Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F40.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.

Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.

Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.

Patria sem predovšetkým stavy po amputácii alebo anatomickej deformácii s funkčným obmedzením prstov rúk alebo ich článkov; ochorenia ciev alebo nervov, šliach; stavy po úrazoch so znehybnením alebo znížením funkčnej motorickej (pohybovej) alebo senzitívnej (celistvostnej) schopnosti.

Choroby vylučujúce zdravotnú spôsobilosťpostihnutej osobyna ich vykonávaniesú napr.: ťažké artrózy a artritídy prstov rúk; abnormálne mimovoľné pohyby rúk (napr. pri ťažkej forme Parkinsonovej choroby) alebo následky kompresie nervov (závažný syndróm karpálneho tunela). Z profesií ide napr. o ručnú pracovnú činnosť pri pracovnej manipulácii s drobnými predmetmi, vyžadujúcu presné pohyby prstami na malú vzdialenosť (napr. práca hodinára, šperkára, výšivkárky, jemného mechanika a pod., ktorých ťažké formy týchto chorôbvylučujúvykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku končatín).

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G55; M00-M25; M60-M79; R25.

K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.

Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.

Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.

Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.

Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.

V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).

Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).

Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).

Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.

Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.

Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).

Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.