Poslať priateľovi

Zdravotníctvo

Zdravotnícky záchranár operačného strediska záchrannej zdravotnej služby

Zdravotnícky záchranár operačného strediska záchrannej zdravotnej služby riadi práce v zdravotníckom operačnom stredisku, riadi a koordinuje mobilné prostriedky pozemnej a vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, preberá tiesňové volania, vyhodnocuje ich podľa naliehavosti, určuje poradie zásahov. Eviduje a spracováva údaje o zásahoch na účely štatistického spracovania a vyhodnotenia.

Alternatívne názvy

  • Zdravotnícky záchranár špecialista
  • Operátor operačného strediska záchrannej zdravotnej služby

Požadovaný stupeň vzdelania

  • Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa

    Bakalársky študijný program ako študijný program prvého stupňa sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu. Absolventi bakalárskeho študijného programu získavajú vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa.

Užitočné odkazy

Voľné pracovné miesta

Aktuálne nie sú evidované.
1 Kvalifikácia

Školy

Optimálne školské vzdelanie

Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore zdravotnícky záchranár

5315N00 zdravotnícky záchranár - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore urgentná zdravotná starostlivosť

5605R00 urgentná zdravotná starostlivosť - Vysoká škola (bakalárske študijné programy)

Úplné stredné odborné vzdelanie v odbore zdravotnícky záchranár

5315600 zdravotnícky záchranár - Stredná odborná škola (ukončená maturitou)

Odbor bol zrušený

Vybraný odbor: 5315600 už bol zrušený.

Vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaný zdravotnícky záchranár

5332700 diplomovaný zdravotnícky záchranár - Vyššie odborné vzdelanie (ukončené absolutóriom; absolventský diplom)

Odbor bol zrušený

Vybraný odbor: 5332700 už bol zrušený.

Vyššie odborné vzdelanie v odbore diplomovaný zdravotnícky záchranár

5332Q00 diplomovaný zdravotnícky záchranár - Vzdelávací program vyšších odborných škôl, konzervatórií a tanečných konzervatórií; pomaturitné štúdium špecializačné (absolventský diplom)

Odbor bol zrušený

Vybraný odbor: 5332Q00 už bol zrušený.

Vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa v odbore urgentná zdravotná starostlivosť /Bc/

5605700 urgentná zdravotná starostlivosť /Bc/ - Vysoká škola (bakalárske študijné programy)

Odbor bol zrušený

Vybraný odbor: 5605700 už bol zrušený.

Špecializačný odbor dispečing záchrannej služby

5605798 dispečing záchrannej služby - Vyššie odborné vzdelanie (ukončené absolutóriom; absolventský diplom)

Špecializačný odbor bol zrušený
Špecializačný odbor operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby

5605799 operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby - Vyššie odborné vzdelanie (ukončené absolutóriom; absolventský diplom)

Detailné a upresňujúce informácie o odbornej spôsobilosti pre toto zdravotnícke zamestnanie nájdete tu.

Alternatívne vzdelávacie cesty

Alternatívne vzdelávacie cesty neboli definované.

Ďalšie vzdelávanie

Špecializačné študijné programy

Pre toto zdravotnícke zamestnanie nie je v rámci tejto položky evidovaný žiaden špecializačný študijný program.

Certifikačné študijné programy

Pre toto zdravotnícke zamestnanie nie je určený žiaden certifikačný študijný program.

Študijné programy sústavného vzdelávania

neodkladná podpora životných funkcií (pre zdravotníckych pracovníkov okrem zdravotníckeho povolania lekár)

Odporúčané kurzy

Zamestnaniu neboli priradené žiadne kurzy. Úplný zoznam kurzov nájdete na stránke databazakurzov.sk. Aktuálnu databázu akreditovaných vzdelávacích programov nájdete na stránke Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

Právny predpis

Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovnými právnymi predpismi:

Certifikáty a osvedčenia

Na výkon tohto zamestnania sa vyžaduje nasledovný certifikát:

Diplom o špecializácii dokladujúci odbornú spôsobilosť na výkon špecializovaných pracovných činností podľa Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z.z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

