Google Maps
Zdravotnícky asistent bez špecializácie
Zdravotnícky asistent bez špecializácie vykonáva odborné pracovné činnosti pri zabezpečovaní výkonov ošetrovateľskej starostlivosti v jednotlivých fázach ošetrovateľského procesu, hlavne pri uspokojovaní bio-psycho-sociálnych potrieb pacientov. Spolupracuje so sestrou v diagnostickom a liečebnom režime všeobecnej a špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Vykonáva aj administratívne práce a vedie zdravotnú dokumentáciu v rozsahu svojich kompetencií.
Požadovaný stupeň vzdelania
-
Úplné stredné odborné vzdelanie
Úplné stredné odborné vzdelanie (vyššie sekundárne) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej štvorročného a najviac päťročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje maturitnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o maturitnej skúške; v študijných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
Užitočné odkazy
Informácie o zamestnaní
Školy
Optimálne školské vzdelanie
5356M00 zdravotnícky asistent - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou)
5356N00 zdravotnícky asistent - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium
5356600 zdravotnícky asistent - Stredná odborná škola (ukončená maturitou)
Vybraný odbor: 5356600 už bol zrušený.
5356L00 zdravotnícky asistent - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou pre absolventov učebných odborov)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 5356L00 žiadna škola.
Alternatívne vzdelávacie cesty
Ďalšie vzdelávanie
Špecializačné študijné programy
Certifikačné študijné programy
Študijné programy sústavného vzdelávania
Odporúčané kurzy
Právny predpis
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:
Odborná prax
Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax:
Povinná odborná prax a súvislá odborná prax je súčasťou odbornej prípravy a vzdelávania.
Nadpriemerná úroveň zamerania pozornosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na vykonávanú činnosť.
Nadpriemerná úroveň precíznosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na detaily a presnosť.
Nadpriemerná úroveň trpezlivosti umožňuje nadpriemernú vytrvalosť pri dosahovaní cieľov.
Nadpriemerná úroveň ochoty pomáhať umožňuje byť pre iných oporou v akejkoľvek situácii.
Nadpriemerná úroveň sebaovládania umožňuje zachovať si pokojný prejav aj v kritických a vyhrotených situáciách.
Nadpriemerná úroveň spoľahlivosti umožňuje nadpriemerne plniť záväzky, dodržiavať stanovené termíny a normy.
Bežná úroveň sebaistoty umožňuje spoľahnúť sa na vlastné silné stránky v každodenných situáciách a tiež pri neúspechu.
Bežná úroveň vnútornej stability umožňuje konštruktívne zvládať problémy, konflikty a kritiku.
Bežná úroveň empatie umožňuje v primeranej miere pochopiť prežívanie, myslenie a pohnútky správania iných ľudí.
Bežná úroveň praktického myslenia umožňuje využiť teoretické vedomosti v každodennej praxi.
Bežná úroveň komunikatívnosti umožňuje udržiavať získané a nadväzované nové kontakty.
Osobnostný typ
Pre ľudí tohto osobnostného typu je dominantným rysom nielen extroverzia, ale aj vysoká komunikatívnosť spojená so sociálnymi aktivitami zameranými na starostlivosť, pomoc a podporu ostatných ľudí. Jednotlivci so sociálnou orientáciou veľmi radi spolupracujú s ostatnými ľuďmi na skupinových aktivitách a cieľoch, ktoré sú zamerané na pomoc, liečbu, poradenstvo alebo vzdelávanie dospelých osôb, rovnako ako aj malých detí. Vyhľadávajú pracovné prostredie, ktoré by im umožňovalo pracovať v tíme podobne orientovaných osôb. Samých seba hodnotia ako chápajúcich, prospešných a sociálne ústretových jedincov.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr spoločenskí, družní, ochotní k spolupráci, priateľskí, ušľachtilí, prospešní, prezieraví, láskaví, presvedčiví, zodpovední, taktní a ohľaduplní so sklonom k idealizmu a altruizmu (nezištný spôsob zmýšľania a konania v prospech iných).
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: učitelia, poradcovia, sociálni pracovníci, kurátori, zdravotné a rehabilitačné sestry, personalisti, čašníci, psychológovia, kňazi a pod.
