Odpadové hospodárstvo a životné prostredie

Medzi základné práva každého obyvateľa Slovenskej republiky patrí právo na priaznivé životné prostredie. Životné prostredie predstavuje všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov, vrátane človeka, a je predpokladom ich ďalšieho vývoja. V dôsledku rýchleho rozvoja a životného štýlu ľudskej populácie je však vystavené mnohým rizikám, preto sa celosvetovo presadzuje trend jeho ochrany a tvorby za účelom jeho zachovania pre budúce generácie.

Na Slovenku je ústredným orgánom štátnej správy pre tvorbu a ochranu životného prostredia Ministerstvo životného prostredia SR (ďalej len „ministerstvo“), ktoré zodpovedá za monitoring stavu životného prostredia na národnej úrovni. Výsledky monitorovacej činnosti ukazujú, že kvalita životného prostredia SR sa v dlhodobom horizonte zlepšila a možno pozorovať pozitívny trend v jej vývoji. Za účelom informovania verejnosti o stave životného prostredia vydáva ministerstvo v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia každoročne Správu o stave životného prostredia Slovenskej republiky. V tomto dokumente sú sústredené aktuálne informácie o jednotlivých zložkách životného prostredia na území SR, ktorými sú živé (organické) zložky – organizmy (biosféra) a neživé (anorganické) zložky – ovzdušie, horniny, pôda a voda.

V oblasti životného prostredia je v dnešnej dobe mimoriadne dôležitou a často diskutovanou problematika odpadov. Z hľadiska rizík a ohrození, ktoré so sebou neustále zvyšujúca sa tvorba odpadu prináša, je nevyhnutné riešiť túto problematiku na globálnej úrovni. Odpad je podľa zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) hnuteľná vec alebo látka, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Otázky obmedzovania vzniku odpadu a nakladania s ním rieši odpadové hospodárstvo.

Odpadové hospodárstvo je súbor činností zameraných na predchádzanie a obmedzovanie vzniku odpadov a znižovanie ich nebezpečnosti pre životné prostredie a na nakladanie s odpadmi v súlade so zákonom o odpadoch. Zameriava sa na zhodnocovanie odpadov ich recykláciou, opätovným použitím alebo ich využívaním ako zdroju energie. Zároveň je jeho úlohou zabezpečovať zneškodňovanie odpadov spôsobom neohrozujúcim zdravie ľudí a šetrným k životnému prostrediu.

V rámci nakladania s odpadom ide o zber, prepravu, zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu vrátane dohľadu nad týmito činnosťami a nasledujúcej starostlivosti o miesta zneškodňovania. V regiónoch Slovenska sú zavedené systémy zberu, separovaného zberu a spätného odberu odpadov. Zhodnocovanie odpadov vedie k využitiu fyzikálnych, chemických alebo biologických vlastností odpadov. Na Slovensku existujú dostatočné kapacity na zhodnocovanie niektorých druhov odpadov, na našom území možno nájsť vyše 500 prevádzkovateľov venujúcich sa zhodnocovaniu odpadov rôznymi spôsobmi. Zariadeniami na zneškodňovanie odpadov sú skládky a spaľovne odpadov. Najpoužívanejším spôsobom nakladania s odpadmi v SR je ich skládkovanie. Odpady, ktoré sa zneškodňujú skládkovaním, sa ukladajú na skládky troch tried: skládky odpadov na interný odpad, na nebezpečný odpad a na odpad, ktorý nie je nebezpečný. V SR je v súčasnosti v prevádzke vyše 110 skládok odpadov, ich kapacita je u nás dostatočná. Mnohé skládky museli počas uplynulých rokov ukončiť prevádzku, nakoľko nespĺňali prísne legislatívne kritériá, vychádzajúce zo smerníc a nariadení platných v rámci Európskej Únie. V oblasti spaľovania odpadov spĺňa zákonné podmienky na Slovensku 15 spaľovní a 4 zariadenia na spoluspaľovanie odpadov. Z uvedených 15 spaľovní 2 spaľujú ostatný odpad, 5 spaľuje nebezpečný priemyselný odpad a 8 nemocničný odpad.

Základnou zásadou uplatňovanou v odpadovom hospodárstve SR je zásada „platí znečisťovateľ“, ktorá hovorí o tom, že náklady na zneškodňovanie odpadu znáša držiteľ odpadu, pre ktorého sa zneškodňovanie vykonáva. Pri nakladaní s odpadom je zároveň potrebné zohľadňovať princípy blízkosti (za účelom eliminácie možných negatívnych vplyvov prepravy, a to najmä nebezpečných odpadov, do vzdialených zariadení na nakladanie s odpadmi) a sebestačnosti (predovšetkým v rámci zneškodňovania odpadov). Pri budovaní a prevádzkovaní zariadení na nakladanie s odpadmi je potrebné uplatňovať požiadavku najlepších dostupných techník a najlepších environmentálnych postupov, ktoré by zabezpečili minimálne dopady na životné prostredie.

Za riadenie odpadového hospodárstva sú v rámci SR zodpovedné nasledujúce orgány a inštitúcie:

• Ministerstvo životného prostredia SR, 

• Slovenská inšpekcia životného prostredia, 

• krajské a obvodné úrady životného prostredia.

Orgánmi štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve sú Slovenská inšpekcia životného prostredia, krajské a obvodné úrady životného prostredia, Štátna energetická inšpekcia (vo vzťahu k zariadeniam kontaminovaným PCB, ktoré ešte nie sú odpadom), Slovenská obchodná inšpekcia (vo vzťahu k akumulátorom, batériám a elektrozariadeniam vo fáze výrobku a zákonu o obaloch), obce (vo vzťahu prejednávaniu priestupkov) a colné orgány (vo vzťahu k cezhraničnej preprave odpadov). Sídlami 8 krajských a 46 obvodných úradov životného prostredia sú Bratislava, Trnava, Trenčín, Nitra, Žilina, Banská Bystrica, Prešov a Košice.

Odpadové hospodárstvo je financované z verejných a súkromných zdrojov. Verejné zdroje predstavujú predovšetkým prostriedky z Operačného programu Životné prostredie, ktoré zahŕňajú financie z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Kohézneho fondu, zo štátneho environmentálneho fondu a z poplatkov za komunálne a stavebné odpady. Súkromné zdroje predstavujú najmä financie z Recyklačného fondu, zriadeného na podporu zberu, zhodnocovania a spracovávania odpadov, financie z privátnych organizácií a súkromné zdroje pôvodcov a držiteľov odpadov.

Na základe zákona o odpadoch sú vypracovávané programy odpadového hospodárstva. Programy sú vytvárané na troch úrovniach: na celoštátnej úrovni, na úrovni kraja a na úrovni obcí či jednotlivých organizácií a pôvodcov odpadov. V týchto programoch sú okrem iného uvádzané ciele v oblasti odpadového hospodárstva vrátane opatrení na ich dosiahnutie. Hlavným cieľom odpadového hospodárstva SR je minimalizovať negatívne účinky vzniku a nakladania s odpadmi na zdravie ľudí a životné prostredie. Medzi významné strategické ciele možno zaradiť znižovanie odpadu ukladaného na skládky. Nemenej dôležitým cieľom je uplatňovať hierarchiu odpadového hospodárstva (ktorá je definovaná v článku 4 rámcovej smernice o odpade a určuje priority v oblasti odpadového hospodárstva):

1. predchádzanie vzniku odpadu,

2. príprava odpadu na jeho opätovné použitie,

3. recyklácia,

4. iné zhodnocovanie odpadu (napr. energetické zhodnocovanie),

5. zneškodňovanie odpadu.

V rámci hlavných cieľov odpadového hospodárstva SR sú v súlade s požiadavkami európskej legislatívy stanovené špecifické ciele osobitne pre jednotlivé druhy odpadov (pre komunálny odpad, biologický odpad, elektroodpad, odpad z obalov, použité batérie a akumulátory, staré vozidlá, opotrebované pneumatiky, stavebný a demolačný odpad, odpad s obsahom PBC a zariadenia kontaminované PBC, odpadové oleje).

Pre správne nakladanie s odpadmi je nevyhnutné zabezpečiť dostatočné informovanie spoločnosti a zvyšovať environmentálne povedomie obyvateľstva. Za týmto účelom sú na úrovni štátnej správy a pod ňu spadajúcimi odbornými organizáciami realizované informatívne a vzdelávacie kampane zamerané na samosprávy, podnikateľov v odpadovom hospodárstve, výrobcov vybraných výrobkov a ich distribútorov a širokú verejnosť.

Množstvo vzniknutého odpadu za jeden rok v podmienkach SR predstavuje zhruba 8,5 milióna ton a má stúpajúcu tendenciu. V rámci produkcie komunálneho odpadu dochádza k jeho medziročnému poklesu, avšak situácia v oblasti nakladania s ním stále nie je ideálna. SR v súlade s environmentálnou politikou podporuje a aj v budúcnosti bude podporovať aktivity v oblasti odpadového hospodárstva, ktoré vedú k obmedzovaniu vzniku odpadu a k ochrane životného prostredia a zdravia obyvateľov Slovenska.

Dôležitá legislatíva v oblasti odpadu a životného prostredia:

Zákon č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov

Zákon č. 205/2004 Z.z. o zhromažďovaní a šírení informácií o životnom prostredí a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov

Zákon č. 3/2010 Z.z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Zákon č. 137/2010 Z.z. o ovzduší v znení neskorších predpisov

Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z. z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších predpisov (zákon o ovzduší)

Zákon č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Užitočné odkazy:

http://www.minzp.sk/

http://www.sazp.sk/

http://www.enviroportal.sk/

http://www.sizp.sk/

http://www.apoh.sk/

Použité zdroje:

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2013

Životné prostredie Slovenskej republiky v rokoch 2000 – 2012 v kocke

Program odpadového hospodárstva Slovenskej republiky na roky 2011– 2015

Zákon č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Národný strategický plán rozvoja vidieka SR na programovacie obdobie 2007 – 2013

Zaujímavosti zo súčasnosti

Odpad a životné prostredie je sektor, ktorý zabezpečuje udržateľnosť života človeka spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat. Vykonáva rad činností zameraných na racionálne využívanie prírodných zdrojov a nápravu škôd vzniknutých pri produkcii a spotrebe tovarov a služieb. Spracúvanie, likvidáciu, či recykláciu odpadov zabezpečuje sektor pre všetky sektory a celú spoločnosť.

Výdavky na ochranu životného prostredia sú finančné prostriedky použité na všetky aktivity priamo zamerané na prevenciu, redukciu a elimináciu znečistenia alebo environmentálnych externalít. Vyňatými sú výdavky, ktoré sú napriek svojej prospešnosti pre životné prostredie primárne cielené na splnenie technických potrieb alebo požiadaviek na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci. Bežné náklady na ochranu životného prostredia v SR dosiahli za rok 2014 hodnotu 0,55 mld. EUR, a to pri medziročnom poklese o 1,2 %. Investície na ochranu životného prostredia boli realizované v hodnote 0,25 mld. EUR, a to pri náraste o 22,2 % v porovnaní s rokom 2013.

Najvýznamnejšie výdavkové oblasti predstavovali manažment odpadových vôd a manažment odpadu. Nižšie položky tvorili ochrana ovzdušia a klímy, ochrana pred radiáciou, výdavky na výskum a vývoj, znižovanie hluku a vibrácií, ochrana biodiverzity a krajiny, ako aj ochrana a rekultivácia pôdy a podzemných a povrchových vôd.

Množstvo odpadu vygenerovaného podľa ekonomických činností v SR za rok 2013 dosiahlo 8,11 mil. ton, z toho najvyšší podiel tvorila priemyselná výroba (2,43 mil. ton) a stavebníctvo (2,00 mil. ton).

Komunálny odpad z obcí podľa druhu odpadu za rok 2013 predstavoval 1,74 mil. ton, z toho najväčšiu časť tvoril zmesový komunálny odpad, drobný stavebný odpad a biologicky rozložiteľný odpad.

Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, Štatistická ročenka SR 2014, EUROSTAT DATABASE a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.

Zaujímavosti z histórie

Termín ekológia zaviedol po prvýkrát v roku 1866 nemecký biológ Ernst Haeckel. Pôvodne ju definoval ako vedu o vzájomných vzťahoch medzi organizmami a ich anorganickom a organickom prostredí. Haeckel svoju pôvodnú definíciu pozmenil v roku 1879, keď ekológiu definoval ako vedu o ekonómii prírody.

V súčasnosti sa na území Slovenska nachádza 9 národných parkov:

1. Tatranský národný park,

2. Pieninský národný park,

3. Národný park Nízke Tatry,

4. Národný park Slovenský raj,

5. Národný park Malá Fatra,

6. Národný park Poloniny,

7. Národný park Muránska planina,

8. Národný park Slovenský kras,

9. Národný park Veľká Fatra.