Odborná prax

Výkon tohto zamestnania vyžaduje právnymi predpismi stanovenú odbornú prax:

aspoň 3 roky
Výkon tohto zamestnania vyžaduje absolvovať povinnú odbornú zdravotnícku prax na pracoviskách operačného strediska záchrannej zdravotnej služby najmenej 2 roky bez prerušenia pri vstupe do špecializačného štúdia a počas špecializačného štúdia, v trvaní 1 roka, podľa Minimálneho štandardu pre špecializačný študijný program v špecializačnom odbore operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby, uvedeného vo Výnose Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky zo 17. septembra 2010 č. 12422/2010 - OL, ktorým sa ustanovujú minimálne štandardy pre špecializačné študijné programy, minimálne štandardy pre certifikačné študijné programy a minimálne štandardy pre študijné programy sústavného vzdelávania a ich štruktúra.;
2 Osobnostné predpoklady
Názov
Úroveň
Vnútorná stabilita
nadpriemerná

Nadpriemerná úroveň vnútornej stability umožňuje zvládať veľmi náročné situácie a silnú záťaž.

Pozornosť
nadpriemerná

Nadpriemerná úroveň zamerania pozornosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na vykonávanú činnosť.

Spoľahlivosť
nadpriemerná

Nadpriemerná úroveň spoľahlivosti umožňuje nadpriemerne plniť záväzky, dodržiavať stanovené termíny a normy.

Sebaovládanie
nadpriemerná

Nadpriemerná úroveň sebaovládania umožňuje zachovať si pokojný prejav aj v kritických a vyhrotených situáciách.

Precíznosť (presnosť)
nadpriemerná

Nadpriemerná úroveň precíznosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na detaily a presnosť.

Pamäť
nadpriemerná

Nadpriemerná pamäť umožňuje uchovávať informácie na dlhší čas ako je bežné.

Analytické myslenie
bežná

Bežná úroveň analytického myslenia umožňuje zapojiť logiku do riešenia bežných úloh, vnímať súvislosti a vyvodzovať závery.

Sebaistota
bežná

Bežná úroveň sebaistoty umožňuje spoľahnúť sa na vlastné silné stránky v každodenných situáciách a tiež pri neúspechu.

Ochota pomáhať (zmysel pre spolupatričnosť)
bežná

Bežná úroveň ochoty pomáhať umožňuje podporiť iných a podať im pomocnú ruku.

Empatia
bežná

Bežná úroveň empatie umožňuje v primeranej miere pochopiť prežívanie, myslenie a pohnútky správania iných ľudí.

Trpezlivosť
bežná

Bežná úroveň trpezlivosti umožňuje vytrvalo, postupne dosahovať ciele a dokončovať úlohy.

Praktické myslenie
bežná

Bežná úroveň praktického myslenia umožňuje využiť teoretické vedomosti v každodennej praxi.

Predstavivosť
bežná

Bežná úroveň predstavivosti umožňuje vybaviť si v mysli potrebné objekty a javy bez reálnej predlohy.

Komunikatívnosť
bežná

Bežná úroveň komunikatívnosti umožňuje udržiavať získané a nadväzované nové kontakty.

Osobnostný typ

Prakticko-technický typ
Opis
Prakticko-technický typ

Jedinci tohto osobnostného typu sú fyzicky zdatní, preferujú prevažne praktické činnosti (fyzickú prácu pred duševnou), ako je napr. práca pri stroji alebo na stavbe, sú viac športovo založení ako zástupcovia ostatných skupín. Na druhej strane sú menej aktívni v sociálnej oblasti a „spoločensky“ menej obratní. Radšej pracujú s konkrétnymi predmetmi, vecami, materiálmi ako s myšlienkami, dokumentáciou či s ľuďmi. Nové zručnosti a schopnosti si osvojujú prostredníctvom praktických činností, ktoré majú konkrétny cieľ, rovnako ako aj hmatateľný produkt alebo výsledok.

OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú menej spoločenskí, skôr málovravní s tendenciou k introverzii, mužní, prispôsobiví, úprimní, nefalšovaní, materialistickí, prirodzení, vytrvalí, aktívni a emocionálne stabilní.

TYPICKÉ ZAMESTNANIA: elektromechanici, strojní mechanici, technici, veterinári, záhradníci, inštalatéri, kuchári, murári, tesári, lesníci, vodiči, požiarnici a pod.

HOBBY: stavanie modelov, opracovávanie dreva, poľovanie, rybolov, pestovanie kvetov, športovanie, trénovanie športovcov, opravovanie áut a pod.