HOBBY: dobrovoľníctvo vo vybraných združeniach a organizáciách, písanie listov, pomáhanie druhým, starostlivosť o deti, náboženské aktivity, navštevovanie športových podujatí, hranie tímových športov a pod.
Jedinci tohto osobnostného typu sa najlepšie cítia v jasne štruktúrovanom sociálnom prostredí, kde sú mimoriadne úspešní práve pre svoju vysokú zodpovednosť, presnosť pri práci s dátami, číslami a rôznymi informáciami, kde sa kladie dôraz na detailnosť. Nechýbajú im organizačné schopnosti, ktoré sú však schopní využiť skôr v pracovnom prostredí s jasne stanovenými úlohami, pracovnými postupmi a povinnosťami. Samých seba vnímajú ako zodpovedných a vysoko výkonných pracovníkov, ovládajúcich pomerne široké spektrum administratívno-technických a organizačných zručností, ktoré ich predurčujú k veľmi úspešnému uplatneniu v mnohých pracovných tímoch.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr zásadoví, svedomití, efektívni, vytrvalí, menej spoločenskí, so sklonom k vysokej starostlivosti, názorovo sú však konformní (prispôsobiví) s tendenciou k praktickosti.
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: sekretárky, pisárky, bankoví úradníci, mzdoví účtovníci, archivári, matrikári, bezpečnostní technici, pokladníci, referenti, štatistici a pod.
HOBBY: zbieranie memoárov, organizovanie domácnosti, obchodu, hranie počítačových hier alebo hracích kariet, zbieranie rôznych predmetov, zapisovanie členských alebo rodinných údajov, písanie rodinnej histórie, čítanie časopisov o domácnosti a pod.
Choroby vylučujúce výkon zamestnania
Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o niektoré poruchy imunity (vrodené alebo získané), ktoré majú tendenciu sa zhoršovať (napr. infekcia HIV do jej koncového štádia AIDS). U jedincov s podobnými poruchami sa musí zamedziť predovšetkým kontakt s infekčným prostredím, resp. eliminovať vystavenie zamestnanca rizikovému biologickému faktoru v jeho pracovnom prostredí.
Vyžaduje si individuálne posúdenie obmedzenia spôsobilosti vykonávať prácu imunológom ako aj posudzujúcim lekárom.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: B20-B24; B94.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).
Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.
Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).
O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.
Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Choroby obmedzujúce výkon zamestnania
Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Výskyt alergických prejavov v minulosti u konkrétnej osoby predstavuje dokázaný výskyt alergického ochorenia (najčastejšie kože; dýchacích ciest; spojoviek), ktoré vzniklo na základe precitlivenosti na jeden alebo viacero alergénov (látok vyvolávajúcich u precitliveného jedinca chorobné alergické reakcie).
Pre ľudí s pozitívnou alergickou anamnézou sú nevhodné práce v prostredí s výskytom ofenzívnych alergénov, ktoré u nich spúšťajú alergickú reakciu. Podpornou informáciou je aj výskyt alergie u pokrvných rodinných príslušníkov.
Na základe posudkov o výskyte alergénov v pracovnom prostredí (pracovná zdravotná služba) vyšetrujúci lekár individuálne posudzuje vylúčenie zaradenia vyšetrovaného jedinca do pracovného prostredia s výskytom alergénov, resp. alergických chorobných prejavov u zamestnancov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R20; L20; L23; J45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.
Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.
V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.
Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.
Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.
O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je to stav spojený so zníženou funkciou imunitného systému a zníženou odolnosťou voči infekciám. Môže byť primárny alebo sekundárny dôsledkom rôznych chorôb, postihujúcich biele krvinky, resp. vyvolaných liečbou (napr. liečba kortikoidmi, cytostatická liečba nádorov). V závislosti od závažnosti ochorenia môže viesť k obmedzeniu pracovnej schopnosti. Obzvlášť kontraindikovaná (vylučujúca) je práca v infekčnom prostredí.
Vyžaduje si individuálne posúdenie obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného zamestnanca vykonávať konkrétnu prácu imunológom, ako aj lekárom oboznámeným s aktuálnym vplyvom práce a pracovného prostredia na jeho zdravie.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D70-D72; D80-D82; D84; R76.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi – červených krviniek (chudokrvnosť – anémia spojená často so znížením výkonnosti); bielych krviniek (leukopénia so zvýšeným rizikom infekcie) a krvných doštičiek (trombocytopénia so zvýšeným rizikom krvácania). Krvácavé stavy, okrem poruchy krvných doštičiek, zahŕňajú aj nedostatočnú tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov krvi, ktorá môže byť vrodená (napr. hemofília) alebo získaná (napr. pri cirhóze pečene).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia, posúdeného lekárom – špecialistom (hematológ), tieto ochorenia môžu obmedzovať pracovnú schopnosť a výber povolania, zvlášť fyzicky náročného s rizikom úrazu. Pri leukopénii, podobne ako pri imunodeficitných stavoch, je nevhodná práca v infekčnom prostredí, ako aj práca s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D50; D63; D64; D65-D69; R58.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.
V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).
Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé choroby pečene zápalového alebo toxického pôvodu; vleklé choroby podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Objavujú sa niekedy ako následok akútnych chorôb. Prejavujú sa hlavne zažívacími ťažkosťami, ale môžu prebiehať aj bez výraznejších príznakov (napr. chronická hepatitída), opakovanými vzplanutiami chorobného procesu až k prejavom orgánovej nedostatočnosti.
Obmedzenie spôsobilosti prichádza do úvahy pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou, prácach narušujúcich biorytmus a neumožňujúcich pravidelné predpísané diétne stravovanie sa. Ide napr. o práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený pôsobeniu látok s hepatotoxickým účinkom a tieto sú úplne vylúčené.
O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K73; K74; K75.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.
Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y16; Y17; Y18.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.
Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Príklady práce
Pracovné podmienky
Práca spojená s ručným premiestňovaním bremien, ktorých hmotnosť nepresahuje hodnoty ustanovené v príslušnom predpise.
Práca, ktorá predstavuje zvýšenú psychickú záťaž, ale nie je zaradená medzi rizikové práce.
Vystavenie/expozícia biologickým faktorom skupiny 2 alebo 3, ak sa infekcie nimi spôsobené za bežných podmienok nešíria vzduchom.
Hodnoty chemických faktorov v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Fyzická práca, pri ktorej nie sú prekročené prípustné hodnoty energetického výdaja a srdcovej frekvencie pre danú vekovú kategóriu.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Charakter práce
asistent zdravotnej starostlivosti/asistentka zdravotnej starostlivosti
Táto sekcia zahŕňa zabezpečovanie činností v zdravotníctve a sociálnej práci. Činnosti zahŕňajú širokú škálu činností od zdravotníckej starostlivosti poskytovanej vyškolenými zdravotníckymi odborníkmi v nemocniciach a iných zariadeniach po domácu starostlivosť, ktoré stále zahŕňajú určitý stupeň činností zdravotníckej starostlivosti po činnosti sociálnej práce bez účasti odborníkov zdravotnej starostlivosti.
Táto divízia obsahuje činnosti krátkodobých alebo dlhodobých nemocníc, všeobecných a špecializovaných nemocníc, chirurgických, psychiatrických nemocníc a nemocníc pre týrané osoby, sanatóriá, preventóriá, zdravotnícke opatrovateľské centrá, ústavy pre choromyseľných, psychiatrické liečebne, rehabilitačné centrá, leprosérie a iné zdravotnícke zariadenia, ktoré majú ubytovacie priestory a ktoré sa zaoberajú diagnostikovaním a poskytovaním lekárskeho ošetrenia hospitalizovaných pacientov s rôznym zdravotným stavom. Taktiež tu patrí lekárske poradenstvo a liečba v oblasti všeobecnej a špecializovanej medicíny všeobecnými lekármi a zdravotníckymi špecialistami a chirurgmi. Zahŕňa to zubnú lekársku prax všeobecného alebo špecializovaného charakteru a aj ortodoncia. Okrem toho toto rozdelenie zahŕňa tie činnosti v zdravotníctve, ktoré sa nevykonávajú v nemocniciach ani praktizujúcimi lekármi, ale stredným zdravotníckym personálom, ktorý je právne uznaný na ošetrovanie pacientov.
Sufficient for level completion, with direct access to tertiary education
Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte... Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce