Prosím, vyberte kategóriu chorôb.
Ide o choroby a následky poranení pohybového aparátu (poúrazové stavy), ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily, resp. znemožňujú záťaž chrbtice a trupu; jemnú motoriku; práce v neštandardnej polohe. Môže ísť aj o zápalové choroby pohybového a nervového systému.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu. Niektoré z chorôb neumožňujú vykonávať práce vyžadujúce jemnú motoriku končatín alebo koordináciu pohybov.
Ide o choroby arteriálneho a žilného systému končatín, zápaly ciev alebo ochorenia a poruchy nervového systému.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín; práce v chladnom prostredí; práce vyžadujúce jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov.
Ide o choroby srdca (vrátane vrodených a získaných chýb) a ciev, ktoré môžu vyžadovať aj implantáciu kardiostimulátora.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce vyžadujúce nadmernú fyzickú a tepelnú záťaž, resp. nadmernú duševnú záťaž. Nevhodné môžu byť aj práce, kde je silné elektromagnetické pole.
Ide o choroby dýchacích ciest a pľúc.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce, pri ktorých je človek vystavený napr. prachu, dymom, či chemickým výparom, alebo fyzicky, či tepelne náročné práce.
Ide o choroby tráviaceho traktu (pažerák, žalúdok, črevá, konečník), pečene, podžalúdkovej žľazy pankreasu), obličiek (ľadvín) a močových ciest.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce s nadmernou fyzickou záťažou, práce narušujúce biorytmus a neumožňujúce pravidelné predpísané diétne stravovanie sa. Taktiež sa vylučujú práce, pri ktorých je človek vystavený účinkom chemických látok. Choroby často vyžadujú osobitný pracovný režim a životosprávu.
Ide o choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi, alebo poruchy imunitného systému (vrodené alebo získané), ktoré sa prejavujú zníženou odolnosťou voči infekciám.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce s nadmernou fyzickou záťažou s rizikom úrazu, prípadne práce v infekčnom prostredí alebo s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.
Ide o choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi, alebo poruchy imunitného systému (vrodené alebo získané), ktoré sa prejavujú zníženou odolnosťou voči infekciám.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce s nadmernou fyzickou záťažou s rizikom úrazu, prípadne práce v infekčnom prostredí alebo s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.
Ide o alergické ochorenia (priedušková astma, atopický alebo kontaktný ekzém, alergické choroby kože, dýchacích ciest a spojoviek, alergia na chlad a pod.).
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce alebo prostredie, kde je alergik vystavený možnej expozícii ofenzívnym alebo konkrétnym alergénom, alebo napr. pôsobeniu chladom.
Ide o choroby kože a spojoviek, ktoré môžu viesť k vzniku zhubných nádorových ochorení kože.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok, alebo práce, pri ktorých dochádza k tlaku alebo treniu chorej časti kože.
Ide o choroby sluchu, zraku a iných zmyslových orgánov (chuti, čuchu).
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce, pri ktorých je dôležitá orientácia podľa zmyslového orgánu alebo je zvýšený rizikový faktor – napr. hluk; silné svetlo, resp. tma; znečistený vzduch a pod.
Ide o záchvatové a kolapsové stavy.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú práce pri nadmernej fyzickej alebo tepelnej záťaži, resp. práce vo výškach, nad hĺbkami alebo s rizikom úrazu.
Ide o duševné poruchy (poruchy psychických funkcií) a poruchy správania, resp. o drogovú závislosť. Môže ísť aj o choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom alebo ide o rôzne druhy fóbií. Patria sem aj poruchy reči.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú niektoré zamestnania; niektoré vedú k úplnej invalidite a zaradenie práce je možné len v tzv. „chránenej dielni“. Rovnako obmedzujú schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom; pri fóbiách ide o charakter psychického bloku a pri poruchách reči môže ísť napr. aj o príznak po mozgovocievnych príhodách.
Ide o orgánové choroby cieľového orgánu podľa toxických vlastností látok. Môže ísť o ochorenia nervového systému, pečene, obličiek, krvi, imunitného systému a pod., alebo poškodenia vzniknuté po havárii jadrovej elektrárne, resp. z opakovaného vystavenia ionizujúcemu alebo neionizujúcemu žiareniu. Patria sem aj poruchy termoregulácie rôzneho pôvodu.
Tieto choroby obmedzujú, resp. vylučujú také zamestnania, v rámci ktorých prišlo ku kontaktu s niektorým zdraviu škodlivým látkam, ktoré poškodzujú pľúca, pečeň alebo iné orgány, alebo ide o práce v nadmernom chlade, resp. teple.
Ide o poruchy, ktoré sa prejavujú pri osvojovaní si reči, pri slovnom a písomnom prejave, pri čítaní, počítaní, počúvaní s porozumením. Nie sú poruchami intelektu a treba k nim pristupovať individuálne. Prejavujú sa až na určitom stupni vývinu dieťaťa, zväčša až po nástupe do školy.
Tieto poruchy obmedzujú, resp. až znemožňujú vykonávať povolania, v ktorých sa vyžaduje práca s textom a jeho porozumením, s písomnou alebo technickou dokumentáciou. Žiakom s poruchami učenia sa neodporúča voliť si povolania, pri výkone ktorých sa kladie dôraz na dobré vyjadrovacie schopnosti, na gramaticky správny písomný prejav. Iní môžu mať problém pri výkone povolaní s vyššími nárokmi na prácu s číslami, na správne vykonávanie matematických operácií; alebo na prácu so zvýšenými nárokmi na manuálnu zručnosť a koordináciu pohybov.
Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).
Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.
Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).
Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.
Ide o choroby spojivového systému (kostrovej, svalovej sústavy, šliach), ako napr. systémové choroby spojiva; chronické zápalové (Bechterevova choroba) a degeneratívne choroby pohybového aparátu, vrátane chrbtice; reumatizmus; osteomyelitída; osteoporóza (rednutie kostí); skolióza ťažkého stupňa; významné vrodené deformácie chrbtice a trupu; opakované zdravotné ťažkosti pôvodom z chrbtice.
Ťažké a prognosticky nepriaznivé choroby pohybového systému znemožňujúce záťaž chrbtice a trupuvylučujú vykonávanie takých prác, ktoré sú spojené s dvíhaním a premiestňovaním bremien a prác, pri ktorých sú už prekročené kritériá zodpovedajúce 2. kategórii prác pre rizikový faktor – fyzická práca.Vylúčenéje najmä vykonávanie prác s rizikovým faktorom fyzická záťaž 3. alebo 4. kategórie, s nadmerným zaťažovaním chrbtice a trupu pri práci.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q76; T90-T93.
Patria sem predovšetkým stavy po amputácii alebo anatomickej deformácii s funkčným obmedzením prstov rúk alebo ich článkov; ochorenia ciev alebo nervov, šliach; stavy po úrazoch so znehybnením alebo znížením funkčnej motorickej (pohybovej) alebo senzitívnej (celistvostnej) schopnosti.
Choroby vylučujúce zdravotnú spôsobilosťpostihnutej osobyna ich vykonávaniesú napr.: ťažké artrózy a artritídy prstov rúk; abnormálne mimovoľné pohyby rúk (napr. pri ťažkej forme Parkinsonovej choroby) alebo následky kompresie nervov (závažný syndróm karpálneho tunela). Z profesií ide napr. o ručnú pracovnú činnosť pri pracovnej manipulácii s drobnými predmetmi, vyžadujúcu presné pohyby prstami na malú vzdialenosť (napr. práca hodinára, šperkára, výšivkárky, jemného mechanika a pod., ktorých ťažké formy týchto chorôbvylučujúvykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku končatín).
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G55; M00-M25; M60-M79; R25.
K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.
Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.
Pri týchto chorobách je vylúčená práca vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu; koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Taktiež môže ísť o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač v dutých priestoroch – pri zváraní vo vnútri cisterien, v dutých priestoroch lodí a pod., práca dláždiča, maliara/natierača).
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.
Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.
Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).
O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.
Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.
Sú to degeneratívne a/alebo zápalové choroby pohybového aparátu, ktoré sa (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny) s vysokou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti zhoršovať. Preto si vyžadujú primeranú mieru ochrany pred negatívnym podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie relatívnej individuálnej spôsobilosti, resp. miery obmedzenia výkonu práce závisí od aktuálneho zdravotného stavu, ako aj od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) môžu už úplne vylúčiť spôsobilosť zamestnanca na výkon zamestnania so záťažou pohybového aparátu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G35; M17; M30; M32; M46; M47; M70.
Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).
Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.
Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.
Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.
Patria sem choroby arteriálneho a žilného systému končatín. Najčastejšie ide o aterosklerotické zmeny ciev končatín; arteriálnu embóliu a trombózu; choroby tepien, tepničiek a vlásočníc; zápaly žíl; vleklé choroby lymfatických ciev. Obzvlášť obmedzení vo výkone sú zamestnanci vykonávajúci práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín: napr. dlhé státie pri práci, dlhé pochody bez prestávok, alebo prevažujúce dlhodobé práce posediačky, pri nevhodnej polohe dolných končatín.
Hodnotenie si vyžaduje individuálne lekárske posúdenie štádia choroby a nárokov konkrétnej práce na určenie stupňa obmedzenia výkonu práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I70; I73; I74; I79; I80; I82; I88.
Prejavuje sa záchvatovitým zbelením prstov rúk v chlade. Vzniká u zamestnancov vystavených pri práci kontaktu s vibrujúcimi nástrojmi.
Zistenie Raynaudovho syndrómu lekárom vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých je postihnutý vystavenýchladu a/alebo pôsobeniu vibrácií (napr. pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, navyše v chladnom a vlhkom prostredí; pri práci pilčíkov s motorovými pílami, brusičov; pri práci s pneumatickými kladivami, zbíjačkami, kosačkami alebo vŕtačkami).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu:I73.
Patria sem choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); postupne sa zhoršujúce zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré môžu viesť k problémom v zamestnaní a k neschopnosti vykonávať niektoré úkony.
Posudzujúci lekár rozhodne o miere obmedzenia vykonávania konkrétnej činnosti na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia (ide napr. o prácu v chlade; prácu s vibračnými nástrojmi; prácu s nadmernou fyzickou záťažou horných končatín a pod).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G61-G64; I77; I78; I79.
Ide o choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); zhoršujúce sa zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré vedú napriek liečbe postupne k závažným zdravotným komplikáciám (napr. výrazné poruchy funkcie horných končatín; odumretie častí tkanív končatín; sprievodné infekcie vedúce až k amputáciám časti končatín).
Pri týchto chorobách, vzhľadom na ich nepriaznivú prognózu, sa vylučujú práce v chlade, práce s pôsobením vibrujúcich nástrojov (napr. zbíjačky, brúsky, vŕtačky) na horné končatiny a práce s ich nadmerným fyzickým zaťažovaním. O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce(zistením miery pôsobenia negatívnych faktorov práce pracovnou zdravotnou službou).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G61-G64; I77; I78; I79.
Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.
V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.
Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.
Zahŕňajú choroby srdca a ciev, ako sú napr. artériová hypertenzia; ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu; vrodené a získané chyby srdcové; zápalové ochorenia srdca (endokarditída, myokarditída, perikarditída); kardiomyopatia a pod. Môžu sa prejavovať bolesťami na hrudníku a sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktoré sa zhoršujú fyzickou námahou. Pri zhoršujúcom sa priebehu ochorenia znižujú fyzickú aktivitu a výkonnosť.
V závislosti od ochorenia a funkčného stavu, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista),môžu čiastočne alebo úplne obmedzovať pracovnú schopnosť a výber fyzicky náročnejších povolaní.Nevhodné sú práce spojené s nadmernou fyzickou a tepelnou záťažou, pri závažnejšom stupni ischemickej choroby srdca a artériovej hypertenzie, ako aj práce spojené s nadmernou duševnou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I06; I08; I09; I10; I11; I12; I15; I20; I21; I25; I26; I27; I42; I47; I48; I49; I51.
Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.
V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.
Patria k nim ťažké priebehy chorôb, ako sú: ischemické choroby srdca (angina pectoris; záchvatovité bolesti z nedokrvenia srdcového svalu; srdcový infarkt; vleklá srdcová nedostatočnosť); embólie do pľúc; embólie do periférneho cievneho systému; ischémia (nedostatočné okysličenie mozgu, iných vnútorných orgánov a končatín); hypertenzia (choroba z vysokého krvného tlaku). Po konzultácii so špecializovanými lekármi (kardiológ, angiológ, internista) posudzujúci lekár rozhodne o možnosti vykonávania práce nezaťažujúcej neprimerane poškodený obehový systém.
Je vylúčené vykonávanie práce aj s mierne zvýšenými nárokmi na spotrebu kyslíka (fyzická práca), ako aj práce stresujúceho charakteru (psychicky náročné práce) alebo práce, pri ktorých môže postihnutý zamestnanec ohroziť seba, resp. iných. Práce fyzicky a psychicky menej náročné môže človek vykonávať na základe rozhodnutia vyšetrujúceho a posudzujúceho lekára o miere obmedzeniavykonávania konkrétnej činnosti (v súvislosti s výsledkami zdravotného posúdenia konkrétnych negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia, ako aj stanoveného zdravotného dohľadu).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I10; I11; I21; I25; I26; I31; I41; I42; I50; I61; I63.
Sú to predovšetkým tzv. bradyarytmie – príliš pomalá akcia srdca zavinená rôznymi srdcovými chorobami (ischemická choroba srdca; chlopňové srdcové chyby; zápaly srdcového svalu; kardiomyopatia). Choroba sa najčastejšie prejavuje náhlymi stratami vedomia alebo závratmi. Dostatočnú frekvenciu srdca dlhodobo zabezpečuje pod kožu implantovaný (do srdca zavedený) kardiostimulátor. Tento je citlivý na niektoré vonkajšie vplyvy, ako napr. silné elektromagnetické pole. Príkladom nevhodnej práce je napr. práca s magnetickou rezonanciou alebo práca v jadrovej elektrárni, pri zdrojoch vysokého napätia a pod.
Nevhodné je zaradenie zamestnancov do prác, kde by bol predpoklad vystavenia ohrozujúceho vplyvu na spoľahlivú funkciu implantovaného kardiostimulátora. O pracovnom zaradení rozhoduje vyšetrujúci lekár (v prípade potreby po konzultácii s kardiológom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I44; I45; I47; I49.
Patria sem vleklé zápaly horných ciest dýchacích (vleklé zápaly ústnej sliznice, nosa, prínosových dutín, hltanu, hrtanu a hlasiviek); vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ľahšou poruchou funkcie alebo významnejšie deformácie hrudníka (napr. skolióza hrudnej chrbtice).
O čiastočnom obmedzení vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom, chemickým výparom,rozhoduje vyšetrujúci posudzujúci lekár aj na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou. Sú to napr. práce chemikov, brusičov, pekárov, práce s hydinou, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J30; J31; J32; J37; J38; J40; J43; J44; J45; J93; R94.
Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.
Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.
Patria sem vleklé zhoršujúce sa zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, či cievne alebo nádorové choroby pľúc v štádiu rozvíjajúcej sa nedostatočnosti základných dýchacích funkcií s postupne sa zhoršujúcim priebehom a so zlou prognózou.
Pri týchto chorobách je práca, pri ktorej je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymu, chemickým výparom a akýmkoľvek látkam dráždiacim dýchacie cesty, alebo má zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce) – vylúčená.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:C34; J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.
Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.
O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.
Patria sem vleklé choroby pečene zápalového alebo toxického pôvodu; vleklé choroby podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Objavujú sa niekedy ako následok akútnych chorôb. Prejavujú sa hlavne zažívacími ťažkosťami, ale môžu prebiehať aj bez výraznejších príznakov (napr. chronická hepatitída), opakovanými vzplanutiami chorobného procesu až k prejavom orgánovej nedostatočnosti.
Obmedzenie spôsobilosti prichádza do úvahy pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou, prácach narušujúcich biorytmus a neumožňujúcich pravidelné predpísané diétne stravovanie sa. Ide napr. o práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený pôsobeniu látok s hepatotoxickým účinkom a tieto sú úplne vylúčené.
O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K73; K74; K75.
Ide o zápalové, toxické alebo nádorové choroby pečene prejavujúce sa jej orgánovým zlyhávaním (napr. žltačka; poruchy zrážanlivosti krvi; krvácanie do zažívacieho traktu; časté recidívy (opakovania) stavu s prejavmi významného zhoršenia priebehu choroby). Patrí sem cirhóza pečene akejkoľvek formy a štádia.
Choroba vylučuje vykonávať akúkoľvek fyzicky náročnejšiu prácu, ako aj prácu v prostredí rizika vystavenia sa vplyvu hypatotoxickým látkam (škodliviny z pracovného prostredia majúce toxický vplyv na pečeň), ďalej prácu neumožňujúcu dodržiavať stanovený ochranný liečebný režim zabraňujúci vzniku komplikácií.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K72; K74.
Ide o prekonanie zápalov obličiek a močových ciest s pretrvávajúcou aktivitou zápalových procesov (glomerulonefritídy; pyelonefritídy), s opakovanými prudkými vzplanutiami chorobného procesu, alebo s následnými poruchami obličkovej funkcie. Patria sem aj opakované problémy s tvorbou močových kameňov s reziduálnymi príznakmi.
Je vylúčené vykonávať práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebného pitného režimu. Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený možnej expozícii nefrotoxickým (toxickým na obličky) účinkom chemických látok (napr. výpary ortuti).
O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K70; K71; K73; K74; N03; N04; N11.
Renálna (obličková) nedostatočnosť úplne znemožňuje vykonávanie prác vyžadujúcich zvýšenú fyzickú záťaž alebo práce narušujúce biorytmus (napr. nočné práce alebo práce v rámci rizika pôsobenia biologických a toxických faktorov). O možnosti vykonávania prác umožňujúcich individuálne prispôsobenie sa, pri zabezpečení potrebného liečebného režimu (napr. pri zlyhaní funkcie obličiek – dialýza), rozhodne posudzujúci lekár .
Vylúčené sú práce so zvýšeným energetickým výdajom, rizikom vystavenia sa vplyvu negatívnych biologických faktorov (infekčné prostredie), práce s možným vplyvom toxických látok, práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vlhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebnej životosprávy a špeciálneho liečebného režimu.
Individuálne sa posudzuje možnosť vykonávať určité špeciálne duševné práce nevyžadujúce prísne časové limity (podľa konzultácie posudzujúceho lekára s nefrológom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: N03; N11; N13; N18; N25.
Vleklé zápalové choroby žalúdka, pažeráku, čriev a konečníka vyžadujúce osobitný pracovný režim a životosprávu. Patrí sem napr. vredová choroba žalúdka a dvanástorníka; poruchy motorickej funkcie pažeráka; chronická gastritída; dráždivé hrubé črevo (colon irritabile); chronické hnačky; Crohnova choroba; ulcerózna kolitída; choroby konečníka. Zvlášť pri prácach vo vynútenom pracovnom rytme alebo prácach typu pásovej nadväzujúcej činnosti, ako aj pri prácach takmer výhradne vykonávaných posediačky, je táto zo zdravotných dôvodov obmedzená.
Dôležitá je možnosť dodržiavania stanovenej životosprávy a rozhodnutie posudzujúceho lekára po konzultácii s gastroenterológom (lekárom zaoberajúcim sa chorobami zažívacej trubice – pažeráka, žalúdka, čriev, konečníka, žlčníka a podžalúdkovej žľazy).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K21; K25; K26; K29; K30; K40; K58; K60.
Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.
Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.
Sú to predovšetkým choroby vedúce k závažným až život ohrozujúcim komplikáciám, ako napr.: nádory štítnej žľazy; nedostatočne liečbou kontrolované formy hyper- alebo hypotyreózy. Pri cukrovke saobmedzuje pracovná schopnosť dôsledkom komplikácií (ochorenie obličiek – diabetická nefropatia; nervov – diabetická neuropatia; poruchy zraku – diabetická retinopatia; ochorenia obehovej sústavy – ischemická choroba srdca).
Závažný je častý výskyt bezvedomia pri závažných hypoglykémiách (nízkych hladinách cukru v krvi). Prognosticky závažné sú aj endokrinné ochorenia, napr. pri hyperthyreóze spojené s vyšším krvným tlakom alebo pri cukrovke s rizikom srdcovo-cievnych chorôb, ktoré môžu viesť až k úplnej invalidite.
Obmedzenie spôsobilosti posudzuje individuálne lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu ku konkrétnej práci vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E11; E24; E26.
Sú to choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi – červených krviniek (chudokrvnosť – anémia spojená často so znížením výkonnosti); bielych krviniek (leukopénia so zvýšeným rizikom infekcie) a krvných doštičiek (trombocytopénia so zvýšeným rizikom krvácania). Krvácavé stavy, okrem poruchy krvných doštičiek, zahŕňajú aj nedostatočnú tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov krvi, ktorá môže byť vrodená (napr. hemofília) alebo získaná (napr. pri cirhóze pečene).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia, posúdeného lekárom – špecialistom (hematológ), tieto ochorenia môžu obmedzovať pracovnú schopnosť a výber povolania, zvlášť fyzicky náročného s rizikom úrazu. Pri leukopénii, podobne ako pri imunodeficitných stavoch, je nevhodná práca v infekčnom prostredí, ako aj práca s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D50; D63; D64; D65-D69; R58.
Je to stav spojený so zníženou funkciou imunitného systému a zníženou odolnosťou voči infekciám. Môže byť primárny alebo sekundárny dôsledkom rôznych chorôb, postihujúcich biele krvinky, resp. vyvolaných liečbou (napr. liečba kortikoidmi, cytostatická liečba nádorov). V závislosti od závažnosti ochorenia môže viesť k obmedzeniu pracovnej schopnosti. Obzvlášť kontraindikovaná (vylučujúca) je práca v infekčnom prostredí.
Vyžaduje si individuálne posúdenie obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného zamestnanca vykonávať konkrétnu prácu imunológom, ako aj lekárom oboznámeným s aktuálnym vplyvom práce a pracovného prostredia na jeho zdravie.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D70-D72; D80-D82; D84; R76.
Ide o niektoré poruchy imunity (vrodené alebo získané), ktoré majú tendenciu sa zhoršovať (napr. infekcia HIV do jej koncového štádia AIDS). U jedincov s podobnými poruchami sa musí zamedziť predovšetkým kontakt s infekčným prostredím, resp. eliminovať vystavenie zamestnanca rizikovému biologickému faktoru v jeho pracovnom prostredí.
Vyžaduje si individuálne posúdenie obmedzenia spôsobilosti vykonávať prácu imunológom ako aj posudzujúcim lekárom.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: B20-B24; B94.
Priedušková astma, atopický alebo kontaktný ekzém, ale aj iné alergické ochorenia (napr. opakujúci sa alergický opuch tváre, jazyka, hrtana sprevádzaný dusením) môžu mať pri nedostatočnej protialergickej liečbe, pri styku s alergénom (látkou z vonkajšieho prostredia, ktorá je schopná vyvolať, po vniknutí do organizmu, alergickú reakciu) stavy ohrozujúce život alebo dlhodobé zhoršenie dýchacích funkcií alebo kožných prejavov. Ošetrujúci lekár sa na podklade vývoja ochorenia vie vyjadriť k prognóze, teda k predpokladanému vývoju ochorenia (napr. u astmatikov sledovaním počtu denných a nočných záchvatov, ich intenzity a reakcie na liečbu, pri zvyšovaní počtu záchvatov a potrebe zvyšovania dávok).
Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec – alergik vystavený možnej expozícii ofenzívnym alebo konkrétnym alergénom (na ktoré má zistenú precitlivenosť) pri práci alebo v pracovnom prostredí. Treba brať do úvahy aj tendenciu alergie postupne presúvať doterajšie alergické reakcie aj na ďalšie nové alergény vyvolávajúce alergické prejavy (predovšetkým tzv. ofenzívne, potentné, časté známe alergény), ak sa s nimi dostane alergik do kontaktu, napr. v práci.
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; J46; L20.
Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.
Výskyt alergických prejavov v minulosti u konkrétnej osoby predstavuje dokázaný výskyt alergického ochorenia (najčastejšie kože; dýchacích ciest; spojoviek), ktoré vzniklo na základe precitlivenosti na jeden alebo viacero alergénov (látok vyvolávajúcich u precitliveného jedinca chorobné alergické reakcie).
Pre ľudí s pozitívnou alergickou anamnézou sú nevhodné práce v prostredí s výskytom ofenzívnych alergénov, ktoré u nich spúšťajú alergickú reakciu. Podpornou informáciou je aj výskyt alergie u pokrvných rodinných príslušníkov.
Na základe posudkov o výskyte alergénov v pracovnom prostredí (pracovná zdravotná služba) vyšetrujúci lekár individuálne posudzuje vylúčenie zaradenia vyšetrovaného jedinca do pracovného prostredia s výskytom alergénov, resp. alergických chorobných prejavov u zamestnancov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R20; L20; L23; J45.
Prejavuje sa zväčša vodnatou nádchou, zriedkavejšie svrbivou vyrážkou, zvýšeným slzením a podráždením očných spojoviek. Po zistení alergie na chlad je postihnutý vylúčený z pracovných činností, pri ktorých je vystavený pôsobeniu chladu (napr. práca v mraziarenských boxoch, v prievane a pod.).
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, ako aj druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov pracovnej zdravotnej služby o rizikách poškodenia zdravia pri práci).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: J30.
Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.
Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.
Ide o chorobné kožné zmeny, ktoré po určitej dobe alebo pri pôsobení škodlivých faktorov (chemické látky; ultrafialové žiarenie; opakované mechanické dráždenie) môžu viesť k vzniku zhubných nádorových ochorení kože. Práce v prostredí s výskytom uvedených faktorov pracovného prostredia sú pre zamestnancov s prekancerózami nevhodné.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi (po vyšetrení špecializovaným kožným lekárom) vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R22; Z03.
Ide o rozsiahle, mnohopočetné alebo z hľadiska výkonu zamestnania nebezpečne umiestnené vrodené cievne vydutiny na povrchu kože (névusy, hemangiómy), napr. na kolenách, lakťoch, hroziace pri mechanickom tlaku vznikom krvácania. Patrí sem exfoliatívna dermatitída; Pemphigus vulgaris – vleklá pľuzgierotvorná choroba postihujúca miesta vystavené tlaku či treniu (napr. kolená, lakte, chrbát). Ďalej ide aj o choroby, ktoré majú sklon k vzniku infekčných komplikácií v mieste pľuzgierov so sklonom k šíreniu sa do okolia – erythrasma (bakteriálna vleklá kožná choroba), ktorá sa vyskytuje u osôb pracujúcich v horúcom a vlhkom prostredí; psoriáza (generalizovaná forma – rozsiahly plošný výskyt na veľkej časti tela, často recidivujúca (znovu sa objavujúca).
Tieto kožné choroby môžu obmedziť spôsobilosť vykonávať také práce, pri ktorých dochádza k tlaku alebo treniu chorej časti kože. V obdobiach návratu zhoršenia stavu môže byť obmedzené vykonávanie prác s celkovou fyzickou alebo psychickou záťažou.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi (po vyšetrení špecializovaným kožným lekárom) vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci (podľa aktuálnych posudkov pracovnej zdravotnej služby o riziku poškodenia zdravia pri práci).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: I79; L10; L26; L40; L44; L97.
Patria sem ťažké vrodené poruchy sluchu; poruchy sluchu po zápalových chorobách; následkom poškodenia sluchu hlukom (napr. nedostatočnou ochranou sluchu pri streľbách, pri práci v hlučnom prostredí, hrou v hlučných kapelách, po akutraume – úraz spôsobený mimoriadne nadmerným pôsobení hluku, napr. pri výbuchu nálože).
Prognosticky závažné postupujúce poruchy sluchu, po dosiahnutí stanovených limitov, vylučujú spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých je dôležitá orientácia podľa sluchu (napr. práce železničiarov na koľajisku, práca hasičov, policajtov). Nesprávne pracovné zaradenie osôb s poškodením sluchu rôzneho pôvodu na hlučné pracovisko vedie k rýchlejšej progresii a k zhoršeniu prognózy straty sluchu – vedúcej niekedy až k hluchote.
Mimoriadna pozornosť sa preto venuje pri zaradení osôb s poškodením sluchu do práce s rizikovým faktorom – hluk. Výsledky vyšetrení sluchu lekárom ORL je potrebné, z hľadiska spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu, pri ktorej je vystavený hluku, posudzovať individuálne a vždy komplexne s konkrétnymi údajmi o miere a dobe vystavenia hluku pri práci.O obmedzení, alebo vylúčení spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu v riziku hluku rozhoduje posudzujúci lekár klinického pracovného lekárstva (na základe aktuálnych výsledkov prieskumu miery a spôsobu pôsobenia hluku pri práci vyhodnotených pracovnou zdravotnou službou).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H80; H81; H83; H90; H91; H95.
Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).
Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.
V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).
Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).
Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.
Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.
Patria sem vrodené poruchy alebo získané ochorenia, ktoré vedú, aj napriek liečbe, k vážnemu poškodeniu chuti (poškodenie častí mozgu alebo rozsiahle poškodenia sliznice ústnej dutiny, napr. pozápalové).
Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, resp. sa nedajú vykonávať, napr. degustátorstvo, kontrola kvality potravín, nápojov a pod.
Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca posúdi individuálne vyšetrujúci lekár, vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca (na základe rozsahu poškodenia) s prihliadnutím na obmedzenia dané konkrétnymi pracovnými požiadavkami na chuťový analyzátor.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: R43.
Patria sem vrodené poruchy alebo získané ochorenia, ktoré vedú, aj napriek liečbe, k vážnemu poškodeniu čuchu (poškodenie najmä prednej časti mozgu alebo rozsiahle poškodenia sliznice nosa).
Pri týchto ochoreniachsú niektoré pracovné činnosti nevhodné, resp. sa nedajú vykonávať, napr. čuchové testy (kontrola kvality potravinových výrobkov – jedál/nápojov), kozmetických prípravkov a pod.).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na jeho konkrétnu expozíciu (vystavenie škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom danej práce na zachovalý čuchový analyzátor).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G52; J32; R43.
Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.
Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.
Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.
Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.
Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).
Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.
Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.
Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.
Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.
Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.
Zaraďujeme sem choroby, ako sú napr.: epilepsia (bezvedomie pri záchvate kŕčov); paroxyzmálne (záchvatovité) arytmie (poruchy srdcového rytmu) vedúce k náhlemu kritickému obmedzeniu prietoku krvi cievnym riečiskom mozgu; cukrovka s potenciálnymi komplikáciami, ako sú: stavy bezvedomia z príliš nízkej alebo vysokej hladiny cukru v krvi; cievne mozgové choroby alebo choroby krkavíc vyvolané po náhlom znížení prietoku krvi mozgom; stavy porúch vedomia rôzneho stupňa; stavy embolizácie (vniknutie krvných zrazenín zo srdca do cievneho riečiska mozgu s upchatím jeho častí).
Vylúčená je spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých môže dôjsť k vlastnému ohrozeniu alebo ohrozeniu iných, práce vo výškach alebo nad hĺbkami. Pri posudzovaní prípadnej miery obmedzenia spôsobilosti osôb s týmito chorobami je dôležitá (mimo konzultácií s príslušnými odborníkmi – napr. kardiológ, neurológ o aktuálnej kontrole ich zdravotného stavu, aj možná miera prispôsobenia a bezpečnosti danej práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E10; I49; I50; S06.
Mnohé ochorenia psychiky znemožňujú vykonávať niektoré zamestnania,, a to napr.: schizofrénia (rozdvojenie osobnosti); ťažké depresie alebo bipolárna schizoafektívna porucha (striedanie mánie a depresie); poruchy osobnosti (napr. hysterická porucha) a pod. Niektoré vedú k úplnej invalidite a zaradenie do práce je možné len v tzv. „chránenej dielni“ (zväčša manuálne práce),iné len obmedzujú výber povolania, napr. letec alebo kriminalista, (t.j. povolania, ktoré vyžadujú absolvovanie psychotestov).
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F00; F02; F04; F06; F20; F22; F33; F72; F73.
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.
Je to udávaná a/alebo potvrdená závislosť od rôznych psychoaktívnych látok (tzv. mäkkých a tvrdých drog), ktorá môže viesť k rôznym duševným poruchám až k úplnej degradácii osobnosti. Patrí sem aj chronický alkoholizmus.
V závislosti od stupňa rozpadu osobnosti a schopnosti abstinencie vedie k úplnému alebo čiastočnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, až k úplnej invalidite. Vydanie vodičského preukazu sa, v prípade chronického alkoholizmu, viaže na bezpečné abstinenčné obdobie, t.j. dôslednú a trvalú abstinenciu, trvajúcu aspoň 2 roky.
Individuálny prístup pri posúdení zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje v niektorých prípadoch úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: Z86.
Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.
Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F40.
Ide o poruchy ako zajakávanie sa, ale aj závažnejšie poruchy, napr. afázia, t.j. neschopnosť vyjadriť myšlienky (expresívna) alebo aj rozumieť (percepčná), ktoré môžu znamenať značné obmedzenia vo výbere zamestnania (napr. tlmočník, hovorca). Môže ísť aj o prognosticky závažné poruchy reči, ako napr. príznak po mozgovocievnych príhodách.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti postihnutého zamestnania si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom, foniatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia významným znížením komunikačných schopností.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F80; F98; I60-I67; R47; R49.
Ide o poruchy ako zajakávanie sa, ale aj závažnejšie poruchy, napr. afázia, t.j. neschopnosť vyjadriť myšlienky (expresívna) alebo aj rozumieť (percepčná), ktoré môžu znamenať značné obmedzenia vo výbere zamestnania (napr. tlmočník, hovorca). Môže ísť aj o prognosticky závažné poruchy reči, ako napr. príznak po mozgovocievnych príhodách.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti postihnutého zamestnania si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom, foniatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia významným znížením komunikačných schopností.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F80; F98; I60-I67; R47; R49.
Pri špecifických zamestnaniach dochádza ku kontaktu s niektorými zdraviu škodlivými látkami, ktoré poškodzujú pečeň (napr. v továrňach na čistiace prostriedky, v chemických laboratóriách) alebo pľúca (napr. v baniach), zriedkavejšie iné orgány ako obličky, oči, srdce. Takémuto kontaktu sa musia vyhnúť tí, ktorí mali už v predchádzajúcom zamestnaní dokázané poškodenie niektorého orgánu škodlivinou, ale napr. aj tí, ktorí mali, resp. majú inak poškodený uvedený orgán napr. zápalom (človek s chronickým aktívnym zápalom pečene by nemal pracovať s látkami, ktoré môžu pečeň ďalej poškodzovať) alebo iným ochorením, prípadne úrazom.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. možnosti ďalšieho pracovného poškodenia cieľových orgánov už postihnutých otravou.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y11; Y16; Y19.
Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.
Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y16; Y17; Y18.
V našich podmienkach sú relatívne zriedkavé. Ide napr. o poškodenia vzniknuté po havárii jadrovej elektrárne, ale aj z opakovaného vystavenia ionizujúcemu žiareniu. Ohrození sú niektorí lekári (röntgenológovia, traumatológovia, ortopédi). Rovnako môžu byť ohrození niektorí výskumní pracovníci, zamestnanci jadrových elektrární a pod. Veľkú skupinu tvoria pacienti po ožarovaní pre nádory (vedľajším účinkom je napr. poškodenie čreva s chronickými hnačkami).
Poškodenia sú rôznorodé, postihnuté môžu byť aj iné orgánové systémy, čo môže prekážať v niektorých zamestnaniach. Zároveň sú zamestnania, pri ktorých dochádza k opätovnému vystaveniu ionizujúcemu žiareniu a sú nevhodné pre riziko zhoršenia zdravotného stavu a prípadne až indukcie (spôsobenie) nádorového ochorenia.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere a hrozbe vystavenia zamestnanca ionizujúcemu žiareniu pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R72; W88.
Zahŕňajú obmedzenia pri práci v prostredí s ultrafialovým (UV); viditeľným; infračerveným a elektromagnetickým (rádiofrekvenčným) žiarením. Zdroje prirodzeného UV (slnko) a umelého ultrafialového žiarenia (xenónové výbojky; lasery; oblúkové zváranie) pôsobia na kožu a oči. Viditeľné žiarenie (denné svetlo) môže ovplyvňovať zdravotný stav predovšetkým pri jeho nedostatku alebo nadbytku, pričom vzniká predčasná zraková únava a môžu sa zhoršovať refrakčné chyby (astigmatizmus; krátkozrakosť; ďalekozrakosť). Negatívne účinky infračerveného žiarenia sa prejavujú predovšetkým v oblasti očí a kože. Práce v prostredí s ultrafialovým a infračerveným žiarením sú nevhodné pre ľudí s ochoreniami očí (zápaly rohovky alebo dúhovky; stavy po operáciách; katarakty s implantáciou vnútroočných šošoviek; glaukóm; poruchy vylučovania sĺz) a kože (nádorové ochorenia kože).
Zamestnania v prostredí elektromagnetického žiarenia, ktorého zdrojmi sú rôzne vysielače, rádiolokátory, niektoré diagnostické a terapeutické zdravotnícke prístroje, sú nevhodné pre ľudí s organickými ochoreniami centrálneho nervového systému; epilepsiou; častými migrénami; závratmi; s implantovanými kardiostimulátormi a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere a hrozbe vystavenia zamestnanca neionizujúcemu žiareniu pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F48; W90.
Vznikajú v prípadoch, kedy organizmus stráca schopnosť regulovať telesnú teplotu. Objavujú sa pri endokrinologických; kardiovaskulárnych a neurologických ochoreniach. Prehriatie (hypertermia, horúčka) sa vyskytuje pri rôznych, predovšetkým zápalových ochoreniach, pri práci alebo pobyte v horúcom prostredí; nepriaznivo môžu pôsobiť aj niektoré lieky, alkohol, drogy a pod.Podchladenie (hypotermia) sa objavuje v dôsledku pôsobenia chladu alebo vlhka, lokálne môžu vznikať omrzliny. Vekom sa znižuje schopnosť organizmu odpovedajúco reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia. Ľudia nad 65 rokov by nemali byť vystavovaní neúnosne vysokým alebo nízkym teplotám. Práca v horúcom alebo chladnom prostredí je nevhodná pre osoby trpiace znížením funkcie štítnej žľazy; hypofýzy; poruchami cievneho zásobenia končatín pri užívaní niektorých liekov (benzodiazepíny, analgetiká, hypotenzíva, cytostatiká a pod.) ktoré môžu viesť k zhoršeniu termoregulačných mechanizmov.
Posudzovanie obmedzenej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa zakladá na výsledku lekárskeho preventívneho vyšetrenia (zdravotný stav pri vyššie uvedených chorobách) a aktuálnych informáciách o stave kontroly rizikových faktorov pri práci (napr. práca v chlade alebo v nadmernom teple).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R61; R63.
Ide o špecifickú poruchu čítania, ktorá sa prejavuje neschopnosťou/zníženou schopnosťou naučiť sa čítať, aj napriek tomu, že osoba má bežné vyučovacie vedenie, primeranú inteligenciu (priemernú či nadpriemernú) a sociokultúrnu príležitosť. Podľa Svetovej neurologickej federácie (1968) je podmienená poruchami v základných poznávacích schopnostiach. Hlavnou črtou dyslexie je špecifické a výrazné spomalenie vývinu schopnosti čítania, ktoré nezávisí len od mentálneho veku, odchýlok zrakovej ostrosti alebo nevhodného spôsobu vyučovania. Dyslexia môže postihovať rýchlosť čítania (pomalé čítanie, slabikovanie), správnosť (zamieňanie písmen, domýšľanie si textu), porozumenie a reprodukciu textu.Dyslexia obmedzuje pracovný výkon v zamestnaniach, v ktorých sú zvýšené nároky na prácu s textom a jeho porozumením, s písomnou alebo technickou dokumentáciou, napr. učiteľ, historik, redaktor, prekladateľ, právnik, vedec, knihovník, inžinier, projektant, stavbyvedúci, manažér a pod.
Žiakom s dyslexiou (a ich rodičom) sú štandardne odporúčané konzultácie so psychológmi a špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. Záleží od individuálneho prípadu, od závažnosti poruchy a úrovne jej kompenzácie. V prípade, že je čítanie „slabou stránkou“ jednotlivcov, je v ich záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážili svoje obmedzenia a prípadnú orientáciu skôr na zamestnania praktického (manuálneho) charakteru. Treba u nich zvážiť vhodnosť študijných odborov nielen z hľadiska študijnej náročnosti, ale aj z hľadiska náročnosti nadväzných stredoškolských technických/vysokoškolských povolaní vyžadujúcich prácu s písomnou alebo technickou dokumentáciou, s vyhľadávaním podkladov na internete, s celoživotným vzdelávaním a pod.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F81.
Je špecifickou poruchou písania, grafomotorického prejavu (neschopnosť správne napodobniť tvary písmen - vynechávanie, resp. pridávanie ich častí, či vynakladanie značného úsilia na písanie). Postihuje grafickú stránku písomného prejavu, čitateľnosť a úpravu písma. Jej prejavom je zamieňanie tvarovo či zvukovo podobných písmen, zmena poradia, vynechávanie alebo pridávanie písmen či slabík v slovách, nedodržiavanie bodiek, dĺžňov, čiarok, prípadne ich umiestňovanie na nesprávnom mieste, nerozlišovanie mäkkých/tvrdých a krátkych/dlhých slabík. Dysgrafik sa ťažko učí písať a hláskovať, a to napriek tomu, že netrpí žiadnou závažnou zmyslovou ani pohybovou poruchou, nemá vážnejšie nedostatky v intelektovom vývine, má primerané sociokultúrne zázemie i adekvátnu výučbu. Príčinou býva porucha senzomotorickej koordinácie a manuálnej obratnosti, niekedy spojená s poruchami zrakovej percepcie.
Dysgrafia obmedzuje pracovný výkon v zamestnaniach, pri ktorých sa vyžaduje písomný prejav, napr. sekretárka, personalista, projektový manažér, účtovník, právnik, učiteľ, historik, redaktor, vedec, knihovník, inžinier, projektant, manažér a pod.
Žiakom s dysgrafiou (a ich rodičom) sa odporúčajú konzultácie so psychológmi a špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. Odporúčania závisia od individuálneho prípadu, od závažnosti poruchy a úrovne jej kompenzácie. V prípade, že písanie, práca s textom je „slabou stránkou“ jednotlivcov, je v ich záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážili svoje obmedzenia a orientovali sa prípadne skôr na zamestnania praktického (manuálneho) charakteru.Treba u nich zvážiť vhodnosť študijných odborov nielen z hľadiska študijnej náročnosti, ale aj z hľadiska náročnosti nadväzných stredoškolských technických/vysokoškolských povolaní a zamestnaní vyžadujúcich prácu s písomnou alebo technickou dokumentáciou, s celoživotným vzdelávaním a pod.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F81.
Je špecifická porucha osvojovania a uplatňovania pravopisných a gramatických pravidiel. Ide o neschopnosť naučiť sa gramaticky správne písomne vyjadrovať, a to napriek primeraným rozumovým schopnostiam a bežným výukovým možnostiam. Špecifická chybovosť sa prejavuje najmä pri písaní diktátov, ale aj pri opisoch a prepisoch textu.
Dysortografia obmedzuje pracovný výkon v zamestnaniach, v ktorých sú zvýšené nároky na gramaticky správny písomný prejav, napr. personalista, právnik, sekretárka, učiteľ, redaktor, vedec, knihovník, kontrolór, manažér, sekretárka.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne. Odporúča sa konzultovať problém s výchovnými poradcami, so psychológmi, či so špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. V prípade, že je práca s textom „slabou stránkou“ jednotlivcov, je v ich záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážili svoje obmedzenia a orientovali sa prípadne skôr na povolania, v ktorých sa tieto kompetencie nepožadujú (napr. na zamestnania praktického, manuálneho charakteru, robotnícke a technické zamestnania, zamestnania v oblasti remesiel a služieb).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F81.
Je špecifická porucha matematických schopností, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Prejavuje sa výraznými problémami v chápaní číselných pojmov, symbolov a matematických operácií, ťažkosťami v geometrii a matematickej predstavivosti, ťažkosťami pri zvládaní základných počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia, problémami s prechodom cez desiatku, zamieňaním podobných čísel, či poradia číslic. Často sa spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou.
Dyskalkúlia obmedzuje pracovný výkon v zamestnaniach, pri ktorých sú zvýšené nároky na prácu s číslami a na správne vykonávanie matematických operácií.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne. Odporúča sa konzultovať profesionálne rozhodovanie so psychológmi a špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. Odporúčania závisia od individuálneho prípadu, od závažnosti poruchy a úrovne jej kompenzácie. V prípade, že je počítanie, práca s číslami „slabou stránkou“ jednotlivcov, je v ich záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážili svoje obmedzenia a orientovali sa prípadne skôr na zamestnania, v ktorých sa nekladie dôraz na matematické kompetencie, napr. pokladník, účtovník, mzdový referent, daňový referent, kalkulant, štatistik, zamestnanec call centra, policajt, kontrolór, ekonóm, audítor, analytik, plánovač, , pestovateľ, chovateľ a pod.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F81.
Ide o špecifické vývinové narušenie komunikačnej schopnosti, neschopnosť naučiť sa hovoriť, a to napriek tomu, že sluch, intelekt a rečové orgány nie sú poškodené. Predstavuje deficit vo vývine reči, kedy osoba napriek vekovej norme nerozumie tomu, čo iní hovoria, aj keď relatívne dobre počuje. V mladšom veku sa táto porucha prejavuje problémami s artikuláciou, veľmi slabou slovnou zásobou, neschopnosťou pomenovať predmety, ťažkosťami v porozumení hovorenej reči, ťažkosťami pri formulovaní a vyjadrovaní vlastných myšlienok, neschopnosťou primerane reagovať na slovnú výzvu, otázku alebo požiadavku. Vo vyššom veku pretrváva len zriedka v takej miere, aby znemožňovala vzdelávanie.
Dysfázia môže čiastočneobmedziť pracovný výkon v zamestnaniach, v ktorých sú kladené vysoké nároky na vyjadrovacie schopnosti, ako napr. policajt, tlmočník, hovorca, záchranár, hasič, právnik, učiteľ, vychovávateľ, redaktor, psychológ, manažér, herec, moderátor a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne. Odporúčajú sa konzultácie s výchovnými poradcami, so psychológmi, či špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. V prípade, že má jednotlivec problém s komunikáciou, so slovným vyjadrovaním, je v jeho záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážil svoje obmedzenia a orientoval sa prípadne na zamestnania, v ktorých sa tieto kompetencie požadujú minimálne (napr. na zamestnania praktického, manuálneho charakteru, na robotnícke a technické zamestnania, zamestnania v oblasti remesiel a služieb).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F80.
Je vývinová porucha motorickej funkcie, ktorá obmedzuje osvojovanie, plánovanie a uskutočňovanie vôľových pohybov, ako aj ich koordináciu. Prejavuje sa neschopnosťou vykonávať bežné pohybové činnosti, manuálne úkony, telesné cvičenia a šport. Je charakteristická neobratnosťou a nešikovnosťou. Hrubá a jemná motorika sú významne pod úrovňou, ktorá sa očakáva u osoby podľa veku a inteligencie. Dyspraxia môže viesť k čiastočnému obmedzeniu pracovného výkonu v zamestnaniach, v ktorých sú zvýšené nároky na manuálnu zručnosť a koordináciu pohybov.
Dyspraktikom saneodporúčajú zamestnania vyžadujúce obratnosť, manuálnu zručnosť, ako napr. montér, elektrikár, elektrotechnik, servisný pracovník, mechanik-opravár, výtvarník, zlatník-klenotník, kaderníčka, kozmetička, cukrár, kuchár, čašník, farmaceut, laborant, zubný technik a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne. Odporúčajú sa konzultácie s výchovnými poradcami, so psychológmi, či špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. V prípade, že má jednotlivec problém s pohyblivosťou, s hrubou či jemnou motorikou, je v jeho záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážil svoje obmedzenia a orientoval sa prípadne na zamestnania, v ktorých sa tieto kompetencie požadujú minimálne (napr. zamestnania, v ktorých je výkon prác spojený s využívaním výpočtovej techniky, práce vykonávané posediačky).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F82.
Google Maps