Sociálny typ
Opis
Sociálny typ

Pre ľudí tohto osobnostného typu je dominantným rysom nielen extroverzia, ale aj vysoká komunikatívnosť spojená so sociálnymi aktivitami zameranými na starostlivosť, pomoc a podporu ostatných ľudí. Jednotlivci so sociálnou orientáciou veľmi radi spolupracujú s ostatnými ľuďmi na skupinových aktivitách a cieľoch, ktoré sú zamerané na pomoc, liečbu, poradenstvo alebo vzdelávanie dospelých osôb, rovnako ako aj malých detí. Vyhľadávajú pracovné prostredie, ktoré by im umožňovalo pracovať v tíme podobne orientovaných osôb. Samých seba hodnotia ako chápajúcich, prospešných a sociálne ústretových jedincov.

OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr spoločenskí, družní, ochotní k spolupráci, priateľskí, ušľachtilí, prospešní, prezieraví, láskaví, presvedčiví, zodpovední, taktní a ohľaduplní so sklonom k idealizmu a altruizmu (nezištný spôsob zmýšľania a konania v prospech iných).

TYPICKÉ ZAMESTNANIA: učitelia, poradcovia, sociálni pracovníci, kurátori, zdravotné a rehabilitačné sestry, personalisti, čašníci, psychológovia, kňazi a pod.

HOBBY: dobrovoľníctvo vo vybraných združeniach a organizáciách, písanie listov, pomáhanie druhým, starostlivosť o deti, náboženské aktivity, navštevovanie športových podujatí, hranie tímových športov a pod.

3 Zdravotné obmedzenia

Choroby vylučujúce výkon zamestnania

Závažné duševné poruchy, ťažké poruchy správania
slovník
Závažné duševné poruchy, ťažké poruchy správania

Mnohé ochorenia psychiky znemožňujú vykonávať niektoré zamestnania,, a to napr.: schizofrénia (rozdvojenie osobnosti); ťažké depresie alebo bipolárna schizoafektívna porucha (striedanie mánie a depresie); poruchy osobnosti (napr. hysterická porucha) a pod. Niektoré vedú k úplnej invalidite a zaradenie do práce je možné len v tzv. „chránenej dielni“ (zväčša manuálne práce),iné len obmedzujú výber povolania, napr. letec alebo kriminalista, (t.j. povolania, ktoré vyžadujú absolvovanie psychotestov).

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
F00; F02; F04; F06; F20; F22; F33; F72; F73.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Poruchy sluchu
slovník
Poruchy sluchu

V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).

Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).

Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Prognosticky závažné poruchy sluchu
slovník
Prognosticky závažné poruchy sluchu

Patria sem ťažké vrodené poruchy sluchu; poruchy sluchu po zápalových chorobách; následkom poškodenia sluchu hlukom (napr. nedostatočnou ochranou sluchu pri streľbách, pri práci v hlučnom prostredí, hrou v hlučných kapelách, po akutraume – úraz spôsobený mimoriadne nadmerným pôsobení hluku, napr. pri výbuchu nálože).

Prognosticky závažné postupujúce poruchy sluchu, po dosiahnutí stanovených limitov, vylučujú spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých je dôležitá orientácia podľa sluchu (napr. práce železničiarov na koľajisku, práca hasičov, policajtov). Nesprávne pracovné zaradenie osôb s poškodením sluchu rôzneho pôvodu na hlučné pracovisko vedie k rýchlejšej progresii a k zhoršeniu prognózy straty sluchu – vedúcej niekedy až k hluchote.

Mimoriadna pozornosť sa preto venuje pri zaradení osôb s poškodením sluchu do práce s rizikovým faktorom – hluk. Výsledky vyšetrení sluchu lekárom ORL je potrebné, z hľadiska spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu, pri ktorej je vystavený hluku, posudzovať individuálne a vždy komplexne s konkrétnymi údajmi o miere a dobe vystavenia hluku pri práci.O obmedzení, alebo vylúčení spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu v riziku hluku rozhoduje posudzujúci lekár klinického pracovného lekárstva (na základe aktuálnych výsledkov prieskumu miery a spôsobu pôsobenia hluku pri práci vyhodnotených pracovnou zdravotnou službou).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
H80; H81; H83; H90; H91; H95.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Epilepsia a iné záchvatové choroby
slovník
Epilepsia a iné záchvatové choroby

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
G40; G41; G43; G45.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Záchvatové a kolapsové stavy
slovník
Záchvatové a kolapsové stavy

Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Choroby obmedzujúce výkon zamestnania

Alergia na alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy) v pracovnom prostredí
slovník
Alergia na alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy) v pracovnom prostredí

Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Drogová závislosť v anamnéze
slovník
Drogová závislosť v anamnéze

Je to udávaná a/alebo potvrdená závislosť od rôznych psychoaktívnych látok (tzv. mäkkých a tvrdých drog), ktorá môže viesť k rôznym duševným poruchám až k úplnej degradácii osobnosti. Patrí sem aj chronický alkoholizmus.

V závislosti od stupňa rozpadu osobnosti a schopnosti abstinencie vedie k úplnému alebo čiastočnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, až k úplnej invalidite. Vydanie vodičského preukazu sa, v prípade chronického alkoholizmu, viaže na bezpečné abstinenčné obdobie, t.j. dôslednú a trvalú abstinenciu, trvajúcu aspoň 2 roky.

Individuálny prístup pri posúdení zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje v niektorých prípadoch úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu:
Z86.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Duševné poruchy
slovník
Duševné poruchy

Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Fóbicko-anxiózne poruchy
slovník
Fóbicko-anxiózne poruchy

Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu:
F40.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Poruchy správania
slovník
Poruchy správania

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Závažné psychosomatické choroby
slovník
Závažné psychosomatické choroby

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu:
F45.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Závažné choroby mozgu a/alebo periférneho nervového systému
slovník
Závažné choroby mozgu a/alebo periférneho nervového systému

Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.

V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.

Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Závažné poruchy tvorby krvi a krvácavé stavy
slovník
Závažné poruchy tvorby krvi a krvácavé stavy

Sú to choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi – červených krviniek (chudokrvnosť – anémia spojená často so znížením výkonnosti); bielych krviniek (leukopénia so zvýšeným rizikom infekcie) a krvných doštičiek (trombocytopénia so zvýšeným rizikom krvácania). Krvácavé stavy, okrem poruchy krvných doštičiek, zahŕňajú aj nedostatočnú tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov krvi, ktorá môže byť vrodená (napr. hemofília) alebo získaná (napr. pri cirhóze pečene).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia, posúdeného lekárom – špecialistom (hematológ), tieto ochorenia môžu obmedzovať pracovnú schopnosť a výber povolania, zvlášť fyzicky náročného s rizikom úrazu. Pri leukopénii, podobne ako pri imunodeficitných stavoch, je nevhodná práca v infekčnom prostredí, ako aj práca s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D50; D63; D64; D65-D69; R58.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Prognosticky závažné choroby pohybového systému obmedzujúce prácu v neštandardnej (vynútenej) polohe
slovník
Prognosticky závažné choroby pohybového systému obmedzujúce prácu v neštandardnej (vynútenej) polohe

Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).

Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Chronické prognosticky nepriaznivé choroby pečene
slovník
Chronické prognosticky nepriaznivé choroby pečene

Patria sem vleklé choroby pečene zápalového alebo toxického pôvodu; vleklé choroby podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Objavujú sa niekedy ako následok akútnych chorôb. Prejavujú sa hlavne zažívacími ťažkosťami, ale môžu prebiehať aj bez výraznejších príznakov (napr. chronická hepatitída), opakovanými vzplanutiami chorobného procesu až k prejavom orgánovej nedostatočnosti.

Obmedzenie spôsobilosti prichádza do úvahy pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou, prácach narušujúcich biorytmus a neumožňujúcich pravidelné predpísané diétne stravovanie sa. Ide napr. o práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený pôsobeniu látok s hepatotoxickým účinkom a tieto sú úplne vylúčené.

O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce
(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K73; K74; K75.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Prognosticky závažné choroby obličiek (ľadvín)
slovník
Prognosticky závažné choroby obličiek (ľadvín)

Ide o prekonanie zápalov obličiek a močových ciest s pretrvávajúcou aktivitou zápalových procesov (glomerulonefritídy; pyelonefritídy), s opakovanými prudkými vzplanutiami chorobného procesu, alebo s následnými poruchami obličkovej funkcie. Patria sem aj opakované problémy s tvorbou močových kameňov s reziduálnymi príznakmi.

Je vylúčené vykonávať práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebného pitného režimu. Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený možnej expozícii nefrotoxickým (toxickým na obličky) účinkom chemických látok (napr. výpary ortuti).

O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K70; K71; K73; K74; N03; N04; N11.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Ťažké orgánové choroby podľa toxických, vlastností látok
slovník
Ťažké orgánové choroby podľa toxických, vlastností látok

Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.

Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
Y16; Y17; Y18.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Závažné orgánové choroby podľa druhu neionizujúceho žiarenia
slovník
Závažné orgánové choroby podľa druhu neionizujúceho žiarenia

Zahŕňajú obmedzenia pri práci v prostredí s ultrafialovým (UV); viditeľným; infračerveným a elektromagnetickým (rádiofrekvenčným) žiarením. Zdroje prirodzeného UV (slnko) a umelého ultrafialového žiarenia (xenónové výbojky; lasery; oblúkové zváranie) pôsobia na kožu a oči. Viditeľné žiarenie (denné svetlo) môže ovplyvňovať zdravotný stav predovšetkým pri jeho nedostatku alebo nadbytku, pričom vzniká predčasná zraková únava a môžu sa zhoršovať refrakčné chyby (astigmatizmus; krátkozrakosť; ďalekozrakosť). Negatívne účinky infračerveného žiarenia sa prejavujú predovšetkým v oblasti očí a kože. Práce v prostredí s ultrafialovým a infračerveným žiarením sú nevhodné pre ľudí s ochoreniami očí (zápaly rohovky alebo dúhovky; stavy po operáciách; katarakty s implantáciou vnútroočných šošoviek; glaukóm; poruchy vylučovania sĺz) a kože (nádorové ochorenia kože).

Zamestnania v prostredí elektromagnetického žiarenia, ktorého zdrojmi sú rôzne vysielače, rádiolokátory, niektoré diagnostické a terapeutické zdravotnícke prístroje, sú nevhodné pre ľudí s organickými ochoreniami centrálneho nervového systému; epilepsiou; častými migrénami; závratmi; s implantovanými kardiostimulátormi a pod.

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere a hrozbe vystavenia zamestnanca neionizujúcemu žiareniu pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
F48; W90.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Chronické zápaly stredného ucha
slovník
Chronické zápaly stredného ucha

Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.

Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.

Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
H65-H75.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Poruchy zraku
slovník
Poruchy zraku

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Tinnitus
slovník
Tinnitus

Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.

Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).

Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu:
H93.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Závrat akéhokoľvek pôvodu
slovník
Závrat akéhokoľvek pôvodu

Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.

Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:
R26; R27; R42.

Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.

Poznámka: Presné posúdenie zdravotného stavu s následným odporučením alebo neodporučením výkonu tohto zamestnania je možné iba po konzultácii s lekárom.
4 Mzdy v regiónoch
Údaje o hrubých mesačných mzdách za 2. štvrťrok 2019 sú zo zdrojov MPSVR SR - štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04. Informácie o mzdách sú uvedené, iba ak sú vypočítané aspoň za päťdesiatich zamestnancov pracujúcich v aspoň piatich organizáciách. „Medián“ je hodnota mzdy rozdeľujúca zamestnancov na dve polovice. 50 % zamestnancov poberá mzdu nižšiu ako je hodnota mediánu a naopak. „Mzda od“ je hodnota prvého kvartilu (Q1) miezd. 25 % zamestnancov poberá mzdu nižšiu ako je táto hodnota. Zvyšných 75 % zamestnancov poberá mzdu vyššiu. „Mzda do“ je hodnota tretieho kvartilu (Q3) miezd. 75 % zamestnancov poberá mzdu nižšiu ako je táto hodnota. Zvyšných 25 % zamestnancov poberá mzdu vyššiu.
Žilinský kraj
Mzda od: 1460 €
Medián: 1599 €
Mzda do: 1851 €
Košický kraj
Mzda od: 1485 €
Medián: 1577 €
Mzda do: 1689 €
Slovenská republika
Mzda od: 1508 €
Medián: 1627 €
Mzda do: 1924 €
5 Doplňujúce informácie

Príklady práce

Prijímanie a vyhodnocovanie tiesňových volaní na operačnom stredisku záchrannej zdravotnej služby.
Vydávanie pokynov na zásah posádkam záchrannej zdravotnej služby.
Vedenie dokumentácie o každom volaní a následnom zásahu záchranných zložiek.
Asistencia pri znižovaní zdravotných následkov pri urgentných stavoch, mimoriadnych udalostiach a záchranných akciách.
Aktívna spolupráca s ostatnými zložkami záchranného systému.
Používanie zdravotníckej terminológie v cudzom jazyku pri kontakte so zahraničnými volajúcimi.

Pracovné podmienky

Názov
Úroveň
Psychická pracovná záťaž
významná

Práca, ktorá predstavuje zvýšenú psychickú záťaž a je zaradená medzi rizikové (napr. pedagóg, pracovník v detskom domove, v ústave sociálnej starostlivosti, na psychiatrii a onkológii, letecký dispečer a i.).


(3. kategória prác)
Záťaž biologickými faktormi
čiastočná

Vystavenie/expozícia biologickým faktorom skupiny 2 alebo 3, ak sa infekcie nimi spôsobené za bežných podmienok nešíria vzduchom.

Záťaž hlukom
čiastočná

Hladina hluku, prepočítaná na celú zmenu, je vyššia ako 75 dB, nepresahuje však 85 dB.

Nárazová práca
-

Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.

Nepravidelný pracovný čas, práca na zmeny
-

Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.

Práca v uzavretom alebo polouzavretom priestore
-

Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.

Zvýšené riziko všeobecného ohrozenia
-

Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.

Podrobnosti o faktoroch práce a pracovného prostredia podľa zaradenia prác do kategórií si môžete pozrieť tu.

Charakter práce

Charakter činností
Špecializované, tvorivé a vývojové práce
Vedenie podriadených pracovníkov
Bez vedenia
Zodpovednosť za výsledky a hodnoty
Mimoriadna zodpovednosť, prípadné straty sú rozsiahle a s vážnymi následkami (s dlhodobým dopadom)

Ďalšie informácie

Špecializačné štúdium v odbore operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby trvá jeden rok.
6 Klasifikácie
ISCO-08
3258 Zdravotnícki záchranári
SK ISCO-08
3258002 Zdravotnícky záchranár operačného strediska základnej zdravotnej služby
ESCO
záchranár rýchlej zdravotnej pomoci/záchranárka rýchlej zdravotnej pomoci

záchranár rýchlej zdravotnej pomoci/záchranárka rýchlej zdravotnej pomoci

Sekcia SK NACE Rev. 2
Q Zdravotníctvo a sociálna pomoc

Táto sekcia zahŕňa zabezpečovanie činností v zdravotníctve a sociálnej práci. Činnosti zahŕňajú širokú škálu činností od zdravotníckej starostlivosti poskytovanej vyškolenými zdravotníckymi odborníkmi v nemocniciach a iných zariadeniach po domácu starostlivosť, ktoré stále zahŕňajú určitý stupeň činností zdravotníckej starostlivosti po činnosti sociálnej práce bez účasti odborníkov zdravotnej starostlivosti.

Divízia SK NACE Rev. 2
86 Zdravotníctvo

Táto divízia obsahuje činnosti krátkodobých alebo dlhodobých nemocníc, všeobecných a špecializovaných nemocníc, chirurgických, psychiatrických nemocníc a nemocníc pre týrané osoby, sanatóriá, preventóriá, zdravotnícke opatrovateľské centrá, ústavy pre choromyseľných, psychiatrické liečebne, rehabilitačné centrá, leprosérie a iné zdravotnícke zariadenia, ktoré majú ubytovacie priestory a ktoré sa zaoberajú diagnostikovaním a poskytovaním lekárskeho ošetrenia hospitalizovaných pacientov s rôznym zdravotným stavom. Taktiež tu patrí lekárske poradenstvo a liečba v oblasti všeobecnej a špecializovanej medicíny všeobecnými lekármi a zdravotníckymi špecialistami a chirurgmi. Zahŕňa to zubnú lekársku prax všeobecného alebo špecializovaného charakteru a aj ortodoncia. Okrem toho toto rozdelenie zahŕňa tie činnosti v zdravotníctve, ktoré sa nevykonávajú v nemocniciach ani praktizujúcimi lekármi, ale stredným zdravotníckym personálom, ktorý je právne uznaný na ošetrovanie pacientov.

Európsky kvalifikačný rámec
Úroveň 6
ISCED
645

First degree (- years)

pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie