Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.

Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).

Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.

Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.

Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).

O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.

Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.

Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.

K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.

Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).

Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.