Logistika, skladovanie a poštové služby

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Riadiaci pracovník (manažér) v logistike riadi a vedie logistické a dodávateľské oddelenie organizácie, zabezpečuje reálnu politiku nákupu, dodávok, dopravy a distribúcie tovaru, surovín a strojov.

Špecialista v poštových službách riadi technologické procesy v oblasti prevádzky pošty a poštovej prepravy.

Technický špecialista v logistike riadi optimalizáciu dopravy v organizácii v rozsiahlom dopravno-prepravnom procese.

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Technik v logistike a poštových službách koordinuje činnosti v optimalizácii dopravy v rozsiahlejších dopravných a prepravných systémoch.

Úplné stredné odborné vzdelanie

Administratívny pracovník v logistike zabezpečuje a vykonáva bežné administratívne, kancelárske, hospodársko-správne, ekonomické, administratívno-technické alebo archivačné práce v logistike....

Dispečer, výpravca mestskej hromadnej dopravy kontroluje a operatívne riadi dopravný proces, zodpovedá za koordináciu činností pri mimoriadnych udalostiach v prevádzke MHD a koordináciu dopravcu s ostatnými dopravcami...

Dispečer v logistike a poštových službách koordinuje prepravu zásielok, vedie príslušnú dokumentáciu a komunikuje s ďalšími pracoviskami v sústave dispečerského riadenia. Rieši neštandardné...

Pracovník expedície tovaru zabezpečuje odborné práce týkajúce sa odbytu výrobkov, tovaru alebo služieb podľa potrieb firmy, obchodných záväzkov a požiadaviek odberateľov.

Pracovník poštovej prevádzky vykonáva administratívne odborné činnosti na úseku poštovej prevádzky alebo poštovej prepravy.

Pracovník pri priehradke na pošte poskytuje poštové služby a služby zmluvných partnerov za priehradkou na pošte. V rámci služieb zmluvných partnerov môže vykonávať aj iné činnosti ako finančné...

Pracovník v sklade (skladník) zabezpečuje príjem tovaru (resp. materiálu) do skladu, jeho skladovanie a výdaj zo skladu. Vystavuje príjmové a výdajové doklady, vykonáva inventúry a vedie evidenciu tovaru v sklade....

Riadiaci pracovník (manažér) v poštových službách riadi malú poštu, súčasne samostatne vykonáva niektoré odborné prevádzkové činnosti, prípadne zabezpečuje výkon všetkých...

Skladový majster (vedúci skladu) riadi prevádzku skladu, zodpovedá za plánovanie práce skladníkov, kontrolórov a referentov v sklade a za technický stav vybavenia skladu. Kontroluje dodržiavanie interných predpisov pre...

Stredné odborné vzdelanie

Doručovateľ zásielok, poštár dodáva poštové zásielky na odovzdacie miesta (napr. byty, domové schránky, podateľne, vrátnice, recepcie) a poskytuje vybrané služby a produkty zákazníkom. Oznamuje...

Kuriér zabezpečuje doručovanie listových, cenných a iných zásielok, dokumentov a balíkov.

Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant) pripravuje tovar na uskladnenie a vyskladnenie, zabezpečuje jeho nakládku, uloženie a vykládku na a z dopravného prostriedku. Spolupracuje na prijímaní a výdaji tovaru v sklade,...

Triedič zásielok rozdeľuje zásielky podľa stanovených kritérií (spravidla podľa príslušných technologických postupov) a zoskupuje ich do celkov.

Nižšie stredné vzdelanie

Ručný balič, plnič vykonáva práce v sklade tovaru, pri kontrole tovaru a skladových zásob, manipulácii s tovarom a expedícii pri využití ručného skenera a PC (vkladanie dát).

Vodič dodávky vedie vozidlá kategórie N1 projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg. Vykonáva bežnú údržbu vozidla podľa...

Vodič nákladného motorového vozidla, kamiónu vedie vozidlá s ťažkým nákladom a dopravuje náklad pri krátkych a diaľkových cestách do cieľovej stanice (do miesta určenia).

Logistika predstavuje plánovanie, tvorbu a kontrolu toku tovarov, služieb a informácií od dodávateľa k odberateľovi, ako aj prenos informácií nevyhnutných na riadenie tohto toku. Cieľom logistiky je mať správny tovar v správnom množstve na správnom mieste, a to v správnom čase, v správnej kvalite a za správnu cenu. Neznamená len zabezpečovanie prepravy tovaru, zahŕňa v sebe celý komplex procesov a riešení. Medzi základné logistické služby patrí predovšetkým spracovanie objednávok, preberanie zásielok, ich balenie, skladovanie, expedícia a preprava. S pojmom logistika sa najčastejšie stretávame v podnikovej ekonomike, doprave, obchode, v informatike, službách a pod. Jej podstatou je zosúladenie, prepojenie a zabezpečenie plynulého pohybu surovín, materiálu, výrobkov, služieb, informácií a financií. Základným cieľom logistických operácií je uspokojenie zákazníka pri vynaložení primeraných prostriedkov (napr. finančných, dopravných a pod.).

Na logistiku sú v dnešnej dobe kladené čoraz väčšie nároky, a to najmä na jej presnosť, flexibilitu, skracovanie času prepravy či dodržanie termínu nakládky a vykládky. Uvedené faktory sú ukazovateľmi kvality logistických služieb. Aktuálnym trendom v oblasti logistiky je zavádzanie tzv. bezskladových výrobných systémov ako napr. "Just-In-Time", "Just-In-Sequence" či "SILS" , ktoré majú umožniť okamžité dodanie práve potrebného tovaru bez nutnosti jeho skladovania. Uspokojenie daných požiadaviek je možné predovšetkým vďaka budovaniu stále dokonalejších informačných systémov, ktoré uľahčujú a zefektívňujú riadenie logistických procesov. Ich implementácia je však pomerne náročná na investície, preto majú v silnej konkurencii šancu obstáť najmä veľké spoločnosti.

Slovenská logistika zaznamenala svoj najväčší rozvoj po vstupe SR do EÚ. Príchod zahraničných investorov a subdodávateľov na naše územie a uvoľnenie cezhraničného pohybu tovarov bez zdržaní na colniciach boli významnými faktormi jej expanzie. Dominantnú úlohu v rámci logistiky na Slovensku zohráva pozemná doprava, konkrétne doprava cestná. Využívanie iných druhov dopravy (napr. železničnej alebo vodnej) je do istej miery obmedzené ich nižšou kvalitou, rýchlosťou, flexibilitou a presnosťou. Z pohľadu logistiky disponuje SR viacerými pozitívami, ktorými sú najmä výhodná geografická poloha Slovenska, dostatočné priestorové kapacity na budovanie logistických centier, rozvinutá cezhraničná spolupráca so susednými krajinami či relatívne lacná pracovná sila (v porovnaní so západnou Európou). Naopak, slabšími stránkami sú nedostatočná technická a technologická úroveň dopravnej infraštruktúry, nerovnomerné rozloženie logistických centier (koncentrované najmä na západe krajiny), nedostatočné využívanie kapacít terminálov intermodálnej prepravy a tiež oneskorené zavádzanie inteligentných dopravných systémov. Odvetvie slovenskej logistiky sa neustále rozvíja, príležitostí pre rôzne formy prepravy pribúda. Do budúcnosti však bude potrebné zabezpečiť dostatok kvalitne jazykovo a technicky vybavenej pracovnej sily, odstrániť pretrvávajúce nedostatky dopravnej infraštruktúry a podporovať projekty zamerané na regionálnu a medzinárodnú spoluprácu.

Skladovanie je jedna z dôležitých obslužných činností, ktorá zabezpečuje uloženie produktov v miestach ich vzniku a medzi miestom vzniku a miestom spotreby. Je dôležitým medzičlánkom v procese obehu tovaru pri jeho preprave od výrobcu k spotrebiteľovi. Nastáva už vo výrobnom podniku okamihom dokončenia výroby a premiestením výrobkov do tzv. skladu hotových výrobkov (tu sa zásielky kompletizujú a zasielajú do obchodných skladov). So skladovaním sa spájajú dva významné pojmy: skladová logistika a skladové hospodárstvo. Skladová logistika sa prelína všetkými oblasťami podnikovej logistiky a je úzko zameraná na plánovanie skladových činností. Skladové hospodárstvo sa podieľa na plynulom presune materiálu do výroby, umiestňuje a ochraňuje rozpracovanú výrobu a hotové výrobky v skladoch, je teda súčasťou logistického reťazca v podniku. Skladovanie vyvoláva náklady, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú výslednú rentabilitu výrobkov. Snahou každého podniku je preto minimalizovať zásoby skladovaných materiálov a tým znížiť náklady na skladovanie týchto zásob.

Poštové služby sú služby poskytované na účely dodania poštovej zásielky, a to vybranie a distribúcia poštovej zásielky. Vybranie je prevzatie poštovej zásielky poštovým podnikom od odosielateľa alebo od podávateľa, vrátane prevzatia prostredníctvom prístupového miesta poštovej siete alebo kontaktného miesta poštovej siete. Distribúcia je spracovanie poštovej zásielky po jej vybraní na prepravné smery alebo miesta dodania až po jej dodanie, ktoré zahŕňa triedenie, prepravu a dodanie poštovej zásielky.

Poštové služby na Slovensku prešli dlhodobým vývojom, najmä v horizonte posledných rokov zaznamenali veľké zmeny, súvisiace predovšetkým s otvorením poštového trhu a rozvojom informačno-komunikačných technológií a ich využívaním v tejto oblasti. Vďaka otvoreniu trhu pôsobí v súčasnosti na Slovensku vyše 20 poštových podnikov. Konkurenčné prostredie zároveň prispelo k rozvoju produktov, riešení v oblasti produkcie a distribúcie zásielok a tiež k zníženiu cien poskytovaných služieb.

Poštový trh predstavuje priestor, na ktorom sa realizuje predaj a poskytovanie poštových služieb. V slovenských podmienkach je čiastočne regulovaný, konkrétne z hľadiska poskytovania univerzálnej poštovej služby. Na základe poštovej licencie je jeden subjekt poverený štátom, aby túto službu zabezpečoval. V súčasnosti (až do roku 2022) je poskytovateľom univerzálnej služby a zároveň poskytovateľom poštového platobného styku Slovenská pošta, a.s.

Orgánmi štátnej správy v oblasti poštových služieb sú Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (regulačný úrad - RÚ). Ministerstvo zodpovedá najmä za vypracovávanie návrhov štátnej poštovej politiky a koncepcie rozvoja poštových služieb, ktoré predkladá vláde SR na schválenie a zabezpečovanie medzinárodných vzťahov v poštových službách na úrovni orgánov Európskej únie, členov vlád, vládnych a medzivládnych organizácií. Regulačný úrad v oblasti poštových služieb vykonáva predovšetkým štátnu reguláciu a štátny dohľad nad poskytovaním poštových služieb a poštového platobného styku, spoluprácu s regulačnými orgánmi iných štátov v oblasti poštových služieb, štatistické zisťovanie pre oblasť poštových služieb a ďalšie činnosti podľa zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poštové služby majú svoje špecifiká a nemožno si ich zamieňať so službami kuriérskymi alebo zasielateľskými napriek tomu, že pri nich tiež dochádza k preprave tovarov a vecí.

 

Zdroje:

Odovzdávanie správ zohrávalo dôležitú komunikačnú úlohu v každej epoche vývoja ľudskej spoločnosti. Historické začiatky odovzdávania informácií spadajú do raného obdobia ľudských dejín. Ich organizovaná podoba sa začala formovať už v staroveku, kedy sa sprostredkovávanie správ zdokonaľovalo a vznikol široko rozvetvený kuriérny systém. Tak sa zo spontánneho spôsobu dopravovania správ postupne rozvinulo poštovníctvo - odvetvie, ktoré je dnes dôležitým činiteľom fungujúcej spoločnosti. Priekopníkom bola v tomto smere Rímska ríša. Spomedzi otrokov boli vyberaní bežci, rozmiestňovaní na staniciach po celej krajine. Papyrusový zvitok alebo palička so správou putovali od bežca k bežcovi. Po cestách Rímskej ríše uháňali dopravné koče s listami a cestujúcimi, na prepriahacích staniciach sa vymieňali vyčerpané kone za odpočinuté. Podľa jednej z verzií bol názov „pošta" prevzatý z latinského spojenia "statio posita" (stanica pevná, postavená), čím sa v starom Ríme pomenúvali miesta, kde oddychovali na svojich cestách verejní poslovia, kde sa prepriahali záprahy verejných kurzov ("cursus publicus") a kde sa aj sústreďovali správy, ktoré poslovia a kurzy prenášali a prepravovali.

V stredoveku sprostredkúvali listové spojenie žobraví mnísi. V 14. – 15. storočí už kráľovským dvorom nevyhovovala nepravidelná doprava organizovaná kláštormi, mestami a cechmi, zriaďovali si kráľovskú poštu prostredníctvom kuriérov, ktorí boli výhradne v službách panovníka. Rozvoj miest a remesiel si v stredoveku vyžiadal efektívnejšie doručovanie správ, listov a informácií. Čoraz čulejší pohyb správ a cestujúcich medzi európskymi štátmi si vyžiadal nahradenie kuriérnej služby sieťou európskych poštových spojov. V rokoch 1527 – 1580 vznikali prvé pošty, vybudovali sa trvalé poštové spojenia medzi metropolami európskych štátov. Každý štát si zriadil vlastnú poštovú sieť, ktorá využívala cestnú a vodnú dopravu a v novoveku aj železničnú a leteckú dopravu. V záujme zamedzenia problémov pri prijímaní a doručovaní zásielok sa v 17. storočí zaviedlo označovanie listov pečiatkami.

Na našom území sú prvé zmienky o diplomatických posloch z obdobia Veľkej Moravy. V roku 1874 sa Uhorsko stalo zakladajúcim členom Svetovej poštovej únie. V 19. storočí sa trendy modernizácie života uplatnili aj v poštovníctve. Intenzívnejšie sa začali používať poštové schránky, bol zostrojený telegrafný a telefónny prístroj, na listoch sa objavili prvé poštové známky. Poštové zásielky sa začali dopravovať železnicou a v prvej polovici 20. storočia aj lietadlami. Po roku 1918 poštu na našom území riadila Československá poštová správa, v období Slovenskej republiky 1939 - 1945 Slovenská poštová správa.

Ku vzniku Slovenskej republiky 1. januára 1993 sa viaže aj založenie Slovenskej pošty, ktorá vznikla z pôvodne jednotného štátneho podniku Správa pôšt a telekomunikácií. Jej zakladateľom bolo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Krátko na to, v marci 1993, sa Slovenská pošta začala aktívne zapájať do spolupráce v rámci medzivládnej organizácie Svetovej poštovej únie a do spolupráce so zahraničnými poštovými podnikmi. V súčasnosti je Slovenská pošta samostatným podnikateľským subjektom, ktorý hospodári bez dotácií zo štátneho rozpočtu. Je akciovou spoločnosťou, v ktorej je stopercentným vlastníkom štát. Slovenská pošta, a. s., má sídlo v Banskej Bystrici a poskytuje svoje služby v sieti viac ako 1 500 poštových úradov.

 

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Prosím, upravte registračné údaje.

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie