Google Maps
Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa
Riadiaci pracovník (manažér) v kožiarskej výrobe riadi prevádzku a organizuje práce v kožiarskej výrobe na vymedzenom technologickom úseku pri zabezpečovaní úloh stanovených operatívnym plánom výroby.
_v_obuvnickej-vyrobe.jpg)
Riadiaci pracovník manažuje, koordinuje a kontroluje činnosť výrobného podniku alebo závodu. Zabezpečuje súčinnosť jednotlivých výrobných a nevýrobných útvarov s cieľom efektívneho plnenia obchodných...
Špecialista riadenia kožiarskej a obuvníckej výroby riadi, koordinuje a kontroluje predvýrobné a výrobné činnosti jednotlivých útvarov alebo závodov.
Špecialista riadenia kvality v kožiarskej a obuvníckej výrobe vyvíja systémy riadenia kvality a koordinuje činnosti pri zavádzaní týchto systémov. Tiež zabezpečuje a organizuje procesy systému riadenia kvality v kožiarskej a obuvníckej výrobe.
Špecialista technológ v kožiarskej a obuvníckej výrobe stanovuje technologické postupy a zabezpečuje rozsiahlu technologickú prípravu v kožiarskej a obuvníckej výrobe.
Špecialista vo výskume a vývoji v kožiarskej a obuvníckej výrobe rieši komplex úloh v oblasti kožiarskej výroby so zložitými väzbami na ostatné vedné obory.
Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa
Návrhár, dizajnér obuvi navrhuje nové konštrukčné riešenia obuvníckych výrobkov a vypracováva úplne nové modely a vzory obuvi.
Vyššie odborné vzdelanie
 v obuvnickej vyrobe.jpg)
Majster (supervízor) v obuvníckej výrobe organizuje, koordinuje a kontroluje činnosť výrobnej dielne v úseku vrchovej manipulácie, šitia zvrškov, montáže obuvi a výroby obuvníckych polotovarov. Zodpovedá za...
Úplné stredné odborné vzdelanie
Kožiarsky technik modelár navrhuje jednoduchšie konštrukcie nových modelov a výrobkov v kožiarskej výrobe.
Kvalitár, kontrolór obuvi kontroluje kvalitu hotovej obuvi. Zameriava sa na celkový vzhľad výrobku, jeho funkčnosť, remeselné vyhotovenie, správne označenie, čistotu, farebnú, materiálovú a rozmerovú zhodu oboch...
Kvalitár, kontrolór výrobkov z kože kontroluje a skúša kvalitu surovín, materiálu a výrobkov v kožiarskej výrobe.
 v koziarskej vyrobe.jpg)
Majster v kožiarskej výrobe riadi a organizuje práce na vymedzenom technologickom úseku s cieľom zabezpečovania úloh stanovených operatívnym plánom výroby v kožiarskej, kožušníckej a galantérnej výrobe a vedie...
Modelár obuvi pripravuje konštrukciu zvršku a spodku obuvi podľa nákresu návrhára. Zohľadňuje možnosti použitia dostupných technológií výroby a vhodných materiálov. Pripravuje modelársku...
Špecialista údržby vykonáva údržbu a opravy strojov a zariadení používaných v kožiarskej a obuvníckej výrobe, zabezpečuje pravidelné revízie strojov a zariadení, servisné prehliadky. Nastavuje stroje a...
Vysekávač kožiarskych a obuvníckych materiálov vysekáva dielce obuvi z usní, textilu, gumy, obuvníckej lepenky a iného materiálu v jednej alebo viacerých vrstvách na vysekávacích strojoch.
Stredné odborné vzdelanie
Brašnár vyrába rôzne druhy brašnárskych, galantérnych výrobkov a športových potrieb z usní, textilu a z podobných plošných syntetických materiálov. Pripravuje, vymeriava, strihá či...
Garbiar zabezpečuje spracovanie rôznych druhov surových zvieracích koží fyzikálno-chemickými a mechanickými postupmi na useň určenú na ďalšie spracovanie. Upravuje, zastriháva, oškrabáva, čistí surovinu,...
Kožušník a opravár kožušín zhotovuje a zošľachťuje kožušnícke výrobky a predmety z kožušín, opravuje, upravuje a prepracováva ich.
Montážny pracovník vo výrobe obuvi montuje obuv podľa presne stanovených postupov. Prevažne ručne alebo s použitím príslušných prípravkov, náradia a zariadenia umiestňuje, zostavuje, spája a montuje zvršky...
Obuvník pre výrobu ortopedickej obuvi vykonáva odborné práce vo výrobe ortopedickej obuvi.
Obuvník pre zákazkovú výrobu a opravu obuvi vykonáva odborné práce vo výrobe zákazkovej obuvi. Vykonáva tiež opravy a úpravy reklamovanej, poškodenej aj obnosenej obuvi.
Obuvník prípravár, zvrškár a lepič obuvi vykonáva prípravné operácie výroby zvrškov obuvi ako značenie, štiepanie, vystužovanie, zrezávanie okrajov dielcov, farbenie okrajov a pod., kompletizuje a...
Obuvník scénickej a krojovej obuvi vyrába a upravuje scénickú, tanečnú, historickú a krojovú obuv z rôzneho materiálu.
Operátor stroja na výrobu obuvi vykonáva odborné práce v strojnej výrobe obuvi a niektorých galantérnych výrobkov, obsluhuje obuvnícke stroje a zariadenia v montážnych dielňach.
Operátor stroja na výrobu obuvníckych polotovarov obsluhuje stroje na výrobu, opracovanie alebo úpravu polotovarov potrebných pre montáž obuvi. Ide najmä o napínacie stielky, vlepovacie opätky, predom opracované a...
Operátor zariadenia na úpravu kožušín a kože obsluhuje stroje a zariadenia zabezpečujúce výrobu a úpravu kožušinových a kožených výrobkov a koženej galantérie.
Rukavičkár vyrába rôzne druhy rukavíc ručným a strojovým šitím.
Sedlár a manžetár vyrába sedlárske a manžetárske výrobky a dielce z kože, kožušiny, umelej kože ako sedlá, manžety, rôzne remene, liace chomúty, tašky, vaky (brašny), viazania a pod. ručným a...
Šička v kožiarskej a obuvníckej výrobe ručne alebo na šijacích strojoch zošíva diely do celkov pri zákazkovej a malosériovej výrobe zvrškov obuvi, kožušín alebo koženej galantérie, usňových odevov a rukavíc, prípadne usňových úžitkových predmetov. Pripravuje jednotlivé...
Výrobca kožušín spracováva všetky druhy kožušín fyzikálno-chemickými a mechanickými postupmi na priemyselnú kožušinu vhodnú na výrobu kožušníckych predmetov a podobných...
Nižšie stredné vzdelanie
Pomocný pracovník v kožiarskej výrobe vykonáva pomocné, prípravné, obslužné a manipulačné práce v spracovaní kože, kožušín a vo výrobe usní v kožiarskej, kožušníckej a...
Pomocný pracovník v obuvníckej výrobe vykonáva pomocné, obslužné a manipulačné práce v obuvníckej výrobe (ručné operácie pri výrobe zvrškov obuvi, lepenia dielcov, značenia, farbenia okrajov...
Koža je svojimi vlastnosťami jedinečný a dodnes nenahraditeľný prírodný materiál. Môžeme povedať, že je bezpochyby taká stará ako ľudstvo samo. Spracovávanie zvieracích koží patrilo medzi prvé činnosti, ktorými sa človek vo svojej dlhej histórii zaoberal. Aj keď najstaršie nálezy predmetov vyrobených z kože pochádzajú zo starovekého Egypta, už niekoľko tisíc rokov predtým si predchodcovia človeka žijúci v jaskyniach spríjemňovali svoj život prikrývkami z kože.
Kožiarska výroba v modernej ekonomike predstavuje priemyselné odvetvie, ktoré sa zaoberá spracovaním kožiarskej suroviny a zhotovovaním kožených výrobkov. V súčasnej dobe je v kožiarskej výrobe najdôležitejšou surovinou koža dospelého hovädzieho dobytka. Tá sa získava z domestikovaných zvierat a delí sa do jednotlivých tried podľa pohlavia zvieraťa a jeho hmotnosti. Všetky druhy získanej suroviny sa podľa stavu ošetrenia a rozsahu poškodenia triedia do niekoľkých kvalitatívnych tried.
Samotný výrobný proces pozostáva z chemických a mechanických operácií, ktoré na koži spôsobujú veľké množstvo zmien. Prvotná surovina prechádza cez proces prípravy surovej kože na spracovanie, mechanickými prácami v mokrej dielni, vyčiňovaním, predúpravou a úpravou. Konečným výsledkom týchto operácií je vznik usne (surovej kože), materiálu s novými, požadovanými vlastnosťami. Použitý postup závisí tak od druhu spracovávanej kože, ako aj od účelu jej konečného použitia. V našich podmienkach sa useň využíva najmä pri výrobe obuvi, kabeliek, rukavíc, oblečenia, nábytku, chovateľských potrieb, umeleckých a remeselných výrobkov a pod.
Kožiarsky a v nadväznosti naň aj obuvnícky priemysel vzhľadom na objem produkcie, hodnotu exportu a počet zamestnancov tvoril v minulosti významnú súčasť slovenského priemyslu. V priebehu transformácie slovenskej ekonomiky však došlo v tomto odvetví k výraznému poklesu výroby. Produkcia slovenského obuvníckeho priemyslu pokrýva súčasnú domácu spotrebu iba v malej miere, pretože náš trh je presýtený importovanou obuvou. Budúcnosť kožiarskeho a obuvníckeho priemyslu na Slovensku bude závislá od toho, ako sa prispôsobí vývoju vo svete.
Perspektívnou oblasťou je zákazková kožiarska, kožušnícka alebo obuvnícka výroba, ktorá sa bude zameriavať na individuálny prístup k zákazníkovi a tvorbu výrobkov podľa jeho špecifických potrieb a prianí.
Kožiarska výroba je na Slovensku sústredená najmä do Liptovského Mikuláša a Bošian. Výroba obuvi do Partizánskeho, Bardejova, Bánoviec nad Bebravou a Komárna. Koža je dodnes pre mnohé národy neodmysliteľnou súčasťou každodenného života, čo nesporne dokazuje jej nenahraditeľnú kvalitu a hodnotu, ktorá sa v nej skrýva, a je potrebné si ju vážiť.
Zdroje:
-
firmy.etrend.sk - V existenčnom zápase obuvníci prehrať nemusia
-
firmy.etrend.sk - Obuvnícky priemysel prestávajú byť len lacné šičky
-
mojdom.zoznam.sk
-
modarevue.com
-
sk.wikipedia.org
Zaujímavosti zo súčasnosti
Pánska vychádzková obuv so zvrškom z usne, vrátane čižiem a topánok, s výnimkou vodotesnej obuvi, obuvi s ochranným kovom na päte-špici, bola za rok 2014 v SR vyrobená v celkovom počte 2,85 mil. párov (s medziročným poklesom o 6,6 %) a dámska vychádzková obuv so zvrškom z usne v počte 4,66 mil. párov (pri náraste o 4,1 %).
Podstatne menší objem produkcie tvorila detská vychádzková obuv so zvrškom z usne, a to 168 079 párov. Početne významná bola športová obuv s podošvou z kaučuku alebo plastov a s textilnými zvrškami (vrátane obuvi na tenis, basketbal, gymnastiku, tréning a podobne), ktorej bolo vyrobených 453 344 párov. Významný podiel na produkcii sektora mala aj pracovná obuv z gumy, plastu, usne, a to s počtom 780 132 párov vyrobených za rok 2014.
Obuv bola vyvezená v približne rovnakej hodnote ako odevy (1,02 mld. EUR), avšak jej dovoz bol podstatne nižší, a to na úrovni 0,74 mld. EUR. V medziročnom porovnaní vzrástol vývoz obuvi o 8,8 % a jej dovoz o 14,3 %. Významný obchodný artikel tvoria taktiež vyčinené a upravené usne, upravené a farbené kožušiny, ktorých vývoz za rok 2014 mal hodnotu 81,54 mil. EUR a dovoz 160,17 mil. EUR, ako aj kufre, kabelky, sedlárske a remenárske výrobky s hodnotou vývozu 107,54 mil. EUR a dovozu 97,35 mil. EUR.
Vyššie uvedené informácie sektorového charakteru boli spracované zo zdroja Štatistického úradu SR - databáza SLOVSTAT, databáza DATAcube, Štatistická ročenka SR 2014 a z vlastných zdrojov spracovaných Realizačným tímom NSP.
Zaujímavosti z histórie
Najstaršie dôkazy o rozsiahlejšom spracovávaní kože pochádzajú zo starovekého Egypta a sú spojené s archeologickým objavom približne 5 000 rokov starej garbiarskej dielne. Prírodný spôsob vyčiňovania koží nebol pritom zďaleka jediný, ktorý starovekí Egypťania poznali. Kmene Sumerov, obyvatelia starého Babylonu, ale aj Chetiti už dávno poznali techniky vyčiňovania koží kamencom či tukom. Práve tieto vzácne poznatky im umožnili z kože zhotoviť trvácny materiál vhodný na písanie a kreslenie, vďaka ktorému sa o dávnych civilizáciách dozvedáme mnoho aj v súčasnosti.
Dodnes známu formaldehydovú metódu vyčiňovania objavili Egypťania pravdepodobne náhodou, keď sa snažili z kože dostať prebytočný tuk jej zohrievaním nad ohňom. Formaldehyd je totiž zložkou splodín horenia zelených listov a konárov. Veľmi skoro tiež prišli na to, že sušenie koží výrazne spomaľuje ich rozklad a hnitie, čo logicky predlžuje ich životnosť a udržiava ich vzácne vlastnosti.
Feničania dokázali z kože zvierat postaviť vodovodné potrubie a Rimania sa neskôr pričinili o značné zdokonalenie technológie spracovania tejto prírodnej suroviny. Vďaka neustálemu zlepšovaniu techniky dokázali vyrobiť kožu podľa vlastných potrieb určenú na výrobu obuvi, oblečenia, popruhov či prikrývok. Aj v ruinách slávnych Pompejí objavili archeológovia vyspelú kožiarsku dielňu.
S postupným vývojom národov na celom svete sa vyvíjali aj rozdielne spracovateľské techniky kože, ktoré si však boli vo väčšine prípadov veľmi podobné. Indiáni žijúci na území dnešnej Severnej Ameriky aplikovali napríklad veľmi podobné postupy ako obyvatelia starovekého Egypta, aj keď je jasné, že obidve skupiny svoje spracovateľské techniky rozvíjali a zdokonaľovali nezávisle od seba.
Približne v 8. storočí začali na území Španielska Maurovia s výrobou kordovánu, typu kože známej niekoľko sto rokov v celej Európe.
V 14. storočí už koža našla svoje uplatnenie na pohodlných kreslách v kombinácii s masívnym drevom a jej spracovanie sa stalo umením.
V stredoveku už ľudia ovládali techniky odchlpenia kože, ktoré sa používajú vo veľmi podobnej forme aj dnes.
Výrazný posun nastal predovšetkým v polovici 19. storočia, keď ľudia objavili vyčiňovacie účinky chromitých solí. Tento objav sa veľmi rýchlo preniesol do priemyselnej kožiarskej výroby a inovácie. Používanie rotujúcich drevených sudov namiesto statických nádrží prinieslo dovtedy nepoznané výsledky. Vďaka tomu sa podarilo proces spracovania surových koží skrátiť z ôsmich mesiacov až jedného roka na súčasných niekoľko dní.
Firmu Baťa založil v Zlíne na Morave ako malý obuvnícky podnik v roku 1894 Tomáš Baťa a jeho dvaja súrodenci, členovia starej obuvníckej rodiny.
V roku 1904 začala firma Baťa postupne nielen s veľkovýrobou obuvi, ale aj s budovaním siete vlastných obchodov.
V 30-tych rokoch 20. storočia začali rásť Baťove závody aj na Slovensku. Najdôležitejšie centrum Baťovho podnikania na Slovensku (Baťovany) vyrástlo v chotári obce Šimonovany v málo rozvinutom regióne strednej Nitry. Práca vo firme bola riadená podľa „baťovského“ systému so zameraním na maximálnu racionalizáciu, výkon, ale aj na nadpriemerné odmeňovanie a sociálnu starostlivosť. Mzda robotníka sa pohybovala od 1 200 do 2 000 korún mesačne, čo bol približne štvornásobok priemernej mzdy v priemysle Slovenska.
V súčasnosti patrí firma Baťa k najväčším predajcom obuvi na svete a zamestnáva vyše 40 000 ľudí v 50-tich krajinách.
Zdroje:
