Poľnohospodárstvo, záhradníctvo, rybolov a veterinárstvo

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Fytoinšpektor vykonáva rastlinolekársku kontrolu a rastlinolekárske opatrenia. Zabezpečuje diagnostikovanie škodlivých organizmov, ochranu rastlín alebo rastlinných produktov proti škodlivým organizmom, uplatňovanie...

Riadiaci pracovník (manažér) služieb v poľnohospodárstve zabezpečuje činnosti v oblasti manažmentu riadenia poľnohospodárskych podnikov zameraných na rastlinnú alebo živočíšnu produkciu a v obchode s poľnohospodárskymi a...

Riadiaci pracovník (manažér) v akvakultúre zabezpečuje ciele a úlohy prijaté orgámni spoločnosti v oblasti akvakultúry. V rámci kompetencií prezentuje spoločnosť navonok, zabezpečuje hlavné úlohy, ktoré...

Špecialista agrochemickej kontroly sa zaoberá kontrolou pôdy, hospodárskych a priemyselných hnojív a pesticídov. Realizuje kontrolu dodržiavania zásad správnej poľnohospodárskej praxe pri aplikácií hnojív a...

Špecialista v rastlinnej výrobe, agronóm koordinuje a riadi rastlinnú výrobu, stanovuje koncepčné zámery, vykonáva  špecializovanú poradenskú a metodickú činnosť v tejto oblasti.

Špecialista v živočíšnej výrobe, zootechnik koordinuje a riadi živočíšnu výrobu, stanovuje koncepčné zámery, vykonáva špecializovanú poradenskú a metodickú činnosť v tejto oblasti.

Špecialista výživy a technológie výroby krmív zabezpečuje výrobu krmív, kŕmnych zmesí a výživových koncentrátov, riadi krmivárske výrobné procesy, modeluje výživové programy zvierat...

Veterinárny lekár terénnej a ambulantnej praxe realizuje odborné činnosti v oblasti štátnej správy, diagnostické, preventívne a liečebné úkony ako súkromný lekár, činnosti v oblasti...

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Špecialista v oblasti záhradníctva koordinuje, riadi a zabezpečuje všeky odborné činnosti týkajúce sa pestovania záhradníckych rastlín.

Záhradník krajinár sa zaoberá činnosťou, ktorá súvisí so záhradnou krajinnou tvorbou a je zameraná na poznávanie, ochranu a pretváranie krajiny.

Úplné stredné odborné vzdelanie

Deratizér (likvidátor škodcov) vykonáva činnosti, ktoré vedú k regulácii živočíšnych škodcov. Identifikuje zdraviu nebezpečných a hospodársky škodlivých živočíšnych škodcov a...

Dezinfektor (likvidátor chorôb) vykonáva aplikáciu dezinfekčných prostriedkov.

Dezinsektor zabezpečuje likvidáciu škodlivého hmyzu.

Farmár samozásobovateľ v zmiešanom hospodárstve zabezpečuje široký rozsah poľnohospodárskych prác na pôde súvisiacich s chovom a ošetrovaním hospodárskych zvierat, základným ošetrením rastlinnej a živočíšnej produkcie a jej spracovaním na výsledný produkt.

Chovateľ cudzokrajných zvierat (okrem chovateľa v zoologickej záhrade) zabezpečuje odborné práce pri chove a ošetrovaní všetkých druhov cudzokrajných zvierat v zariadeniach určených na chov zvierat v ľudskej starostlivosti,...

Chovateľ hovädzieho dobytka, oviec a kôz zabezpečuje pri výkone práce prvotnú starostlivosť zvieratám, ktorú poskytuje na základe získaných vedomostí o druhoch hospodárskych zvierat a používanom...

Chovateľ hydiny chová a stará sa o hrabavú a vodnú hydinu. Vykonáva všetky chovateľské úkony za účelom chovu hydiny v požadovanej kvalite a kvantite. Realizuje práce pri liahnutí, odchove, výkrme, chove hydiny a...

Chovateľ ošípaných sa stará a chová ošípané v konkrétnych chovoch. Zabezpečuje kŕmenie, napájanie a kontrolu zdravého rastu zvierat tak, aby sa dosiahol požadovaný chovateľský cieľ a množstvo...

Chovateľ v zmiešanom hospodárstve sa zaoberá komplexnou starostlivosťou o zvieratá vo zverenom chove a ich prípravou na ďalšie hospodárske využitie. Jeho hlavnou úlohou je kŕmenie, napájanie a pasenie zvierat tak, aby sa dosiahla...

Chovateľ vtákov chová vtáky, stará sa o ne a manipuluje s nimi. Zabezpečuje kŕmenie, napájanie a zber vajec.

Likvidátor buriny je špecialistom na likvidáciu nežiaducich organizmov v kultúrnych porastoch poľných plodín, sadoch, viniciach, chmeľniciach, ako aj samonáletov burín a kríkov v nepoľnohospodárskych priestoroch,...

Operátor zariadenia na výrobu krmív pre zvieratá sa podieľa na riadení a spracovaní surovín určených na výživu zvierat v rámci výroby krmív, kŕmnych zmesí, koncentrátov a kŕmnych aditív.

Ovocinár sa zaoberá pestovaním a ošetrovaním rôznych druhov ovocných stromov, kríkov a plodín. Vykonáva všetky úkony, činnosti a pestovateľské zásahy (výsadba, postreky, strihanie a pod.) na...

Pestovateľ v zmiešanom hospodárstve zabezpečuje komplexnú pestovateľskú starostlivosť. Vykonáva všetky úkony, činnosti a pestovateľské zásady na rastlinách za účelom dopestovania produkcie pre ďalšieho...

Pracovník v rybárstve vo vnútrozemských vodách zabezpečuje činnosti súvisiace so správou, hospodárením a využívaním rybárskych revírov na voľných vodách.

Spracovateľ hrozna, vinár vyrába vína a sekty a riadi prácu v pivnici.

Technik v akvakultúre realizuje práce pri zabezpečovaní chovu rýb a pestovaní vodných rastlín (napr. riasy).

Technik v oblasti záhradníctva zabezpečuje odborné činnosti týkajúce sa pestovania všetkých záhradníckych rastlín.

Technik v rastlinnej výrobe organizuje, riadi a zabezpečuje prevádzku v rastlinnej výrobe. Zabezpečuje stanovené technologické postupy pri pestovaní plodín v semenárstve, zeleninárstve a ovocinárstve, vrátane kontroly...

Technik v živočíšnej výrobe organizuje, riadi a kontroluje proces technologických postupov pri chove hospodárskych zvierat, vrátane zabezpečenia prevádzky mechanizácie živočíšnej výroby.

Tréner koní sa stará o kone a vykonáva činnosti súvisiace s ich športovou prípravou. Zabezpečuje tréning jazdeckých koní s dôrazom na skákanie, drezúru, military a voltíž podľa toho, na aký...

Vedúci strediska v poľnohospodárstve komplexne riadi, usmerňuje, koordinuje plnenie úloh na úseku rastlinnej výroby a živočíšnej výroby v stredisku, a to v súlade s plánmi celého poľnohospodárskeho podniku.

Veterinárny technik asistuje pri preventívnej, dozornej, diagnostickej, liečebnej a poradenskej činnosti veterinárneho lekára.

Vinohradník riadi, organizuje a koordinuje celý proces pestovania viniča hroznorodého v celoročnom období. Vinič pestuje podľa stanovených technologických postupov a realizuje ďalšie činnosti, ktoré s pestovaním viniča...

Záhradník a pestovateľ jedlých húb, aromatických a liečivých rastlín sa zaoberá pestovaním jedlých húb, aromatických a liečivých rastlín a vykonáva všetky úkony, činnosti a...

Záhradník a pestovateľ kvetov, florista pestuje rôzne druhy kvetov a vykonáva úkony, činnosti a pestovateľské zásahy na týchto rastlinách za účelom dopestovania požadovaného produktu a jeho ďalšieho použitia....

Záhradník a pestovateľ sadbového materiálu pestuje množiteľský biologický materiál záhradníckych rastlín a vykonáva úkony, činnosti a pestovateľské zásahy na týchto...

Stredné odborné vzdelanie

Asanačný pracovník (zberač uhynutých zvierat) zbiera odpad živočíšneho pôvodu, zabezpečuje jeho odvoz do prevádzky určenej na likvidáciu, prípadne vykonáva odchyt túlavých zvierat.

Dojič kráv, oviec a kôz zabezpečuje v procese získavania mlieka komplexnú a odbornú starostlivosť o zvieratá, súvisiacu s dojením, kontrolou životných podmienok, zdravotného a výživného stavu zvierat a...

Chovateľ a cvičiteľ psov, psovod sa stará o psov a vykonáva ich výcvik, a to s ohľadom na ich budúce využitie. Usmerňuje chovateľov cvičených psov, ako majú postupovať v starostlivosti o nich.

Chovateľ koní vykonáva odborné činnosti súvisiace s chovom koní a stará sa o ne. Dbá o správne ustajnenie koní, zabezpečuje ich základný výcvik a vedie evidenciu o zdravotnom stave koní.

Mechanik, opravár poľnohospodárskych strojov a zariadení zabezpečuje základné odborné, technické a technologické činnosti v oblasti strojárstva a montáže rôznych druhov výrobkov a konštrukcií....

Operátor poľnohospodárskeho stroja a zariadenia (okrem traktoristu a kombajnistu) vykonáva všetky pomocné a bežné strojové operácie pri poľnohospodárskych strojoch a zariadeniach.

Ošetrovateľ v zoologickej záhrade ošetruje a chová zvieratá v zariadeniach určených pre chov zvierat.

Pestovateľ rôznorodých plodín pestuje rôzne druhy rastlín a vykonáva všetky úkony, činnosti a pestovateľské zásahy na týchto rastlinách za účelom dopestovania požadovaného produktu a jeho...

Pracovník v akvakultúre vykonáva fyzické práce na rybochovnom zariadení podľa zamerania činnosti, ktoré mu boli určené.

Včelár sa zaoberá chovom včiel, poskytuje im komplexnú zooveterinárnu starostlivosť, ošetruje a upravuje včelie produkty, vedie evidenciu o ich zdravotnom stave, výsledkoch produkcie a pracovných postupoch, ktoré vykonáva v...

Nižšie stredné odborné vzdelanie

Kombajnista vykonáva činnosti súvisiace s riadením, obsluhou a udržiavaním kombajnu v poľnohospodárstve na zberové práce v rastlinnej výrobe.

Ošetrovateľ laboratórnych zvierat zabezpečuje odborné práce pri ošetrovaní a chove všetkých druhov laboratórnych zvierat. Vedie evidenciu o chove zvierat, posudzuje exteriér zvierat, pripravuje zvieratá na pokusy,...

Pestovateľ poľných plodín a zeleniny kompletne realizuje pracovné postupy a úkony pri pestovaní poľných plodín a zeleniny. Zabezpečuje evidenciu o zdravotnom stave, výžive, chemickej ochrane, produkcii a predaji rastlín.

Pohonič (kočiš) riadi, obsluhuje a udržiava konský záprah, ako aj ťahané zariadenie a stará sa o kone.

Pomocný pracovník v akvakultúre vykonáva práce pridelené priamym nadriadeným, najmä údržbu zelene, čistí a udržiava objekty na chov rýb a rybochovné zariadenia. Pomáha pri výlovoch a...

Pomocný pracovník v sadovníctve a záhradníctve vykonáva pomocné práce pri úprave a údržbe sadovníckych a záhradníckych plôch. Pripravuje pôdu, sadí kvety, dreviny, zakladá...

Traktorista (poľnohospodárstvo) riadi, obsluhuje, stará sa a udržiava traktor a aj ťahané zariadenie v poľnohospodárstve. Pracuje s poľnohospodárskou technikou slúžiacou na práce v poľnohospodárstve tak v rastlinnej, ako aj...

Nižšie stredné vzdelanie

Pomocný pracovník v rastlinnej výrobe pripravuje pôdu pred zakladaním úrody, vykonáva výsadbové práce, práce počas vegetačného obdobia, zberové a expedičné práce po dopestovaní...

Pomocný pracovník v zmiešanom hospodárstve vykonáva pomocné, prípravné, obslužné a manipulačné práce v rastlinnej a živočíšnej výrobe.

Pomocný pracovník v živočíšnej výrobe vykonáva jednoduché práce spojené s kŕmením, napájaním, pasením, ošetrovaním a kontrolou zdravotného stavu zvierat. Pomáha pri...

Poľnohospodárstvo je odvetvie pôdohospodárstva, ktoré spolu s lesným a vodným hospodárstvom a ostatnými hospodárskymi odvetviami má nezastupiteľnú úlohu pri zabezpečovaní kvality života, výživy a zdravia obyvateľstva.

Odvetviami poľnohospodárstva sú rastlinná a živočíšna výroba, ktorých hlavnou úlohou je zabezpečovanie produkcie potravinových zdrojov pre výživu obyvateľstva.

Základnou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat.

Hlavnými produktmi poľnohospodárskej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre hospodárske zvieratá a vedľajšie suroviny pre potravinársky a spracovateľský priemysel.

Poľnohospodárska výroba plní v spoločnosti viaceré funkcie, a to:

- výrobnú, ktorá má základ v zhodnotení prírodno-klimatických podmienok a produkčnej schopnosti pôdy, v efektívnom využití výrobných zdrojov a existujúcej kapitálovej vybavenosti na dosiahnutie požadovanej poľnohospodárskej produkcie a následného zisku,

- národohospodársku, ktorá spočíva v príspevku z využívania poľnohospodárskej pôdy, ktorý je predpokladom alebo priamo pomáha k rozvoju iných hospodárskych odvetví,

- ekonomickú, ktorá vyplýva z jeho podielu na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) a zdrojov na akumuláciu, investície a spotrebu,

- sociálnu, ktorá je v prínose odvetvia k riešeniu celkovej zamestnanosti a využívaniu disponibilných pracovných zdrojov, demografickej štruktúre obyvateľstva,

- kultúrnu, ktorá spočíva v úlohe odvetví poľnohospodárskej výroby daného územia zachovávať historickú štruktúru osídlenia, udržanie sídelných spoločenstiev a kultúrnych regionálnych tradícií obyvateľstva,

- ekologickú, ktorá je daná využívaním takej poľnohospodárskej pôdy a zabezpečovaním výroby, ktorá umožní udržanie reliéfu a charakteru krajiny, ochranu vodných zdrojov, ovzdušia i samotnej pôdy, chránených prírodných celkov a biodiverzity.

Poľnohospodárska výroba má niekoľko kľúčových a špecifických znakov, ktoré sa prenášajú do vyrábaných produktov, ovplyvňujú ich kvalitu a celý produkčný proces. Jej základnou charakteristikou je viazanosť na pôdu, ktorá je ako výrobný prostriedok veľmi variabilná a v jednotlivých regiónoch krajiny má inú bonitu (prirodzenú úrodnosť, fyzikálne vlastnosti) a potrebu špeciálnych úprav, čím sa aj náklady jednotlivých podnikov na jej zúrodňovanie značne líšia.

Poľnohospodárska výroba má biologickú podstatu, ktorá je daná vplyvom antropogénnych a environmentálnych faktorov na pôdu, rastliny a zvieratá, ktoré prechádzajú rôznymi vývojovými fázami a majú rozdielne nároky na vstupy a prostredie. Zároveň je závislá od ročných období (najmä v odvetviach rastlinnej výroby), od pôdnych a klimatických podmienok (podľa výrobných podmienok Slovenska), čo spôsobuje, že tento druh výroby je značne rizikový.

Špecifickým znakom je viacprodukčnosť poľnohospodárskej výroby daná tým, že z jednotlivých výrobných procesov vychádza niekoľko produktov, ktorých zber a spracovanie si vyžaduje ďalšie vstupy. Priebeh biologických procesov a výslednú produkciu spravidla priaznivo ovplyvňuje materiálno-technické vybavenie, ktoré zároveň znižuje aj jej rizikovosť.

V Slovenskej republike boli a aj sú podľa systému a intenzity hospodárenia dva základné typy poľnohospodárskej výroby – konvenčné a alternatívne poľnohospodárstvo.

Konvenčné poľnohospodárstvo je postavené na cieľoch zvýšiť produkciu a sebestačnosť v zásobovaní potravinami a zároveň znížiť nákladovosť a rizikovosť výroby. Spravidla má charakter intenzívneho hospodárenia na veľkej výmere pôdy s vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby. Vyznačuje sa pestovaním širokej škály poľnohospodárskych plodín, vrátane olejnín a technických plodín, vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat na plochu a využívaním biotechnológií. Vo vývoji slovenského poľnohospodárstva zohralo významnú úlohu a môžeme rozlíšiť jeho dve základné obdobia.

- Obdobie rokov 1950 – 1990 bolo charakteristické rastom produkcie, čo vyplývalo z hlavného cieľa poľnohospodárstva dosiahnuť sebestačnosť vo výrobe potravín. Napriek mnohým nedostatkom, ktoré v poľnohospodárstve existovali, sa podarilo mechanizáciou a intenzifikáciou zvýšiť produkciu tak, že pri trvalom poklese pracovníkov sa Slovensko stalo sebestačným vo výrobe väčšiny potravín dopestovaných v miernom pásme.

- Obdobie po roku 1990 nastali zmeny vo vlastníckych vzťahoch k pôde a naturálne množstvá vyrobených produktov rastlinného a živočíšneho pôvodu poklesli v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. Znížili sa aj tržby za poľnohospodárske výrobky, ktoré sú rozhodujúcim finančným zdrojom agropodnikov. Koncom 90-tych rokov sa poľnohospodárska výroba stala stratovým odvetvím, čo bolo výsledkom viacerých faktorov, najmä rýchlejšieho rastu nákladov na produkciu v porovnaní s rastom nákupných cien poľnohospodárskych produktov, nižšej ceny niektorých druhov dovážaných potravín, zmeny v dotačnej politike štátu a aplikácie pravidiel európskej agrárnej politiky. V súčasnom období týmto systémom hospodári väčšina poľnohospodárskych podnikov, od malých fariem až po veľké poľnohospodárske subjekty, pričom sú do výroby aplikované systémy ekologizácie výroby a humanizácie chovu zvierat.

Alternatívne poľnohospodárstvo je spôsob pestovania rastlín a chovu zvierat, pri ktorom sa využíva prirodzenejší vzťah človeka k prírode. Preferujú sa technológie, vylučujú sa chemické zásahy a technické prostriedky. Tento spôsob hospodárenia je zameraný na splnenie viacerých cieľov, ako sú využívanie obnoviteľných zdrojov, šetrenie neobnoviteľných zdrojov a surovín v čo najvyššej miere. Vysoko sa podporuje prirodzená úrodnosť pôdy a produkcia potravín bez škodlivín. Využívajú sa plodiny, ktoré dokážu využiť živiny z hlbších vrstiev pôdy aj v menej rozpustných formách a odrody odolné voči škodcom a chorobám.

Najschodnejšou a perspektívne najvhodnejšou cestou alternatívneho hospodárenia na pôde je ekologické poľnohospodárstvo, ktorého vznik a vývoj sa datuje od začiatku 90-tych rokov, kedy vznikli prvé ekofarmy, ktoré začali hospodáriť podľa pravidiel organického poľnohospodárstva platných pre územie Slovenskej republiky. Ekologické poľnohospodárstvo využíva predovšetkým miestne a obnoviteľné zdroje a ekologicky šetrné technologické postupy, ktoré minimalizujú znečisťovanie životného prostredia, prispievajú k tvorbe a ochrane krajiny. Jeho cieľom je trvalo-udržateľný poľnohospodársky systém a produkcia dostatku kvalitných potravín s ohľadom na environmentálne a sociálne faktory.

Optimalizované konvenčné a ekologické poľnohospodárske systémy sú základný predpoklad úspešnej produkcie a trvalého zabezpečenia prirodzenej úrodnosti pôdy. Rešpektovaním prirodzených možností rastlín, zvierat a ekosystémov sa optimalizujú podmienky pre kvalitu produkcie potravinových zdrojov a ochranu životného prostredia.

V poľnohospodárstve má nezameniteľnú úlohu veterinárna medicína. Zaoberá sa diagnostikou, prevenciou a liečením hospodárskych zvierat, čím prispieva k produkcii kvalitných a zdravých potravín. Veterinárna medicína chráni ľudské zdravie aj v širšom kontexte. Zaoberá sa monitorovaním a eradikáciou zoonóz - nebezpečných ochorení prenosných zo zvierat na človeka. Úzko spolupracuje s humánnou medicínou pri odhaľovaní zdrojov takýchto ochorení.

Pre rozvoj modernej poľnohospodárskej živočíšnej výroby je nevyhnutné začlenenie pracovníkov veterinárneho servisu. Vývoj povolania veterinárneho lekára je úzko spojený s vývojom spoločnosti v Slovenskej republike. Do roku 1989 bol hlavný dôraz v tomto povolaní kladený na prevenciu a liečenie hospodárskych zvierat. Väčšina veterinárnych lekárov pracovala na farmách v jednotných roľníckych družstvách alebo v potravinárskom priemysle, ktorý spracovával potraviny živočíšneho pôvodu. Po roku 1989 sa otvorili nové možnosti uplatnenia najmä v liečení spoločenských zvierat. Vznikali súkromné ambulancie, neskôr väčšie veterinárne nemocnice, ktoré poskytujú čoraz kvalitnejšiu starostlivosť o spoločenské zvieratá využívaním moderných postupov v minulosti používaných iba v humánnej medicíne. Využívajú sa moderné diagnostické prístroje, liečebné techniky, rozvíja sa výskum v tejto oblasti.

V dnešnej modernej dobe sa do popredia dostáva aj nové zameranie veterinárnych lekárov – starostlivosť o pohodu zvierat (welfare). Dobré životné podmienky zabezpečujú správny vývoj a využitie, ako hospodárskych, tak aj spoločenských zvierat.

Absolventi veterinárnych univerzít získavajú široké veterinárne medicínske vzdelanie, majú možnosť uplatnenia, ako súkromní veterinárni lekári, zamestnanci štátnej správy, ale aj ako odborníci v poradenských a servisných chovateľských službách, v diagnostických alebo výskumných ústavoch, u farmaceutických firiem, v podnikoch potravinárskeho priemyslu a pod. V budúcnosti sa očakáva rozvoj veterinárnej medicíny pre rôzne oblasti liečenia zvierat, ako napr. chirurgia, ortopédia, zubné lekárstvo, fyzioterapia, v chovoch športových koní, na malých rodinných farmách a pod.

Veterinárna medicína má svoje dôležité odvetvie – laboratórnu diagnostiku. Vývojom a využívaním sofistikovaných diagnostických prístrojov a postupov založených na najnovších vedeckých poznatkoch zabezpečuje rýchlu diagnostiku ochorení u zvierat. Veterinárna laboratórna diagnostika má veľkú samostatnú oblasť, ktorá sa venuje analýze potravín z hľadiska ich bezpečnosti, ako aj kvality.

V Slovenskej republike má svoj význam, aj napriek relatívne nízkemu podielu v národnom hospodárstve, rybné hospodárstvo, najmä z hľadiska ochrany a tvorby životného prostredia, zachovávania pôvodného genofondu rýb a spoločensky prospešných prínosov objektov používaných na chov rýb (krajinotvorba), protipovodňovej ochrany a rozvoja vidieka.

Poľnohospodárska výroba predstavuje vedomé a systematické využívanie prírodných síl a zdrojov, ktoré zhodnocuje biologické vlastnosti rastlín a živočíchov na zabezpečenie potravy a ďalších surovín potrebných na uspokojenie základných existenčných potrieb človeka. Slovenská republika má obmedzené zdroje fosílnych energetických surovín a nerastného bohatstva, preto významným výrobným potenciálom sú obnoviteľné zdroje, poľnohospodárska a lesná pôda, vodné zdroje, genofond prirodzených biotopov a kultúrnych rastlín, ale aj skúsenosti, pracovné návyky a vedomosti obyvateľstva umožňujúce ich efektívnejšie využívanie. V tejto súvislosti je dôležité zvyšovať kvalitu vzdelávania osôb pôsobiacich v poľnohospodárstve tak, aby vedeli svoje vedomosti prenášať do poľnohospodárskej praxe.

V súčasnosti má Slovenská republika možnosť využívať prostriedky z európskeho rozpočtu, ktoré umožňujú posilniť slovenské poľnohospodárstvo, pritiahnuť mladých ľudí, podporiť kvalitné lokálne potraviny, oživiť spracovateľský sektor a mať tak životaschopný vidiek.

Zdroje:

Zaujímavosti zo súčasnosti 

Hrubá poľnohospodárska produkcia spolu, t. j. hrubá rastlinná produkcia a hrubá živočíšna produkcia v peňažnom vyjadrení, dosiahla v SR za rok 2014 úroveň 2,19 mld. EUR.

Hrubá rastlinná produkcia za rok 2014 predstavovala 1,30 mld. EUR, z toho najvyšší podiel predstavovala produkcia pšenice, ktorá dosiahla hodnotu 295,01 mil. EUR. Produkcia jačmeňa bola na úrovni 94,85 mil. EUR, kukurice na zrno 233,48 mil. EUR. Hodnota produkcie zemiakov bola 29,69 mil. EUR, cukrovej repy 39,34 mil. EUR, čerstvej zeleniny 133,55 mil. EUR a čerstvého ovocia 22,57 mil. EUR. Produkcia hrozna za rok 2014 dosiahla v peňažnom vyjadrení hodnotu 14,23 mil. EUR.

V naturálnom vyjadrení charakterizuje rastlinnú výrobu ukazovateľ úroda, bez zberových strát v štandardnej vlhkosti, ktorý je uvádzaný v tonách. Úroda pšenice za rok 2014 dosiahla 2,07 mil. ton, a to s medziročným nárastom o 23,0 %, úroda jačmeňa bola 675 853 ton (nárast o 51,5 %), kukurice na zrno 1,81 mil. ton (nárast o 61,5 %), zemiakov 178 817 ton (nárast o 8,7 %). Cukrovej repy sa v roku 2014 urodilo 1,55 mil. ton (nárast o 35,4 %) a úroda hrozna medziročne poklesla o 27,8 % na 38 450 ton.

Hrubú živočíšnu produkciu predstavuje celkový objem predaja z prvovýroby v peňažnom vyjadrení, ktorý za rok 2014 dosiahol hodnotu 0,89 mld. EUR. Hovädzí dobytok predstavoval produkciu 149,9 mil. EUR, ošípané 127,63 mil. EUR, ovce a kozy spolu 8,44 mil. EUR, hydina 97,61 mil. EUR. Významnú zložku živočíšnej produkcie tvorilo kravské mlieko, ktorého produkcia mala hodnotu 311,64 mil. EUR, ako aj slepačie vajcia s hodnotou 106,72 mil. EUR.

V naturálnom vyjadrení produkcia kravského mlieka za rok 2014 predstavovala 0,92 mld. litrov, a to s medziročným nárastom o 1,6 %. Produkcia slepačích vajec dosiahla hodnotu 1,11 mld. kusov (pokles o 4,1 %). V prepočte na 1 obyvateľa SR tak pripadala ročná produkcia cca 170 l kravského mlieka a 206 ks vajec. Výlov rýb vo vnútrozemských vodách medziročne vzrástol o 3,5 % a dosiahol hodnotu 3,18 mil. kg, t. j. 0,59 kg na jedného obyvateľa SR.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, databáza DATAcube, Štatistická ročenka SR 2014 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.  

Zaujímavosti z histórie

Začiatky poľnohospodárstva sa datujú od čias, keď človek začal chovať mláďatá lovených zvierat v zajatí a pestovať rôzne druhy divých rastlín.

V praveku (8 000 – 4 000 rokov pred n. l.) sa začalo používať prvé primitívne náradie na obrábanie pôdy, zber a spracovanie úrody.

Zemiaky pestovali Inkovia v oblasti dnešného Peru približne pred 4 a 5 tisíckami rokov, do Európy ich v prvej polovici 16. storočia doniesli Španieli, spočiatku boli prijímané so značnou nedôverou a používali sa iba ako okrasná exotická rastlina na dvoroch a v kláštorných záhradách. Niektorí vtedajší lekári predpisovali zemiaky ako zaručený liek proti širokej škále ochorení od hnačiek po tuberkulózu, dokonca sa odporúčali ako afrodiziakum. Na Slovensko sa zemiaky dostali pravdepodobne okolo roku 1654. Prvýkrát sa o nich zmienil až mních Cyprián z Červeného Kláštora.

Rok 2011 bol vyhlásený za Svetový rok veterinárskej medicíny. Svetový rok veterinárskej medicíny bol vyhlásený pri príležitosti 250. výročia založenia prvej zverolekárskej školy v Lyone. Dekrét o jej založení podpísal v roku 1761 vo Versailles vtedajší francúzsky panovník Ľudovít XV. na návrh Henri Leonarda Bertina, generálneho revízora financií a povereného reformátora poľnohospodárstva. Iniciátorom založenia 1. zverolekárskej školy bol dôstojník jazdectva a riaditeľ jazdeckej akadémie v Lyone Claude Bourgelat, vyštudovaný právnik so znalosťami hipológie, anatómie a chirurgie koní.

Prvé snahy o založenie vysokej školy veterinárskej na Slovensku sa objavili koncom roku 1939.

Najstaršia zverolekárska písomná pamiatka je Kahunský rukopis, staroegyptský, hieroglyfmi písaný text z 19. stor. pred n. l. Pojednáva o ochoreniach psov, býkov, rýb a vtákov i o spôsoboch liečby týchto ochorení (vydymovanie, potieranie liečivými bylinkami, púšťanie žilou a pod.).

História rybárstva je takmer taká stará ako samotná história ľudstva. Izotopová analýza kostrových pozostatkov muža z východnej Ázie dokázala pravidelnú konzumáciu sladkovodných rýb od obdobia 40 000 pred n. l. Neandertálci lovili hlavne harpúnami vyrobenými z kostí. Tie boli úzke a vybavené jednou až dvoma radami spätných háčikov, aby nabodnutá ryba pevne držala a neskĺzla z harpúny.

Starí Rimania už v 4. storočí lovili pstruhy na umelé mušky. Boli zhotovené z háčika, na ktorý namotali červenú vlnu a pripevnili dve malé pierka.

Sumec západný je popri jeseterovitých rybách najväčšia sladkovodná ryba v Európe.

Najrýchlejšia ryba - Plachetník atlantický, zaplávala vzdialenosť 91 metrov za 3 sekundy (109km/h). Dorastá do dĺžky 3 metre a váži 90 kg.

Medzi prvé pracoviská, ktoré vznikli na území Slovenska a začali sa okrem škôlkarskej výroby zaoberať aj šľachtiteľskou prácou patrila aj Maďarská kráľovská štátna ovocinárska škôlka v Nitrianskom Rudne založená v roku 1893. Táto škôlka bola v roku 1903 premiestnená do Prievidze, v roku 1959 do Bojníc.

Archeologické nálezy dokazujú, že jablone, hrušky, slivky a broskyne sa na našom území pestovali už 4 – 5 tisíc rokov pred n. l. Z doby laténskej pochádzajú napr. nálezy hrušiek v Šárovciach a kôstok broskýň v Palárikove. Na rozvoj ovocinárstva a pestovanie viniča hroznorodého na juhozápadnom Slovensku (až po oblasť Trenčína) mali vplyv vpády rímskych légií v 1. až 4. storočí. Rimania u nás zaviedli pestovanie ušľachtilých druhov ovocia a viniča, ktoré boli pravidelnou súčasťou ich stravovania.

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Prosím, upravte registračné údaje.

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie