Doprava

Vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa

Dispečer prevádzky cestnej infraštruktúry koordinuje činnosť v oblasti prípravy, diagnostikovania, údržby, opráv, prevádzky a výstavby cestných komunikácií v určenej oblasti (napr. územného celku,...

Dopravný psychológ posudzuje psychickú spôsobilosť na výkon práce, poskytuje psychologickú starostlivosť a personálne poradenstvo pri výbere zamestnancov na výkon práce. Uplatňuje poznatky a postupy psychológie v...

Riadiaci pracovník (manažér) v cestnej doprave (okrem mestskej hromadnej dopravy) riadi prevádzku osobnej alebo nákladnej dopravy v dopravnom podniku.

Riadiaci pracovník (manažér) v mestskej hromadnej doprave komplexne riadi prevádzku MHD, organizuje vypracovávanie plánov dopravnej obslužnosti a kontroluje ich plnenie, riadi spracovanie návrhov organizačných projektov MHD, trasovanie liniek a...

Špecialista pre správu a údržbu diaľničnej a cestnej infraštruktúry riadi a organizuje činnosti v oblasti diagnostikovania, údržby, opráv a prevádzky ciest v určenej oblasti (napr. územného celku, cestného úseku, diaľničného úseku a pod.).

Technický špecialista v cestnej doprave (okrem mestskej hromadnej dopravy) riadi práce v oblasti rozvoja, cenotvorby a zmluvných vzťahov v podniku.

Technický špecialista v cestnej infraštruktúre zabezpečuje a riadi prevádzku osobnej alebo nákladnej dopravy v organizačnej jednotke dopravnej firmy.

Technický špecialista v leteckej doprave zaisťuje prevádzkyschopnosť systémov a zariadení potrebných na riadenie letovej prevádzky.

Technický špecialista v železničnej doprave organizuje prevádzkovú činnosť železničnej stanice, vrátane pridelených nesamostatných staníc.

Technický špecialista vo vodnej doprave komplexne koordinuje dopravu po vodnej ceste v tuzemsku aj zahraničí.

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

Dispečer lodnej dopravy komplexne riadi lodnú a prekládkovú prevádzku formou dispečerských príkazov, spolupracuje s obchodnými útvarmi prístavov a špeditérmi na zabezpečení optimálneho prepravného...

Dispečer, výpravca v železničnej doprave riadi a zabezpečuje vlakovú dopravu v určenom obvode železničnej stanice, poprípade v určenom úseku železničnej trate.

Pilot riadi lietadlo alebo helikoptéru a zodpovedá za presné, bezpečné a hospodárne vykonanie letu v súlade s platnými predpismi.

Riadiaci letovej prevádzky riadi letovú prevádzku a zabezpečuje bezpečnosť a plynulosť civilnej leteckej dopravy vo vzdušnom priestore SR a koordináciu so susednými štátmi.

Úplné stredné všeobecné vzdelanie

Agent a disponent prepravy zabezpečuje a koordinuje objednávku, dovoz a vývoz tovaru v prepravnej spoločnosti podľa požiadaviek zákazníkov.

Kapitán kompy samostatne vedie prievoznú loď s vlastným strojným pohonom alebo bez vlastného pohonu na vodných cestách, zodpovedá za bezproblémové nalodenie, prevoz a vylodenie prevážaných osôb a vozidiel.

Kapitán lode samostatne vedie plavidlo s vlastným strojným pohonom na splavnom úseku Dunaja a na ostatných vodných cestách a plochách v SR a EÚ. Ako služobne najvyšší riadiaci pracovník lodnej posádky...

Palubný sprievodca v leteckej doprave poskytuje služby cestujúcim a posádke na palube lietadla.

Riadiaci odbavovacej plochy riadi pohyb lietadiel na odbavovacej ploche podľa pokynov letiskovej riadiacej veže.

Úplné stredné odborné vzdelanie

Administratívny pracovník v cestnej doprave zabezpečuje a vykonáva administratívne, kancelárske, hospodársko-správne, ekonomické a iné činnosti v cestnej doprave. Podieľa sa na tvorbe cestovných poriadkov a zapracováva...

Administratívny pracovník v mestskej hromadnej doprave vykonáva, resp. zabezpečuje rôznorodé administratívne, kancelárske, hospodársko-správne, ekonomické, administratívno-technické alebo prevádzkovo...

Administratívny pracovník v železničnej doprave vykonáva a zabezpečuje rôznorodé administratívne, kancelárske, hospodársko-správne, ekonomické, administratívno-technické a technologické práce alebo...

Colný deklarant v organizácii zabezpečuje administratívne práce pri vybavovaní colnej agendy.

Dispečer, výpravca mestskej hromadnej dopravy kontroluje a operatívne riadi dopravný proces, zodpovedá za koordináciu činností pri mimoriadnych udalostiach v prevádzke MHD a koordináciu dopravcu s ostatnými dopravcami...

Dispečer osobnej, cestnej dopravy (okrem mestskej hromadnej dopravy) zabezpečuje a riadi autobusovú dopravu a taxislužbu. Autobusovú dopravu v zmysle platných cestovných poriadkov, turnusových obehov vozidiel a príkazov a taxislužbu v rámci...

Dispečer prekladiska lodnej dopravy riadi a organizuje práce na vymedzenom technologickom úseku pri zabezpečovaní úloh lodnej prevádzky, vrátane prevádzky prekladísk.

Mechanik a opravár leteckých motorov a zariadení vykonáva opravy a údržbu leteckých motorov rôznych typov lietadiel a vrtuľníkov, servisné, záručné a pozáručné práce, pravidelné a...

Pokladník a predavač lístkov vo verejnej osobnej doprave zabezpečuje predaj cestovných dokladov, odvádzanie tržieb, evidenciu a zúčtovanie cenín. Poskytuje informácie o dopravných spojeniach a cenách cestovného.

Pracovník bezpečnostnej ochrany a detekčnej kontroly v letectve vykonáva detekčnú kontrolu osôb, vecí a tovaru.

Prevádzkový technik cestnej dopravy zabezpečuje v určenom rozsahu optimálny technický stav a prevádzkovú spôsobilosť dopravných prostriedkov.

Revízor vo verejnej osobnej doprave kontroluje dodržiavanie prepravného poriadku a platnej tarify a sankcionuje cestujúcich bez platného cestovného lístka.

Rušňovodič v železničnej doprave riadi a obsluhuje hnacie dráhové vozidlo na železničnej dráhe v zmysle príslušných dopravných predpisov a technologických postupov.

Sprievodca a vlakvedúci v osobnej železničnej doprave sprevádza vlaky osobnej dopravy, vystavuje a kontroluje cestovné doklady, podáva informácie o spojoch, zúčastňuje sa na výprave vlaku, na skúške bŕzd, posune, vykonáva...

Stevard v osobnej železničnej doprave kontroluje a vystavuje cestovné doklady a doplatky, preberá a odovzdáva súpravy vlaku a podáva informácie cestujúcim. Poskytuje aj doplnkové služby cestujúcim vo vlaku osobnej dopravy počas...

Technický pracovník cestnej infraštruktúry vykonáva údržbu ciest a ich súčastí a označuje vozovky (napr. územného celku, cestného úseku, diaľničného úseku a pod.).

Technik, kontrolór v železničnej doprave sleduje, vyhodnocuje a koordinuje vývoj dopravnej situácie, technologických postupov prevádzky, analyzuje stav a prevádzkyschopnosť dopravných zariadení. Vykonáva technické činnosti...

Stredné odborné vzdelanie

Kadet loďmajster vykonáva odborné palubné práce, kontrolu a obsluhu palubných zariadení a ostatné práce spojené s odplávaním, manévrovaním, kotvením a pristávaním...

Lodný strojník obsluhuje stroje, vykonáva údržbu a opravy strojových zariadení plavidla vrátane elektronavigačných prístrojov.

Mechanik, opravár lodných motorov a zariadení (okrem lodných strojníkov - posádky) vykonáva kontrolu, údržbu a opravy strojných zariadení plavidiel.

Mechanik, opravár železničných koľajových vozidiel a traťových strojov opravuje, obsluhuje a zoraďuje železničné koľajové vozidlá, traťové stroje a zariadenia ťažkej mechanizácie pre stavbu, údržbu a...

Operátor v železničnej doprave riadi a obsluhuje motorové stroje, vykonáva bežnú údržbu strojov s ručným vedením, motorových strojov a mostných žeriavov.

Pomocný pracovník v sklade (skladový manipulant) pripravuje tovar na uskladnenie a vyskladnenie, zabezpečuje jeho nakládku, uloženie a vykládku na a z dopravného prostriedku. Spolupracuje na prijímaní a výdaji tovaru v sklade,...

Pracovník riadenia železničnej dopravy obsluhuje koľajové brzdy, priecestné zabezpečovacie zariadenia, zabezpečuje vlakovú cestu a posun, vykonáva činnosti spojené s včasným a bezpečným spracovaním vlaku.

Sprievodca a vlakvedúci nákladnej dopravy vykonáva alebo riadi práce pri zostavovaní, riadení a odbavovaní nákladného vlaku.

Tranzitér vykonáva činnosti súvisiace so zostavou a súpisom vlaku. Spracováva komplexne náležitosti pre bezpečný a včasný odchod vlaku s kontrolou správneho zostavenia vlaku a správne nastavenej brzdy (rôzny...

Vodič špeciálneho nákladného motorového vozidla vedie a obsluhuje zverené špeciálne vozidlo vrátane špeciálnej technológie v zmysle príslušných legislatívnych predpisov na...

Nižšie stredné odborné vzdelanie

Pomocný pracovník pri výstavbe a údržbe pozemných komunikácií vykonáva jednoduché pomocné, prípravné a rutinné práce na pozemných komunikáciách pod dohľadom a podľa pokynov...

Nižšie stredné vzdelanie

Lodník vykonáva operatívne práce pri obsluhe všetkých druhov plavidiel.

Pomocný pracovník v cestnej infraštruktúre vykonáva pomocné, prípravné, obslužné, manipulačné a jednoduché kontrolné práce pri údržbe ciest a diaľníc.

Vodič autobusu samostatne vedie a obsluhuje motorové vozidlo - autobus za účelom prepravy osôb v cestnej doprave.

Vodič dodávky vedie vozidlá kategórie N1 projektované a konštruované na prepravu tovaru s najväčšou prípustnou celkovou hmotnosťou neprevyšujúcou 3 500 kg. Vykonáva bežnú údržbu vozidla podľa...

Vodič električky samostatne vedie a obsluhuje hnacie dráhové vozidlo na električkovej dráhe alebo súpravy mestskej električkovej dráhy za účelom prepravy osôb v zmysle platných dopravných predpisov.

Vodič nákladného motorového vozidla, kamiónu vedie vozidlá s ťažkým nákladom a dopravuje náklad pri krátkych a diaľkových cestách do cieľovej stanice (do miesta určenia).

Vodič osobného motorového vozidla vedie vozidlá kategórie M1 projektované a konštruované na prepravu cestujúcich, najviac s ôsmimi sedadlami okrem sedadla pre vodiča. Vykonáva bežnú údržbu vozidla podľa...

Vodič sanitného motorového vozidla vedie vozidlo záchrannej zdravotnej služby s právom prednostnej jazdy. Zabezpečuje prenášanie a prevoz ťažko pohyblivých a nepohyblivých pacientov sanitnými motorovými...

Vodič trolejbusu samostatne vedie a obsluhuje hnacie dráhové vozidlo - trolejbus, pohybujúce sa v cestnej premávke na trolejbusovej dráhe za účelom prepravy osôb v zmysle platných dopravných predpisov.

Vodič údržby na cestnej infraštruktúre obsluhuje stroje a mechanizačné zariadenia a vykonáva údržbu ciest, diaľnic a ich súčastí a označuje vozovky.

Vodič vozidla na ručný alebo nožný pohon poháňa bicykel, ručný vozík a podobné vozidlá na prepravu cestujúcich alebo tovaru.

Doprava je odvetvím národného hospodárstva, ktorým sa zabezpečuje preprava (premiestňovanie) osôb a vecí, ale tiež informácií, energií či služieb. Doprava podmieňuje hospodársky rast, významným spôsobom prispieva k fungovaniu ekonomiky a vytvára podmienky pre optimálne využitie hospodársko-spoločenského potenciálu. Význam dopravy je zároveň opodstatnený z hľadiska podpory podnikania v jednotlivých regiónoch Slovenska a možností získavania zahraničných investícií. Doprava plní dôležitú úlohu v rámci rozvoja cestovného ruchu, čím podporuje rast a konkurencieschopnosť ekonomiky SR.

V rámci sektoru dopravy rozlišujeme jednotlivé dopravné podsektory, resp. druhy dopravy, ktorými sú cestná, železničná, letecká, vodná a intermodálna doprava. Vývoj v počte prepravených osôb vo verejnej cestnej a železničnej doprave má za posledné roky klesajúcu tendenciu. Prudký rozvoj individuálnej automobilovej dopravy na úkor hromadnej dopravy osôb je však výrazne zaťažujúcim pre životné prostredie. Znižovanie kapacít hromadnej dopravy zároveň spôsobuje dopravné kolapsy a tiež časové a ekonomické straty. Preprava osôb vodnou a leteckou dopravou si každoročne zachováva približne rovnakú úroveň. Z hľadiska zamestnanosti je najvyšší počet pracujúcich v oblasti železničnej dopravy, ďalej v cestnej nákladnej doprave, v osobnej cestnej doprave, v MHD a najnižší počet zamestnancov pôsobí v oblasti leteckej a vodnej dopravy.

Sektor dopravy SR je charakteristický viacerými črtami. Jednou z nich je dobre rozvinutý dopravný trh z hľadiska plošného pokrytia nášho územia a tiež rozvinutý systém verejnej hromadnej dopravy. Ďalším znakom je strategická geografická poloha Slovenska v dopravnom spojení západ – východ, sever – juh, čo potvrdzuje významné postavenie dopravnej infraštruktúry SR v komplexnom európskom dopravnom systéme. Medzi silné stránky slovenskej dopravy patria aj súlad dopravnej politiky SR s európskou dopravnou politikou, decentralizácia v oblasti dopravnej infraštruktúry a jej hustota. Technický a kvalitatívny stav dopravnej infraštruktúry však nie je úplne vyhovujúci.

Na zabezpečenie funkčného dopravného systému je potrebné disponovať rozvinutou a kvalitnou dopravnou infraštruktúrou. Súčasný stav dopravnej infraštruktúry SR je výsledkom dlhoročného vývoja prebiehajúceho v rôznych hospodárskych a politických podmienkach. SR sa v rámci svojej dopravnej politiky snaží budovať novú a modernizovať existujúcu dopravnú infraštruktúru. Najväčšie výdavky súvisia s budovaním cestnej infraštruktúry (nové úseky diaľnic a rýchlostných ciest, výstavba tunelov, údržba a rekonštrukcia pozemných komunikácií) a obnovou železničných tratí a čiastočne letísk. Rozvoj dopravnej infraštruktúry SR je predovšetkým orientovaný na dobudovanie nadradenej dopravnej siete s ohľadom na zvyšovanie bezpečnosti a spoľahlivosti dopravy.

Ročný podiel dopravy na tvorbe hrubého domáceho produktu (HDP) sa pohybuje okolo 8% a vytvára približne 4% pracovných miest. Sektor dopravy pomáha zvyšovať zamestnanosť aj v ďalších sektoroch, ktoré priamo či nepriamo súvisia s dopravou (stavebníctvo, strojárstvo, ťažobný priemysel a pod.). V rámci zamestnanosti v sektore dopravy je primárnym cieľom SR posilniť konkurencieschopnosť prevádzkovateľov dopravy zvyšovaním produktivity práce, zvyšovaním nárokov na odbornú a profesionálnu zdatnosť a zabezpečovaním zodpovedajúceho technického, technologického, informačného a komunikačného vybavenia. Zvýšenie konkurencieschopnosti prevádzkovateľov dopravy je zárukou udržania zamestnanosti v tomto odvetví. Ďalšími prioritami v oblasti zamestnanosti sú podpora zmien vo vzdelávaní a odbornej príprave smerom k novým profesiám v sektore dopravy (napr. integrátor nákladnej dopravy a pod.), celoživotné vzdelávanie vybraných profesií v doprave či podpora záujmu mládeže o dopravné profesie.

Smerovanie a rozvoj dopravného systému na Slovensku úzko súvisí s vhodne nastavenou dopravnou politikou. Štátna dopravná politika predstavuje súbor princípov, cieľov a priorít v sektore dopravy, ktorými sa riadi štát, jeho orgány a inštitúcie, samospráva, obce a poskytovatelia dopravných služieb pri tvorbe, implementácii a dodržiavaní relevantnej legislatívy určenej na dosiahnutie cieľov stanovených v tejto politike. Je predpokladom rozvoja SR a predstavuje špecifický nástroj presadzovania národných záujmov v oblasti dopravy. Jej úlohou je vytvárať transparentné podmienky a minimalizovať riziká v rámci prístupu na dopravný trh a zabezpečovať prepravné potreby spoločnosti v požadovanom čase a kvalite pri súčasnom znižovaní negatívnych účinkov dopravy na životné prostredie. Východiskom dopravnej politiky SR je európska dopravná politika, ktorej princípy by mali byť uplatňované aj v našich podmienkach. Výzvou pre dopravnú politiku SR je pružne reagovať na stupňujúce sa nároky na sektor dopravy v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, sociálneho prístupu a efektívneho využitia územia SR pre rozvoj dopravy. Globálnym cieľom dopravnej politiky SR je zabezpečiť trvalo udržateľnú mobilitu. Okrem toho má dopravná politika SR na zreteli rozvoj multimodálnych dopravných koridorov, proporcionálny rozvoj všetkých druhov dopravnej infraštruktúry, zvyšovanie kvality, bezpečnosti a spoľahlivosti dopravy, uprednostňovanie ekologických druhov dopravy a rozširovanie inteligentných dopravných systémov.

Základným dokumentom, ktorý vymedzuje dlhodobé ciele, priority rozvoja dopravy v SR a opatrenia na dosiahnutie stanovených cieľov, je Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky. Stratégia definuje vízie, ktoré podporia konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky, čím prispeje k zabezpečeniu sociálneho rozvoja spoločnosti a umožní odstraňovanie regionálnych disparít tak, aby sa ekonomický potenciál SR v budúcnosti priblížil k úrovni EÚ v súlade s požiadavkami trvalo udržateľného rozvoja. Víziou stratégie je do roku 2020 zabezpečiť kvalitnú, dostupnú a integrovanú dopravnú štruktúru, konkurencieschopné dopravné služby, užívateľsky prijateľnú, ekologicky a energeticky efektívnu a bezpečnú dopravu. Ciele dopravy sú zahrnuté v rámci štyroch základných oblastí, ktoré vychádzajú z vízie a sú zamerané na budovanie a modernizáciu dopravnej infraštruktúry, zabezpečenie rovnovážneho rozvoja dopravných služieb, práv a povinností užívateľov dopravy a znižovanie vplyvu dopravy na životné prostredie. Opatrenia formulované v stratégii by mali zabezpečiť efektívne vynakladanie finančných prostriedkov na rozvoj dopravy a rovnovážny vývoj jej jednotlivých druhov. Okrem uvedeného má slovenská doprava záujem zvýšiť objem finančných zdrojov na rozvoj dopravnej infraštruktúry, zlepšiť úroveň informačných a komunikačných technológií v doprave či znížiť dopravnú nehodovosť a jej následky.

Zdroje:

  • Stratégia rozvoja dopravy Slovenskej republiky do roku 2020

  • Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

  • Dopravná politika Slovenskej republiky do roku 2015

  • Doprava a jej vplyv na životné prostredie v Slovenskej republike k roku 2011

  • Analýza ekonomickej a sociálnej situácie v sektore dopravy

Zaujímavosti zo súčasnosti

Dĺžka ciest a diaľnic v roku 2014 v SR dosahovala 17,95 tis. km, pričom 420 km z tejto dĺžky tvorili diaľnice. Pomerne rozvinutá je v SR aj železničná sieť, a to s dĺžkou 3,63 tis. km. Z tejto dĺžky tvoria dvojkoľajné trate 1,02 tis. km a elektrifikované trate 1,59 tis. km. Dôležitou vodnou cestou európskeho významu je rieka Dunaj, ktorej splavný vodný tok na území SR má dĺžku 172 km.

Sektor každodenne zabezpečuje dopravu vysokého počtu osôb do práce, do škôl, zdravotníckych zariadení, či za rekreáciou. V cestnej doprave bolo za rok 2014 prepravených 264,13 mil. osôb, v železničnej doprave 49,27 mil. osôb, vo vodnej doprave 154 tis. osôb, v leteckej doprave 576 tis. osôb a v mestskej hromadnej doprave to bolo 380,58 mil. osôb.

Nadväzne na počet prepravených osôb je objem prepravných výkonov v osobnej doprave charakterizovaný prostredníctvom osobokilometrov. Jeden osobokilometer (ďalej len „oskm“) sa rovná preprave jednej osoby na vzdialenosť jedného kilometra. Cestná doprava zabezpečila za rok 2014 výkony 4,62 mld. oskm, a to s medziročným nárastom o 2,7 %. Výkony železničnej dopravy predstavovali 2,58 mld. oskm pri náraste o 3,9 %. Letecká doprava zabezpečila 895,0 mil. oskm, s poklesom o 5,6 %. Vodná doprava zabezpečila 11 mil. oskm a mestská hromadná doprava 1,1 mld. oskm za rok 2014.

Cestnou dopravou sa v roku 2014 v SR prepravilo 142,62 mil. ton nákladov, čo oproti predchádzajúcemu roku predstavovalo nárast o 10,7 %. U železničnej dopravy bol objem prepraveného tovaru 51,00 mil. ton, pričom došlo k medziročnému nárastu o 5,4 %. Pri vodnej doprave hmotnosť prepraveného nákladu dosiahla 1,84 mil. ton a mierne poklesla o 4,3 %.

V nadväznosti na prepravu tovaru v tonách sú výkony nákladnej dopravy charakterizované v tonokilometroch (ďalej len „tkm“), pričom jeden tonokilometer sa rovná preprave jednej tony na vzdialenosť jedného kilometra. Najviac výkonov nákladnej dopravy realizovala cestná doprava, a to s ročným úhrnom 31,30 mld. tkm, za ňou nasledovala železničná doprava s 8,83 mld. tkm a na treťom mieste bola vodná doprava, kde to bolo 684 mil. tkm za rok 2014.

Zaujímavosti z histórie

Začiatok železnice sa datuje od roku 1804, keď dal Angličan Richard Trevithick do prevádzky prvú parnú lokomotívu. V roku 1829 Angličan George Stephenson zostrojil slávnu parnú lokomotívu Rocket (Raketa), ktorá dosahovala rýchlosť okolo 50 km/h. Stephenson na rušni Rocket uplatnil princípy využívané počas celej ďalšej existencie parných lokomotív. V roku 1840 bola spojazdnená konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom s dĺžkou 15,5 km. Bola to prvá železnica v Uhorsku.

V júli 2008 Švajčiarsko otvorilo najdlhší pozemný železničný tunel na svete, ktorý má celkovú dĺžku 34,6 km a budovali ho až osem rokov. Tunel s názvom Lötschberg prevzal prvenstvo od japonského tunela Hakkoda, ktorý meria 26,5 km.

V roku 1783 začala moderná éra letectva letom v teplovzdušnom balóne, ktorý bol ľahší ako vzduch a skonštruovali ho bratia Montgolfierovci z Francúzska. Obrovské vzducholode sa ako prvé stali prostriedkami na prepravu osôb a nákladu na dlhšie vzdialenosti. Najznámejšia vzducholoď tohto typu bola vyrobená nemeckou spoločnosťou German Zeppelin. Najúspešnejší Zeppelin s názvom Graf Zeppelin v auguste roku 1929 preletel vyše milióna kilometrov, vrátane letu okolo sveta. Bratia Wrightovci, americkí priekopníci lietania, sú všeobecne uznávaní ako projektanti a stavitelia prvého motorového lietadla v roku 1903.

Veľký vývoj v oblasti letectva bol zaznamenaný počas rokov 1920 – 1930, keď americký letec Charles Lindbergh v roku 1927 uskutočnil prvý transatlantický let. Americké lietadlo typu Douglas DC-3 sa stalo prvým linkovým dopravným lietadlom, ktoré slúžilo výhradne na prepravu osôb a odštartovalo modernú éru leteckých prepravných služieb. Najväčším dopravným lietadlom pre cestujúcich je dvojposchodový gigant Airbus A380, ktoré môže previezť až 853 pasažierov.

V roku 1885 vyrobil nemecký inžinier Karl Benz trojkolesové vozidlo, prvý osobný automobil, ktorý sa verejne predával zákazníkom (pod názvom Motorwagen). Na rozdiel od iných prvých "áut" to nebol iba upravený konský koč. Benzov automobil bol od základu konštruovaný ako motorové vozidlo a mal oceľový podvozok.

V roku 1961 sovietsky kozmonaut Jurij Alexejevič Gagarin ako prvý človek vyletel do vesmíru. Americký kozmonaut Neil Armstrong bol v roku 1969 prvým človekom na Mesiaci. V roku 2004 sa stalo americké SpaceShipOne prvým súkromným lietadlom, ktoré uskutočnilo vesmírny let a otvorilo možnosti letectva mimo zemskej atmosféry.

Najdlhším ropovodom na svete je ropovod Družba, ktorý vychádza z Kujbyševa na Volge, v juhovýchodnom Rusku, kde sa zbiehajú ďalšie ropovody zo Sibíri, Uralu a Kazachstanu. Ropovod vedie západným smerom do Bieloruska, kde sa rozdvojuje na severnú vetvu (vedúcu do Poľska a Nemecka) a na južnú vetvu (vedúcu cez Ukrajinu do Maďarska, na Slovensko a do Česka). Dopravovaná ropa tak prejde trasu dlhú vyše 5 000 km. Ropovod bol postavený v roku 1964.

Najdlhším visutým mostom na svete je japonský most Akaši – Kaikjó, ktorý má rozpätie 1991 m a bol dokončený v roku 1998. V Japonsku je aj najdlhší zavesený most Tatara Bridge, ktorý má dĺžku 890 m a bol dokončený v roku 1999.

Zdroje:

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Prosím, upravte registračné údaje.

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie