroby v hodnote 98,04 mil. EUR.
Mlieko a smotana nekoncentrované ani neobsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlá, s obsahom tuku presahujúcim 6 %, ale nepresahujúcim 21 % hmotnosti, v bezprostrednom obale s netto obsahom nepresahujúcim 2 l dosiahli za rok 2014 úroveň produkcie 21,18 mil. kg, a to pri medziročnom poklese o 16,4 %.
Výroba chleba medziročne vzrástla o 2,5 % na 91,30 mil. ton za rok 2014. Piva zo sladu sa vyrobilo 264,80 mil. litrov, čo predstavovalo pokles o 8,1 %. Pokles zaznamenala taktiež výroba minerálnych vôd a sódoviek, a to o 1,1 %, pričom objem produkcie za rok 2014 bol na úrovni 337,04 mil. litrov.
Hodnota dovozu spracovaného a konzervovaného mäsa za rok 2014 dosiahla 330,83 mil. EUR (pri medziročnom poklese o 10,2 %) a hodnota jeho vývozu predstavovala 71,88 mil. EUR (pri poklese o 20,9 % v medziročnom porovnaní). Mliečne výrobky a syry boli dovezené v hodnote 320,99 mil. EUR (nárast o 2,4 %) a vyvezené v hodnote 279,23 mil. EUR (pokles o 3,9 %).
Výrazné zmeny boli zaznamenané vo výkazníctve medzinárodného obchodu s cukrom. Dovoz cukru za rok 2014 predstavoval 59,18 mil. EUR, a to s výrazným poklesom o 49,4 % oproti roku 2013. Súčasne došlo aj k rapídnemu poklesu vývozu cukru o 56,5 %, a to na hodnotu 86,24 mil. EUR. V prípade piva došlo k nárastu dovozu o 7,6 % na 46,65 mil. EUR, avšak k poklesu jeho vývozu o 28,9 % na 21,35 mil. EUR.
Na potraviny a nealkoholické nápoje, t. j. chlieb a obiloviny, mäso, ryby, mlieko, syry a vajcia, oleje a tuky, ovocie, zeleninu vrátane zemiakov a iných hľuzovín, cukor, džemy, med, sirupy, čokoládu a cukrovinky, potravinárske výrobky inde neklasifikované, kávu, čaj a kakao, minerálne vody, nealkoholické nápoje a džúsy, vynaložili domácnosti v SR za rok 2014 výdavky v hodnote 7,73 mld. EUR, čo bolo o 2,2 % viac ako za rok 2013. Výdavky na alkoholické nápoje a tabak, t. j. liehoviny, víno, pivo, tabak, dosiahli 1,99 mld. EUR, čo predstavovalo nárast o 1,7 %.
Potraviny a nealkoholické nápoje tvorili 18,46 % celkových výdavkov na konečnú spotrebu domácností, čo je druhá najvýznamnejšia položka po výdavkoch na bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá (25,70 %). Alkoholické nápoje a tabak tvorili 4,76 % výdavkov na konečnú spotrebu domácností.
Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, databáza DATAcube, Štatistická ročenka SR 2014 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.
Zaujímavosti z histórie
V polovici 19. storočia francúzsky chemik, biológ a lekár Louis Pasteur vynašiel pasterizáciu. Ide o metódu tepelnej sterilizácie, ktorá znižuje počet živých mikroorganizmov citlivých na teplo a tým napríklad predlžuje trvanlivosť potravín. Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie zmeniť vlastnosti látky. Pasteur, ktorý je tiež zakladateľ mikrobiológie, lekárskej imunológie a stereochémie, tak týmto procesom v praxi umožnil zachovanie akosti, čistoty a predĺženie skladovateľnosti rôznych materiálov a sterilnú prácu v oblastiach biológie aj medicíny. Pasterizované produkty sa obvykle zahrievajú na teplotu 71–72 °C po dobu 20 – 30 sekúnd. Pasterizácia bola pôvodne vynájdená na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre víno. Neskôr sa začala používať aj pri komoditách ako pivo a mlieko. V súčasnosti by sa malo do obchodných reťazcov dostať napr. len mlieko, ktoré prejde procesom tepelného ošetrenia, aby sa docielila zdravotná bezpečnosť mlieka a výrobkov, ktoré sa z neho vyrábajú. Zároveň sa však musia čo najviac zachovať fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti mlieka. Takto spracované mlieko sa označuje ako pasterizované. Proces prísnej kontroly tepelného ošetrenia mlieka je jedna z najdôležitejších technologických operácií pri výrobe mliečnych výrobkov. V polovici dvadsiateho storočia sa totiž na strednom Slovensku vyskytla epidémia kliešťovej encefalitídy, ktorá sa prenášala mliekom. Aj preto sa z preventívnych dôvodov surové mlieko tepelne ošetruje.
Bryndza (mäkký, miesený a solený ovčí syr) patrí spolu s parenicou medzi tradičné slovenské výrobky a má štatút chráneného výrobku. Z historického hľadiska sa na Slovensku začala po domácky vyrábať približne od 15. storočia, po príchode Valachov. V roku 1787 zriadil Ján Vagač prvú živnostenskú bryndziareň v Detve. V roku 2008 bola bryndza zaregistrovaná v registri chránených zemepisných označení Európskej únie. Hlavným predpokladom pre kvalitnú bryndzu je dobrá aromatická paša, pričom podľa Potravinárskeho kódexu SR musí výrobok označený ako bryndza obsahovať minimálne 50% ovčieho syra v sušine.
Najdrahšia šunka dostupná v bežnom predaji je 7 kg Albarragena Jamon Iberica de Bellot, ktorá stojí 2 682 dolárov (2 010 eur). K jej nákupu je pridelený certifikát overujúci DNA výrobku. Šunka je vyrábaná v Extremadure na západe Španielska Manuelom Maldonadom.
So vznikom poľnohospodárskej výroby a s pestovaním obilnín úzko súvisí pečenie chleba. Na území Slovenska sa pekárstvo ako remeslo rozšírilo s rozvojom miest, od 13. – 14. storočia. Najstaršie známe cechové pekárske štatúty sú z roku 1554 z Kremnice. Najväčšia dynamika rozvoja sa dosiahla na západnom Slovensku, kde sa od druhej polovice 19. storočia masovo opúšťalo domáce pečenie a prechádzalo sa na remeselnú výrobu chleba. Pekárstvo sa najrýchlejšie rozvíjalo v 20. storočí medzi dvoma svetovými vojnami. V tom čase, však ešte stále prevažovalo asi 1,5-krát domáce pečenie chleba nad remeselný pečením. Po roku 1948 sa pekárstvo postupne začleňovalo do mlynského a pekárenského priemyslu, ale v 80. rokoch minulého storočia znovu dochádzalo k oživeniu malých dielní.
Patrónkou pekárov bola svätá Anna, ktorá rozdávala chlieb chudobným. Zobrazovaná býva s košíkom chleba v jednej a s džbánom vína v druhej ruke.
Mesto Skalica je spojené s dlhoročnou tradíciou výroby kulinárskej špeciality, ktorej pôvod sa odvodzuje zo Sedmohradska. Ide o Skalický trdelník, vyrobený z kysnutého cesta, navinutého na drevený valec „trdlo“ dlhý asi 50 cm a hrubý asi 3 cm, obaleného vlašskými orechmi a pečený na otvorenom ohni.
Trdlovanie Skalického trdelníka sa datuje od začiatku 19. storočia, pričom jeho výroba vo väčšom rozsahu sa začala až v polovici 20. storočia, odkedy pochádza aj väčšina písomných dokumentov. Hovorí sa, že výrobný recept na trdelníky, ktorý sa rozšíril po Skalici a jej okolí, priniesol kuchár za Sedomohradska, ktorého prijal do služieb gróf, básnik a filozof József Gvadányi, ktorý žil v Skalici v období rokov 1783 – 1801. Prvým zachovaným písomným dokumentom o Skalickom trdelníku je rukopis maďarského básnika Gyula Juhász, ktorý pôsobil na Skalickom gymnáziu ako profesor.
V roku 2004 vzniklo v Skalici občianske združenie Skalický trdelník s hlavným cieľom udržania tradície jeho pôvodnej výroby na otvorenom ohni.
Dňa 22. októbra 2007 získal Skalický trdelník ochranné zemepisné označenie, ako prvý slovenský výrobok, riadne zaregistrované Európskou komisiou. Udelením ochrannej značky prišlo k vymedzeniu zemepisnej oblasti, kde sa špecialita môže vyrábať. Označenie Skalický trdelník môžu mať len trdelníky vyrobené na území okresov Skalica a Senica ohraničenom riekami Morava, Teplice a Myjava a hranicami s Českom.
Čokoláda má vďaka zložkám teobromín a kofeín návykový charakter, avšak človeka neotupí, skôr naopak povzbudí.
Tabuľková čokoláda, tak ako ju poznáme, sa na náš stôl dostala až v 19. storočí, keď v roku 1828 vyrobil Holanďan Conraad Van Houten prvý lis, ktorým oddeľoval od kakaa jeho tučnú časť – kakaové maslo.
V roku 1875 Švajčiar Daniel Peter, dobrý priateľ nemeckého chemika Henriho Nestlé (spoločnosť Nestlé bola v tom čase najvýznamnejším švajčiarskym producentom kondenzovaného mlieka), vynašiel mliečnu čokoládu.
Francúzom Alainom Robym bola v americkom štáte Minnesota vytvorená počas jedenástich hodín najvyššia socha vymodelovaná z cukru. Merala 3,9 metra a vzorom pre ňu bola budova Johna Hancocka v Chicagu.
V roku 2006 našli v Izraeli vedci z amerického Harvardu najstaršiu rastlinu pestovanú ako potravu. Išlo o deväť fíg pochádzajúcich z ranného neolitu, ktorých vek bádatelia odhadli na 11 200 až 11 400 rokov. Podľa všetkého figy predstavujú prvý doložený prejav poľnohospodárskej produkcie.
Už v staroveku bola kapusta obyčajná základom výživy ľudí. Najstaršie doložené zmienky o nej pochádzajú z antického Grécka a Ríma, kde si ju cenili nielen ako potravinu, ale aj ako dôležité liečivo. V súčasnosti táto úžitková rastlina, obsahujúca okrem vitamínu C, K, E, B9, aj betakarotén, vápnik a nechýba jej ani vláknina, tvorí podstatnú časť slovenskej gastronómie. V meste Stupava sa od roku 1996 organizuje najväčší festival kapusty. Toto tradičné podujatie poznajú ľudia pod názvom Slávnosti kapusty – Deň zelá.
Výroba piva, kvasného, slabo alkoholického nápoja, vyrábaného z obilného sladu, vody a chmeľu pomocou pivovarských kvasiniek sa považuje za jeden z najstarších výrobných postupov v dejinách ľudstva. Na území Slovenska varili pivo už starí Germáni a jeho výrobu poznali aj starí Slovania. U Slovanov v Potisí je jeho výroba doložená v 5. storočí. Prvé písomné správy o existencii pivovarov pochádzajú z 13. storočia a hovoria napr. o tom, že pivo boli povinní dodávať poddaní kláštora v Hronskom Beňadiku.
Z najstarších pivovarov si kontinuitu vývoja zo stredovekého na moderný závod zachoval iba pivovar vo Vyhniach, založený roku 1473 a uznávaný ako najstarší na Slovensku.
Najstarší pivovar na svete je Weihenstephan vo Freisingu pri Mníchove, ktorý bol založený v roku 1040.
Najväčší pivovar na jednom mieste je Coors Brewing Co. v Goldene (Colorado, USA), kde sa v roku 1991 vyrobilo 2,29 miliardy litrov piva.
Zdroje:
-
restauracie.sme.sk
-
hnonline.sk - Pivo varili už starí Slovania, pivovary fungujú od stredoveku
-
archiv.skalica.sk
-
sk.wikipedia.org
-
www.mlieko.sk
-
style.hnonline.sk - Pozrite si gastronomické rekordy z Guinnessovej knihy
-
www.uluv.sk
-
www.ludovakultura.sk
