Pre ľudí tohto osobnostného typu je dominantným rysom nielen extroverzia, ale aj vysoká komunikatívnosť spojená so sociálnymi aktivitami zameranými na starostlivosť, pomoc a podporu ostatných ľudí. Jednotlivci so sociálnou orientáciou veľmi radi spolupracujú s ostatnými ľuďmi na skupinových aktivitách a cieľoch, ktoré sú zamerané na pomoc, liečbu, poradenstvo alebo vzdelávanie dospelých osôb, rovnako ako aj malých detí. Vyhľadávajú pracovné prostredie, ktoré by im umožňovalo pracovať v tíme podobne orientovaných osôb. Samých seba hodnotia ako chápajúcich, prospešných a sociálne ústretových jedincov.

OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr spoločenskí, družní, ochotní k spolupráci, priateľskí, ušľachtilí, prospešní, prezieraví, láskaví, presvedčiví, zodpovední, taktní a ohľaduplní so sklonom k idealizmu a altruizmu (nezištný spôsob zmýšľania a konania v prospech iných).

TYPICKÉ ZAMESTNANIA: učitelia, poradcovia, sociálni pracovníci, kurátori, zdravotné a rehabilitačné sestry, personalisti, čašníci, psychológovia, kňazi a pod.

HOBBY: dobrovoľníctvo vo vybraných združeniach a organizáciách, písanie listov, pomáhanie druhým, starostlivosť o deti, náboženské aktivity, navštevovanie športových podujatí, hranie tímových športov a pod.

Jedinci tohto osobnostného typu sa najlepšie cítia v jasne štruktúrovanom sociálnom prostredí, kde sú mimoriadne úspešní práve pre svoju vysokú zodpovednosť, presnosť pri práci s dátami, číslami a rôznymi informáciami, kde sa kladie dôraz na detailnosť. Nechýbajú im organizačné schopnosti, ktoré sú však schopní využiť skôr v pracovnom prostredí s jasne stanovenými úlohami, pracovnými postupmi a povinnosťami. Samých seba vnímajú ako zodpovedných a vysoko výkonných pracovníkov, ovládajúcich pomerne široké spektrum administratívno-technických a organizačných zručností, ktoré ich predurčujú k veľmi úspešnému uplatneniu v mnohých pracovných tímoch.

OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr zásadoví, svedomití, efektívni, vytrvalí, menej spoločenskí, so sklonom k vysokej starostlivosti, názorovo sú však konformní (prispôsobiví) s tendenciou k praktickosti.

TYPICKÉ ZAMESTNANIA: sekretárky, pisárky, bankoví úradníci, mzdoví účtovníci, archivári, matrikári, bezpečnostní technici, pokladníci, referenti, štatistici a pod.

HOBBY: zbieranie memoárov, organizovanie domácnosti, obchodu, hranie počítačových hier alebo hracích kariet, zbieranie rôznych predmetov, zapisovanie členských alebo rodinných údajov, písanie rodinnej histórie, čítanie časopisov o domácnosti a pod.

Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.

Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).

Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.