Analytik vysokotlakovej siete vykonáva analýzy súvisiace s novými technológiami za účelom zvýšenia energetického využitia zemného plynu.
Geotechnik rieši úlohy v oblasti sanácií, zosuvov a ďalších vplyvov geologických činiteľov ohrozujúcich zariadenia.
Hydraulik v plynárenstve navrhuje hydraulické modely distribučnej sústavy a definuje technické podmienky pripojenia zákazníkov využívajúcich zemný plyn.
Hydrológ zabezpečuje zber a vyhodnocuje údaje o hydrologickej a poveternostnej situácii.
Konštruktér neštandardných meracích systémov konštruuje systémy používané na meranie fyzikálnych a nefyzikálnych veličín s dôrazom na ich špecifickosť a výnimočnosť.
Kontrolný fyzik v jadrovej elektrárni optimalizuje strednú časť palivového cyklu a kontroluje využívanie paliva v aktívnej zóne.
Operátor primárneho okruhu jadrovej elektrárne riadi a kontroluje chod zariadení primárneho okruhu jadrovej elektrárne. Primárny okruh umožňuje prenos tepelnej energie z aktívnej zóny do parogenerátora.
Operátor sekundárneho okruhu jadrovej elektrárne riadi a kontroluje chod zariadení sekundárneho okruhu jadrovej elektrárne.
Špecialista energetik kontroly a riadenia kvality vykonáva, riadi a organizuje komplexný systém kontroly a riadenia kvality v energetickej organizácii. Odhaľuje slabé miesta v systéme manažérstva kvality, navrhuje riešenia a...
Špecialista energetik prevádzky riadiacej techniky koordinuje a zabezpečuje spoľahlivú a nepretržitú prevádzku zariadení riadiacej techniky na zber, spracovanie a vyhodnocovanie informácií pre dispečerské riadenie. Zodpovedá...
Špecialista energetik prípravy prevádzky zabezpečuje činnosti spojené s prípravou účelného, optimálneho a hospodárneho procesu výroby elektriny v súlade s plánom v zmysle externých...
Špecialista energetik projektant, konštruktér vykonáva projektové a konštruktérske práce a riadi projektové práce v rámci energetickej spoločnosti.
Špecialista energetik technického a technologického rozvoja vykonáva tvorivú aplikáciu vedeckých poznatkov a teórií pri vývoji nových postupov a metód a pri zabezpečovaní rozvoja rozsiahlych a...
Špecialista energetik technológ koordinuje a zabezpečuje technologickú prípravu, spracováva koncepcie a metódy riadenia kvality v energetike, aplikuje vedecké poznatky a teórie. Zodpovedá za vypracovanie a aktualizáciu...
Špecialista energetik vo výskume a vývoji spája vedecké objavovanie a využitie najnovších poznatkov vedy a techniky v aplikačnej praxi na ďalšie komerčné využitie. Vyvíja nové postupy a produkty, pričom zvažuje...
Špecialista nedeštruktívnych skúšok vedie, koordinuje, spracováva, vyhodnocuje a schvaľuje výsledky nedeštruktívnych skúšok.
Technik elektrickej stanice zabezpečuje prípravu a spracovanie podkladov na technické a organizačné zabezpečenie prevádzky a údržby energetických zariadení a posudzuje projektové dokumentácie pre investície a opravy...
Technik energetik majster riadi vymedzené organizačné útvary alebo technologické úseky v energetických firmách.
Technik energetik, projektant a konštruktér vypracováva projektovú a konštrukčnú dokumentáciu energetických zariadení a stavieb, vrátane autorského dozoru. Vykonáva technické práce pri...
Technik ochrany v riadiacom centre v jadrovej elektrárni zabezpečuje plynulý chod technických prostriedkov fyzickej ochrany závodu v jadrovej elektrárni.
Technik palivového hospodárstva v jadrovej elektrárni vykonáva správu majetku palivového hospodárstva, evidenciu vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívneho odpadu a zabezpečuje udržiavanie zariadení...
Energetik technológ schvaľuje technologické postupy a technologické podmienky v energetike. Kontroluje dodržiavanie technologických postupov a vykonáva technické skúšky nových technológií, vrátane...
Špecialista správy a údržby energetických zariadení komplexne pripravuje a organizuje opravárenské zásahy na najzložitejších a najdôležitejších zariadeniach elektrárne, vrátane...
Technik automatických riadiacich systémov energetických zariadení vykonáva technické práce pri zabezpečovaní spoľahlivej prevádzky a riadneho technického stavu riadiacej techniky.
Technik havarijného plánovania a pripravenosti v jadrovej elektrárni vykonáva odborné činnosti v oblasti havarijného plánovania, aktualizuje vnútorný havarijný plán, organizuje a vyhodnocuje havarijné cvičenia....
Technik kontroly kvality v energetike kontroluje kvalitu vstupov a výstupov energetických médií (napr. elektrina, plyn, voda, petrolej a pod.).
Technik prevádzky, údržby distribučnej sústavy a rozvodu v energetike zabezpečuje výkon činností prevádzky, opráv a preventívnej údržby technologických celkov plynárenských zariadení.
Technik rozvoja distribučnej sústavy a rozvodu plynu riadi rozvoj, obnovu distribučnej sústavy a rozvod plynu.
Dispečer v plynárenskom priemysle vykonáva dohľad nad prevádzkou, údržbou a funkčnosťou riadiacich systémov podľa prevádzkových predpisov v rozsahu stanovenom prepravnými zmluvami a dohodami.
Dispečer v teplárni vykonáva dohľad nad prevádzkou, údržbou a funkčnosťou riadiacich systémov podľa prevádzkových predpisov v stanovenom rozsahu. Zabezpečuje výrobu tepelnej a elektrickej energie v predpísaných parametroch...
Dispečer prenosu a distribúcie elektrickej energie vykonáva dohľad nad prevádzkou, údržbou a funkčnosťou riadiacich systémov podľa prevádzkových predpisov jednotlivých systémov v súlade s platnými normami, predpismi...
Dispečer vo výrobe elektrickej energie z alternatívnych zdrojov riadi prevádzku bloku v spolupráci s ostatnými technikmi prevádzky (s príslušnými dispečingami), a to podľa miestnych prevádzkových predpisov,...
Dozimetrista v jadrovej elektrárni kontroluje radiačnú situáciu v jadrovej elektrárni a vykonáva dozor pri prácach v kontrolovanom pásme.
Kvalitár, kontrolór v energetike vykonáva kontrolu akosti a kvality vstupov, medzioperačnú kontrolu akosti a kvality a kontrolu akosti a kvality výstupov v energetike.
Mechanik rádiometrie a spektrometrie realizuje činnosti súvisiace s odberom vzoriek, meraniami, analýzami a správou prístrojovej techniky v oblasti radiačnej kontroly v jadrovej elektrárni.
Mechanik, opravár meracích a regulačných zariadení inštaluje a kontroluje zariadenia na meranie a reguláciu, zabezpečuje kontrolu a údržbu priemyselných riadiacich systémov.
Operátor parného stroja a kotla (kurič) obsluhuje rôzne druhy kotlov, výmenníkov tepla a redukčných staníc pary. Priebežne sleduje prevádzkyschopnosť a technologické parametre obsluhovaného zariadenia a stará sa o...
Technik energetických zariadení budov koordinuje a vykonáva činnosti súvisiace s montážou, údržbou a opravou vyhradených technických zariadení (tlakové, plynové, elektrické, zdvíhacie) a zabezpečuje...
Technik protikoróznej ochrany vykonáva samostatné práce a čiastkové i celkové riadenie prác pri montáži, rekonštrukciách, bežných a stredných opravách, kontrolách, revíziách,...
Technik radiačnej kontroly v jadrovej elektrárni zabezpečuje, koordinuje a kontroluje práce spojené s udržiavaním správnej prevádzky zariadení systémov radiačnej kontroly.
Technik správy elektrickej siete sleduje, vyhodnocuje a riadi distribúciu elektriny.
Technik systémov zberu dát v energetike spravuje databázy a operačné systémy pre automatizovaný zber dát a vyhodnocuje kvalitu prenosových ciest na zber údajov a riadenie procesu používania náhradných...
Technik technickej kontroly a diagnostiky v elektrotechnike a energetike vykonáva diagnostické merania a skúšky, stanovuje diagnózy a vyhodnocuje technický stav zariadení z hľadiska ďalšej prevádzky.
Elektromontér a opravár elektrického vedenia vykonáva údržbu a opravy elektrických vedení prenosových, distribučných a rozvodných sietí a rieši ich technické problémy.
Elektromontér trakčnej siete vykonáva obsluhu, odstraňuje poruchové stavy, reviduje a udržiava elektrické zariadenia veľmi vysokého, vysokého a nízkeho napätia.
Mechanik, opravár vodomerov, plynomerov vykonáva opravy meradiel v súlade s technologickým postupom s cieľom dosiahnuť po oprave meradiel predpísané metrologické kritériá.Ide o opravy membránových, rotačných a...
Pracovník obsluhy plynárenských zariadení vykonáva práce obslužného charakteru pri doprave a príprave surovín pre výrobu plynu, čistenie a sušenie plynu, úprave, skladovaní a spracovaní vedľajších produktov.
Odpočtár meracích prístrojov vykonáva činnosti súvisiace s odpočtom meracích prístrojov elektrickej, tepelnej energie, plynu a vody.
Pomocný pracovník v energetike (výrobe a distribúcii elektriny, tepla a plynu) vykonáva pomocné, prípravné, obslužné, manipulačné a jednoduché montážne práce vo výrobe a distribúcii elektriny...
Energetika je odvetvím národného hospodárstva, ktoré sa zaoberá výrobou, získavaním, premenou, distribúciou a využitím všetkých foriem energie. Na Slovensku sa elektrická energia vyrába v tepelných, jadrových a vodných elektrárňach.
Výroba elektrickej energie v tepelnej elektrárni je charakteristická tým, že hlavným zdrojom jej výroby je spaľovanie uhlia, plynu alebo mazutu. V kotli sa vyrába para, ktorá poháňa turbínu pripojenú k alternátoru. Premena tepelnej energie na elektrickú sa realizuje parným cyklom. Poznáme dva druhy tepelných elektrární: kondenzačné, zamerané na výrobu elektrickej energie a teplárne, zamerané na kombinovanú výrobu elektrickej energie a tepla. Na východnom Slovensku v okrese Michalovce sa nachádzajú Tepelné elektrárne Vojany. Pozostávajú z dvoch energetických výrobní. Zabezpečujú dodávkou bázovej elektrickej energie spoľahlivosť prenosovej sústavy východného Slovenska a taktiež poskytujú pre elektrizačnú sústavu podporné služby. Celkovým inštalovaným výkonom 1320 MW predstavujú Tepelné elektrárne Vojany najväčšiu tepelnú elektráreň na Slovensku. So sídlom v Zemianskych Kostoľanoch v okrese Prievidza sa nachádzajú Tepelné elektrárne Nováky. Na výrobu elektriny využívajú hnedé uhlie vyťažené na Slovensku, hlavne v regióne Hornej Nitry. Okrem výroby a dodávky elektrickej energie zabezpečujú aj dodávku horúcej vody na vykurovanie miest Prievidza, Nováky, Zemianske Kostoľany, ako aj pre priemyselné a iné organizácie. Tepláreň Košice, a. s., v skratke TEKO, patrí medzi najväčších výrobcov a distributérov tepla vo forme horúcej vody a pary v sústave centralizovaného zásobovania teplom na Slovensku. Závod Bratislavská teplárenská, a. s. uprednostňuje kombinovanú výrobu elektrickej a tepelnej energie („kogeneráciu“), pri maximálnej účinnosti využitia energetických palív. Od roku 2009 Slovenské elektrárne vyrábajú elektrickú energiu spoluspaľovaním biomasy v elektrárni vo Vojanoch na východnom Slovensku a od roku 2011 v elektrárni v Novákoch. Čiernouhoľný blok s výkonom 110 MW pri spoluspaľovaní biomasy vo fluidných kotloch vo Vojanoch môže ročne ušetriť približne 21 000 ton emisií oxidu uhličitého.
Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla fosílne palivo (uhlie, plyn), zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (prírodný alebo obohatený urán). Jadrová energia je založená na väzobných silách atómového jadra. Dá sa uvoľniť jadrovou reakciou, teda štiepením ťažkých jadier alebo zlučovaním (fúziou) veľmi ľahkých jadier. Teplo uvoľnené v reaktore atómovej elektrárne potom zohrieva vodu, ktorá sa mení na vysokotlakú paru a roztáča turbogenerátor vyrábajúci elektrinu. Prevádzka jadrových elektrární je kampaňovitá. Raz do roka sa reaktor odstaví na 3 až 4 týždne kvôli výmene paliva a údržbe zariadení a zvyšok roka je reaktor v prevádzke nepretržite v pásme základného zaťaženia, pretože prevádzka jadrových reaktorov je najekonomickejšia pri plnom výkone. Slovenská republika má dva komplexy jadrových elektrární. Na juhu Slovenska, medzi Nitrou a Levicami, sa nachádzajú štyri bloky Atómových elektrární Mochovce. Prvý blok elektrárne dodáva elektrickú energiu do siete od leta 1998, druhý blok od konca roku 1999. Každý blok vyrobí ročne približne 3 000 GWh elektrickej energie, čo pokrýva takmer 10 % spotreby elektrickej energie na Slovensku. Tretí a štvrtý blok elektrárne sú momentálne vo výstavbe. Na západnom Slovensku, neďaleko mesta Trnava, sa nachádza závod Atómové elektrárne Bohunice. Elektrická energia sa tu vyrába v dvoch blokoch, ktoré boli k energetickej sieti postupne pripojené v rokoch 1984 až 1985. Atómové (jadrové) elektrárne dodávajú až 53% elektriny na Slovensku.
Vodné elektrárne fungujú na princípe premeny mechanickej energie vody na elektrickú energiu. Vodný prúd prechádza nepohyblivými rozvádzacími kanálmi turbíny a takto usmernený vteká do opačne zakrivených lopatiek obežného kola vodnej turbíny, roztáča ich a odovzdáva im svoju mechanickú energiu. Mechanická energia vody sa mení na mechanickú energiu hriadeľa, tá sa následne mení pomocou elektrických generátorov na elektrickú energiu. Z niekoľkých desiatok vodných elektrární, ktoré prevádzkujú Slovenské elektrárne, a.s., je podľa množstva vyrobenej elektrickej energie našou najväčšou Vodná elektráreň Gabčíkovo. Elektráreň bola uvedená do prevádzky v roku 1992. Ďalšími sú Prečerpávacia vodná elektráreň Čierny Váh, ktorá slúži na poskytovanie podporných služieb pre elektrizačnú sústavu, Prečerpávacia vodná elektráreň Liptovská Mara, Vodné elektrárne Mikšová, Nosice či Ružín. Zo všetkých energetických zdrojov je možné najúčinnejšie využiť práve energiu vody (nad 90 %). Reálne sa hydroenergetický potenciál Slovenskej republiky využíva na úrovni cca 57,5%.
Popri uvedených druhoch elektrární je nutné spomenúť i fotovoltické elektrárne, využívajúce na tvorbu elektriny slnečné (solárne) žiarenie. Solárna energia je najrozšírenejšou na zemskom povrchu (nie však v hĺbkach Zeme). Fotosyntézou sa transformuje do stromov, do fosílnych palív, ktoré vznikli z odumretých rastlín a tiel živočíchov. Slnko ohrieva vzduch a moria, v dôsledku čoho prebieha životodarný kolobeh vody (dažde a rieky) a vzdušných prúdov (vietor). V energetike sa slnečné žiarenie využíva ako zdroj tepla na premenu vody na paru poháňajúcu turbíny (solárne termálne elektrárne) alebo na elektrinu sa premieňa priamo energia fotónov dopadajúcich na fotovoltické panely (fotovoltické elektrárne). Tento typ elektrární sa u nás nachádza v Mochovciach (na pozemku pri atómovej elektrárni je umiestnených 4 136 panelov) a vo Vojanoch (na pozemku tepelnej elektrárne je umiestnených 3 402 panelov).
Výrobný proces v energetike je uzavretým cyklom pozostávajúcim zo štyroch etáp. Prvá etapa spočíva v objavovaní, získavaní a v sprístupňovaní zdrojov energie (t.j. uhlia, ropy, zemného plynu, dreva a pod.). V druhej etape sa premieňajú primárne nosiče energie na formy priamo využiteľnej energie (t.j. plyn, teplú vodu a elektrickú energiu). Túto etapu reprezentujú plynárne, teplárne a predovšetkým elektrárne. V tretej etape ide o prenos ušľachtilého druhu energie. Patria sem elektrické prenosové a rozvodné siete, ropovody, plynovody či tlakové potrubné systémy. Cyklus sa uzatvára štvrtou etapou, ktorá sa vyznačuje spotrebou energie na rozmanité účely univerzálneho použitia v národnom hospodárstve.
Prenos elektrickej energie od výrobcu k spotrebiteľovi zabezpečuje distribučná elektrická sieť. Slovenská elektrizačná prenosová sústava zabezpečuje rozvodnú sieť 220kV a 400kV. Rozvody napätia 110kV a nižšie zabezpečujú tri najväčšie distribučné spoločnosti na Slovensku: Západoslovenská energetika (ZSE), Stredoslovenská energetika (SSE) a Východoslovenská energetika (VSE).
S oblasťou energetiky úzko súvisí aj segment plynárenstva. Najdôležitejším dodávateľom zemného plynu na Slovensku je Slovenský plynárenský priemysel (SPP). Od roku 2012 pôsobí SPP aj na trhu s elektrickou energiou. Významnou spoločnosťou v tomto sektore je SPP - distribúcia, a.s., ktorá vlastní a prevádzkuje plynárenskú distribučnú sieť na území Slovenskej republiky s dĺžkou viac ako 33 000 km. Prostredníctvom nej zabezpečuje distribúciu zemného plynu v objeme cca 98% celkového distribuovaného objemu zemného plynu do viac ako 1,5 milióna odberných miest, čo je viac ako 94% populácie s prístupom k zemnému plynu. Nemožno nespomenúť spoločnosť Eustream, ktorá zabezpečuje prepravu zemného plynu (plynárenská križovatka strednej Európy). Od roku 1972 prepravila viac ako 2,3 bilióna metrov kubických zemného plynu.
Produkčné kapacity aj prenosové sústavy sektora energetiky, plynu, elektriny sú budované s vysokými požiadavkami na bezpečnosť a spoľahlivosť plynulých dodávok energií pre podniky aj domácnosti, pričom musia byť pokryté výrazné rozdiely v odberoch z hľadiska časových špičiek (deň – noc), sezónnosti (zima – leto), či ekonomických cyklov (konjunktúra – recesia). Nároky odberateľov na výkony sektora sú ovplyvňované najmä trvalými požiadavkami na zvyšovanie energetickej efektívnosti vo všetkých sektoroch národného hospodárstva v dôsledku rastu cien energonosičov, environmentálnymi výzvami, ako aj potrebami diverzifikácie dodávok prostredníctvom nových prepojení so susednými krajinami v súvislosti s geopolitickým vývojom. Budovanie, prevádzka i vyraďovanie energetických zariadení sa vyznačujú vysokou zotrvačnosťou, a tak plánovanie aj hodnotenie konkrétnych opatrení v sektore je nutné posudzovať v kontexte dlhšieho časového horizontu.
Zdroje:
- Ing. Vladimír Tonka - generálny sekretár Zväzu zamestnávateľov Slovenska
- Hajko, V. a kol.: Encyklopédia Slovenska E-J (II. zväzok). Bratislava: Veda, 1978.
- www.seas.sk
- https://sk.wikipedia.org/
- http://www.energie-portal.sk/
Zaujímavosti zo súčasnosti
Spotreba elektriny v slovenskom priemysle za rok 2013 dosiahla 15,83 mil. MWh (megawatthodín), čo bolo o 6,4 % menej ako za rok 2012 a o 12,4 % menej ako za rok 1994. Zemný plyn bol spotrebovaný v priemysle za rok 2013 v objeme 2,80 mld. m3, čo bolo o 2,2 % menej v porovnaní s rokom 2012 a o 38,8 % menej oproti roku 1994.
Za rok 2013 predstavovala spotreba elektriny v doprave 635,78 tis. MWh. Spotreba v dlhodobom horizonte oproti roku 1994 poklesla o 56,7 % a v medziročnom porovnaní poklesla o 1,2 %. V doprave však počas 20 ročného obdobia 1994 až 2013 došlo k výraznému nárastu spotreby zemného plynu, a to viac ako 6 násobne (o 635,8 %). Jeho spotreba za rok 2013 dosiahla 297,51 mil. m3, pričom oproti roku 2012 vzrástla o 1,2 %.
V pôdohospodárstve spotreba elektriny za rok 2013 dosiahla 253,12 tis. MWh a medziročne poklesla o 11,2 %. Z dlhodobého hľadiska pri porovnaní rokov 1994 a 2013 došlo k poklesu spotreby elektriny v pôdohospodárstve približne na jednu štvrtinu spotreby z roku 1994 (spotreba elektriny za rok 2013 predstavovala iba 26,5 % spotreby za rok 1994). Spotreba zemného plynu v pôdohospodárstve dosiahla za rok 2013 objem 41,5 mil. m3, a to pri medziročnom náraste o 3,0 %. Za predchádzajúcich 20 rokov však poklesla o 44,4 %.
Spotreba elektriny v stavebníctve za rok 2013 bola na úrovni 60,08 tis. MWh. Medziročný pokles bol o 0,8 % a pokles oproti roku 1994 predstavoval 69,5 %. Stavebníctvo spotrebovalo 19,28 mil. m3 zemného plynu za rok 2013, s medziročným poklesom o 22,3 % a s poklesom o 40,2 % v porovnaní s rokom 1994.
Straty pri prenose a v rozvodoch, ktoré vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby), boli za rok 2013 na úrovni 9,50 tis. TJ (Terajoule) a v porovnaní s rokom 2001 poklesli o 39,1 %.
Úspory a ochrana životného prostredia sa prejavujú taktiež v náraste uplatňovania obnoviteľných zdrojov energie. Primárna produkcia obnoviteľných zdrojov energie za rok 2013 dosiahla v SR 61,41 tis. TJ, čo predstavovalo 15,4 % konečnej energetickej spotreby v SR. Medziročne poklesla o 2,3 %, avšak v dlhodobom horizonte od roku 1994 vzrástla o 149,9 %. Energia z biomasy a obnoviteľného odpadu bola za rok 2013 vyprodukovaná v množstve 41,3 tis. TJ, čo predstavovalo medziročný pokles o 4,6 %, ale v dlhodobom porovnaní s rokom 1994 takmer 5 násobný nárast (konkrétne o 473,6 %). Vodná energia zabezpečila za rok 2013 primárnu produkciu 17,45 tis. TJ, a to pri medziročnom náraste o 18,2 %. V porovnaní s rokom 1994 vzrástla produkcia z vodnej energie o 11,3 %.
Zaujímavosti z histórie
Ľudstvo sa už od nepamäti snažilo využívať prírodné sily a zdroje. Spočiatku išlo hlavne o využitie vlastnej sily človeka, potom zvierat, neskôr polohovej a pohybovej energie vody a vetra. Najstaršou, a po dlhé stáročia jedinou formou energie, bola vlastná biologická energia ľudí a biologická energia zvierat. Významným bol preto objav princípu dynama, ktorý umožnil premenu mechanickej energie na elektrickú.
Využitie elektrickej energie na území dnešného Slovenska sa datuje od konca 19. storočia. Veľkým impulzom elektrifikácie bola medzinárodná elektrotechnická výstava v roku 1883 vo Viedni, kde verejnosti predstavili jednosmerné elektrické stroje, žiarovky, inštalačný materiál a ďalšie výrobky umožňujúce využívanie elektrickej energie.
Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky už v roku 1884 v mlyne S. Ludwiga na dnešnej Krížnej ul. v Bratislave.
V roku 1889 začala v Krompachoch činnosť naša prvá vodná elektráreň.
Do roku 1918 využívalo elektrinu iba asi 2 % miest a obcí na území Slovenska, kým v roku 1937 bolo na Slovensku elektrifikovaných už 24,4 % miest a obcí.
Prvá atómová elektráreň na komerčné účely bola postavená vo Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) v meste Obninsk. Táto atómová elektráreň bola k rozvodnej sieti oficiálne pripojená v roku 1954. Elektráreň však bola po niekoľkých rokoch odstavená a slúžila iba na výskumné účely. Pôvodná elektráreň dnes slúži ako múzeum atómovej energie.
Éra jadrovej energetiky v bývalom Československu sa začala v auguste 1958 výstavbou výskumno-vývojovej jadrovej elektrárne A1 v lokalite Jaslovské Bohunice. Blok bol v prevádzke od októbra 1972 do februára 1977. Elektráreň A1 bola navrhnutá ako experiment a mala overiť možnosti energetického využívania reaktorov na prírodný urán.
26. apríla 1986 došlo na štvrtom reaktorovom bloku jadrovej elektrárne Černobyľ v bývalom ZSSR (dnešná Ukrajina) k ťažkej havárii reaktoru so závažnými radiačnými dôsledkami. Príčinou havárie bolo prehriatie a následná explózia reaktora, keď sa do vzduchu uvoľnil rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť ZSSR, východnú Európu a Škandináviu. Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200 000 ľudí. Približne 60 % rádioaktívneho spadu skončilo v Bielorusku. Tesne po havárií zomrelo 31 osôb (zamestnancov elektrárne a hasičov), viac ako 140 ľudí bolo zranených a viac ako 100 000 evakuovaných. Od roku 1986 poznajú slovo Černobyľ na celom svete.
Jadrová elektráreň v japonskom Kašiwazaki-Kariwa je so svojimi siedmimi reaktormi najväčším zariadením svojho druhu na svete. Nachádza sa asi 250 km severozápadne od Tokia.
Najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe je elektráreň Cattenom vo Francúzsku.
Na svete je vyše 400 fungujúcich atómových reaktorov, niekoľko desiatok je vo výstavbe. Najväčší počet atómových reaktorov majú Spojené štáty americké (vyše 100), nasleduje Francúzsko, ktoré suverénne vedie ako krajina s najvyšším podielom jadra na výrobe elektriny (78 %).
Zdroje:
-
www.seas.sk
-
databáza SLOVSTAT, EUROSTAT DATABASE