Google Maps
Brusič skla
Brusič skla brúsi, jemní, leští a opravuje sklárske výrobky na voľnom alebo viazanom brusive. Zabezpečuje dekoratívne brúsenie a vybrusovanie skla.
Alternatívne názvy
- Brusič - leštič
- Brusič - opravár skla
- Brusič - viazané brusivo
- Brusič - voľné brusivo
- Ozdobný brusič
- Zavŕtavač
Požadovaný stupeň vzdelania
-
Nižšie stredné odborné vzdelanie
Nižšie stredné odborné vzdelanie (nižšie sekundárne) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka dvojročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole alebo úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v odbornom učilišti, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania a zároveň o získanej kvalifikácii je vysvedčenie o záverečnej skúške; v učebných odboroch určených štátnym vzdelávacím programom môže byť dokladom o získanej kvalifikácii aj výučný list.
Užitočné odkazy
Informácie o zamestnaní
Voľné pracovné miesta
Aktuálne nie sú evidované.Školy
Optimálne školské vzdelanie
2738H06 operátor sklárskej výroby - brúsenie skla - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program, pri ktorom žiaci získali výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 2738H06 žiadna škola.
8235M02 výtvarné spracúvanie skla-brúsenie skla - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 8235M02 žiadna škola.
8235N02 výtvarné spracúvanie skla - brúsenie skla - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 8235N02 žiadna škola.
Alternatívne vzdelávacie cesty
2737L00 sklársky a keramický priemysel - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou pre absolventov učebných odborov)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 2737L00 žiadna škola.
2794H00 brusič technického a šperkového kameňa - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program, pri ktorom žiaci získali výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 2794H00 žiadna škola.
8509K02 umeleckoremeselné spracúvanie skla - brúsenie a rytie - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou, pri ktorom žiaci získali aj výučný list)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 8509K02 žiadna škola.
Odporúčané kurzy
Odborná prax
Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax:
Nadpriemerná úroveň precíznosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na detaily a presnosť.
Nadpriemerná úroveň trpezlivosti umožňuje nadpriemernú vytrvalosť pri dosahovaní cieľov.
Nadpriemerná úroveň zamerania pozornosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na vykonávanú činnosť.
Nadpriemerná úroveň praktického myslenia umožňuje vnímať praktickú využiteľnosť všetkých získaných teoretických vedomostí.
Bežná úroveň technického talentu umožňuje úspešne riešiť každodenné technické problémy.
Bežná úroveň umeleckého talentu umožňuje aktívne pôsobiť v niektorej oblasti umenia a ďalej sa rozvíjať.
Bežná úroveň predstavivosti umožňuje vybaviť si v mysli potrebné objekty a javy bez reálnej predlohy.
Bežná úroveň sebaovládania umožňuje zachovať si pokojný prejav v rôznych situáciách.
Osobnostný typ
Jedinci tohto osobnostného typu sú fyzicky zdatní, preferujú prevažne praktické činnosti (fyzickú prácu pred duševnou), ako je napr. práca pri stroji alebo na stavbe, sú viac športovo založení ako zástupcovia ostatných skupín. Na druhej strane sú menej aktívni v sociálnej oblasti a „spoločensky“ menej obratní. Radšej pracujú s konkrétnymi predmetmi, vecami, materiálmi ako s myšlienkami, dokumentáciou či s ľuďmi. Nové zručnosti a schopnosti si osvojujú prostredníctvom praktických činností, ktoré majú konkrétny cieľ, rovnako ako aj hmatateľný produkt alebo výsledok.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú menej spoločenskí, skôr málovravní s tendenciou k introverzii, mužní, prispôsobiví, úprimní, nefalšovaní, materialistickí, prirodzení, vytrvalí, aktívni a emocionálne stabilní.
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: elektromechanici, strojní mechanici, technici, veterinári, záhradníci, inštalatéri, kuchári, murári, tesári, lesníci, vodiči, požiarnici a pod.
HOBBY: stavanie modelov, opracovávanie dreva, poľovanie, rybolov, pestovanie kvetov, športovanie, trénovanie športovcov, opravovanie áut a pod.
Pre ľudí tohto osobnostného typu je typické originálne, kreatívne, intuitívne a imaginatívne myslenie. Majú radi tvorivé umelecké aktivity, ako je komponovanie hudby, hranie na hudobné nástroje, tvorivé písanie, kreslenie, maľovanie, práca s kameňom alebo hlinou, herectvo, tanec alebo balet. Všetky aktivity vyhľadávajú s cieľom tvorivého vyjadrenia vlastných pocitov, nálad, dojmov alebo nápadov. Na druhej strane pociťujú odpor k akejkoľvek konvenčnosti (obyčajnosti) a konformite (prispôsobovaniu). V sociálnej komunikácii s ostatnými ľuďmi volia vysokú mieru expresivity a otvorenosti.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr komplikovaní, neporiadni, neviazaní, nezávislí, impulzívni, emocionálne ladení, do seba zahľadení tvoriví idealisti s menšou mierou praktickosti v každodennom živote.
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: hudobníci, herci, režiséri, reportéri, novinári, maliari, sochári, aranžéri, výtvarníci, architekti, dizajnéri, fotografi, spisovatelia a pod.
HOBBY: fotografovanie, vystupovanie pred ľuďmi, písanie príbehov, básní, šitie, tancovanie, cestovanie, hranie na hudobnom nástroji, maľovanie, cudzie jazyky a pod.
Choroby vylučujúce výkon zamestnania
Prejavuje sa zväčša vodnatou nádchou, zriedkavejšie svrbivou vyrážkou, zvýšeným slzením a podráždením očných spojoviek. Po zistení alergie na chlad je postihnutý vylúčený z pracovných činností, pri ktorých je vystavený pôsobeniu chladu (napr. práca v mraziarenských boxoch, v prievane a pod.).
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, ako aj druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov pracovnej zdravotnej služby o rizikách poškodenia zdravia pri práci).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: J30.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Prejavuje sa záchvatovitým zbelením prstov rúk v chlade. Vzniká u zamestnancov vystavených pri práci kontaktu s vibrujúcimi nástrojmi.
Zistenie Raynaudovho syndrómu lekárom vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých je postihnutý vystavenýchladu a/alebo pôsobeniu vibrácií (napr. pri práci s vibrujúcimi nástrojmi, navyše v chladnom a vlhkom prostredí; pri práci pilčíkov s motorovými pílami, brusičov; pri práci s pneumatickými kladivami, zbíjačkami, kosačkami alebo vŕtačkami).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu:I73.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi – červených krviniek (chudokrvnosť – anémia spojená často so znížením výkonnosti); bielych krviniek (leukopénia so zvýšeným rizikom infekcie) a krvných doštičiek (trombocytopénia so zvýšeným rizikom krvácania). Krvácavé stavy, okrem poruchy krvných doštičiek, zahŕňajú aj nedostatočnú tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov krvi, ktorá môže byť vrodená (napr. hemofília) alebo získaná (napr. pri cirhóze pečene).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia, posúdeného lekárom – špecialistom (hematológ), tieto ochorenia môžu obmedzovať pracovnú schopnosť a výber povolania, zvlášť fyzicky náročného s rizikom úrazu. Pri leukopénii, podobne ako pri imunodeficitných stavoch, je nevhodná práca v infekčnom prostredí, ako aj práca s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D50; D63; D64; D65-D69; R58.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria k nim ťažké priebehy chorôb, ako sú: ischemické choroby srdca (angina pectoris; záchvatovité bolesti z nedokrvenia srdcového svalu; srdcový infarkt; vleklá srdcová nedostatočnosť); embólie do pľúc; embólie do periférneho cievneho systému; ischémia (nedostatočné okysličenie mozgu, iných vnútorných orgánov a končatín); hypertenzia (choroba z vysokého krvného tlaku). Po konzultácii so špecializovanými lekármi (kardiológ, angiológ, internista) posudzujúci lekár rozhodne o možnosti vykonávania práce nezaťažujúcej neprimerane poškodený obehový systém.
Je vylúčené vykonávanie práce aj s mierne zvýšenými nárokmi na spotrebu kyslíka (fyzická práca), ako aj práce stresujúceho charakteru (psychicky náročné práce) alebo práce, pri ktorých môže postihnutý zamestnanec ohroziť seba, resp. iných. Práce fyzicky a psychicky menej náročné môže človek vykonávať na základe rozhodnutia vyšetrujúceho a posudzujúceho lekára o miere obmedzeniavykonávania konkrétnej činnosti (v súvislosti s výsledkami zdravotného posúdenia konkrétnych negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia, ako aj stanoveného zdravotného dohľadu).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I10; I11; I21; I25; I26; I31; I41; I42; I50; I61; I63.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem predovšetkým stavy po amputácii alebo anatomickej deformácii s funkčným obmedzením prstov rúk alebo ich článkov; ochorenia ciev alebo nervov, šliach; stavy po úrazoch so znehybnením alebo znížením funkčnej motorickej (pohybovej) alebo senzitívnej (celistvostnej) schopnosti.
Choroby vylučujúce zdravotnú spôsobilosťpostihnutej osobyna ich vykonávaniesú napr.: ťažké artrózy a artritídy prstov rúk; abnormálne mimovoľné pohyby rúk (napr. pri ťažkej forme Parkinsonovej choroby) alebo následky kompresie nervov (závažný syndróm karpálneho tunela). Z profesií ide napr. o ručnú pracovnú činnosť pri pracovnej manipulácii s drobnými predmetmi, vyžadujúcu presné pohyby prstami na malú vzdialenosť (napr. práca hodinára, šperkára, výšivkárky, jemného mechanika a pod., ktorých ťažké formy týchto chorôbvylučujúvykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku končatín).
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G55; M00-M25; M60-M79; R25.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.
Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby spojivového systému (kostrovej, svalovej sústavy, šliach), ako napr. systémové choroby spojiva; chronické zápalové (Bechterevova choroba) a degeneratívne choroby pohybového aparátu, vrátane chrbtice; reumatizmus; osteomyelitída; osteoporóza (rednutie kostí); skolióza ťažkého stupňa; významné vrodené deformácie chrbtice a trupu; opakované zdravotné ťažkosti pôvodom z chrbtice.
Ťažké a prognosticky nepriaznivé choroby pohybového systému znemožňujúce záťaž chrbtice a trupuvylučujú vykonávanie takých prác, ktoré sú spojené s dvíhaním a premiestňovaním bremien a prác, pri ktorých sú už prekročené kritériá zodpovedajúce 2. kategórii prác pre rizikový faktor – fyzická práca.Vylúčenéje najmä vykonávanie prác s rizikovým faktorom fyzická záťaž 3. alebo 4. kategórie, s nadmerným zaťažovaním chrbtice a trupu pri práci.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q76; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Pri týchto chorobách je vylúčená práca vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu; koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Taktiež môže ísť o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač v dutých priestoroch – pri zváraní vo vnútri cisterien, v dutých priestoroch lodí a pod., práca dláždiča, maliara/natierača).
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Pri špecifických zamestnaniach dochádza ku kontaktu s niektorými zdraviu škodlivými látkami, ktoré poškodzujú pečeň (napr. v továrňach na čistiace prostriedky, v chemických laboratóriách) alebo pľúca (napr. v baniach), zriedkavejšie iné orgány ako obličky, oči, srdce. Takémuto kontaktu sa musia vyhnúť tí, ktorí mali už v predchádzajúcom zamestnaní dokázané poškodenie niektorého orgánu škodlivinou, ale napr. aj tí, ktorí mali, resp. majú inak poškodený uvedený orgán napr. zápalom (človek s chronickým aktívnym zápalom pečene by nemal pracovať s látkami, ktoré môžu pečeň ďalej poškodzovať) alebo iným ochorením, prípadne úrazom.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. možnosti ďalšieho pracovného poškodenia cieľových orgánov už postihnutých otravou.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y11; Y16; Y19.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem ťažké vrodené poruchy sluchu; poruchy sluchu po zápalových chorobách; následkom poškodenia sluchu hlukom (napr. nedostatočnou ochranou sluchu pri streľbách, pri práci v hlučnom prostredí, hrou v hlučných kapelách, po akutraume – úraz spôsobený mimoriadne nadmerným pôsobení hluku, napr. pri výbuchu nálože).
Prognosticky závažné postupujúce poruchy sluchu, po dosiahnutí stanovených limitov, vylučujú spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých je dôležitá orientácia podľa sluchu (napr. práce železničiarov na koľajisku, práca hasičov, policajtov). Nesprávne pracovné zaradenie osôb s poškodením sluchu rôzneho pôvodu na hlučné pracovisko vedie k rýchlejšej progresii a k zhoršeniu prognózy straty sluchu – vedúcej niekedy až k hluchote.
Mimoriadna pozornosť sa preto venuje pri zaradení osôb s poškodením sluchu do práce s rizikovým faktorom – hluk. Výsledky vyšetrení sluchu lekárom ORL je potrebné, z hľadiska spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu, pri ktorej je vystavený hluku, posudzovať individuálne a vždy komplexne s konkrétnymi údajmi o miere a dobe vystavenia hluku pri práci.O obmedzení, alebo vylúčení spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu v riziku hluku rozhoduje posudzujúci lekár klinického pracovného lekárstva (na základe aktuálnych výsledkov prieskumu miery a spôsobu pôsobenia hluku pri práci vyhodnotených pracovnou zdravotnou službou).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H80; H81; H83; H90; H91; H95.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).
Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Choroby obmedzujúce výkon zamestnania
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to predovšetkým choroby vedúce k závažným až život ohrozujúcim komplikáciám, ako napr.: nádory štítnej žľazy; nedostatočne liečbou kontrolované formy hyper- alebo hypotyreózy. Pri cukrovke saobmedzuje pracovná schopnosť dôsledkom komplikácií (ochorenie obličiek – diabetická nefropatia; nervov – diabetická neuropatia; poruchy zraku – diabetická retinopatia; ochorenia obehovej sústavy – ischemická choroba srdca).
Závažný je častý výskyt bezvedomia pri závažných hypoglykémiách (nízkych hladinách cukru v krvi). Prognosticky závažné sú aj endokrinné ochorenia, napr. pri hyperthyreóze spojené s vyšším krvným tlakom alebo pri cukrovke s rizikom srdcovo-cievnych chorôb, ktoré môžu viesť až k úplnej invalidite.
Obmedzenie spôsobilosti posudzuje individuálne lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu ku konkrétnej práci vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E11; E24; E26.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.
Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); postupne sa zhoršujúce zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré môžu viesť k problémom v zamestnaní a k neschopnosti vykonávať niektoré úkony.
Posudzujúci lekár rozhodne o miere obmedzenia vykonávania konkrétnej činnosti na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia (ide napr. o prácu v chlade; prácu s vibračnými nástrojmi; prácu s nadmernou fyzickou záťažou horných končatín a pod).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G61-G64; I77; I78; I79.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem choroby arteriálneho a žilného systému končatín. Najčastejšie ide o aterosklerotické zmeny ciev končatín; arteriálnu embóliu a trombózu; choroby tepien, tepničiek a vlásočníc; zápaly žíl; vleklé choroby lymfatických ciev. Obzvlášť obmedzení vo výkone sú zamestnanci vykonávajúci práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín: napr. dlhé státie pri práci, dlhé pochody bez prestávok, alebo prevažujúce dlhodobé práce posediačky, pri nevhodnej polohe dolných končatín.
Hodnotenie si vyžaduje individuálne lekárske posúdenie štádia choroby a nárokov konkrétnej práce na určenie stupňa obmedzenia výkonu práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I70; I73; I74; I79; I80; I82; I88.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.
V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.
Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé zápaly horných ciest dýchacích (vleklé zápaly ústnej sliznice, nosa, prínosových dutín, hltanu, hrtanu a hlasiviek); vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ľahšou poruchou funkcie alebo významnejšie deformácie hrudníka (napr. skolióza hrudnej chrbtice).
O čiastočnom obmedzení vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom, chemickým výparom,rozhoduje vyšetrujúci posudzujúci lekár aj na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou. Sú to napr. práce chemikov, brusičov, pekárov, práce s hydinou, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J30; J31; J32; J37; J38; J40; J43; J44; J45; J93; R94.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.
O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú choroby srdca a ciev, ako sú napr. artériová hypertenzia; ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu; vrodené a získané chyby srdcové; zápalové ochorenia srdca (endokarditída, myokarditída, perikarditída); kardiomyopatia a pod. Môžu sa prejavovať bolesťami na hrudníku a sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktoré sa zhoršujú fyzickou námahou. Pri zhoršujúcom sa priebehu ochorenia znižujú fyzickú aktivitu a výkonnosť.
V závislosti od ochorenia a funkčného stavu, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista),môžu čiastočne alebo úplne obmedzovať pracovnú schopnosť a výber fyzicky náročnejších povolaní.Nevhodné sú práce spojené s nadmernou fyzickou a tepelnou záťažou, pri závažnejšom stupni ischemickej choroby srdca a artériovej hypertenzie, ako aj práce spojené s nadmernou duševnou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I06; I08; I09; I10; I11; I12; I15; I20; I21; I25; I26; I27; I42; I47; I48; I49; I51.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).
Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).
Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to degeneratívne a/alebo zápalové choroby pohybového aparátu, ktoré sa (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny) s vysokou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti zhoršovať. Preto si vyžadujú primeranú mieru ochrany pred negatívnym podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie relatívnej individuálnej spôsobilosti, resp. miery obmedzenia výkonu práce závisí od aktuálneho zdravotného stavu, ako aj od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) môžu už úplne vylúčiť spôsobilosť zamestnanca na výkon zamestnania so záťažou pohybového aparátu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G35; M17; M30; M32; M46; M47; M70.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.
Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).
O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.
Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Renálna (obličková) nedostatočnosť úplne znemožňuje vykonávanie prác vyžadujúcich zvýšenú fyzickú záťaž alebo práce narušujúce biorytmus (napr. nočné práce alebo práce v rámci rizika pôsobenia biologických a toxických faktorov). O možnosti vykonávania prác umožňujúcich individuálne prispôsobenie sa, pri zabezpečení potrebného liečebného režimu (napr. pri zlyhaní funkcie obličiek – dialýza), rozhodne posudzujúci lekár .
Vylúčené sú práce so zvýšeným energetickým výdajom, rizikom vystavenia sa vplyvu negatívnych biologických faktorov (infekčné prostredie), práce s možným vplyvom toxických látok, práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vlhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebnej životosprávy a špeciálneho liečebného režimu.
Individuálne sa posudzuje možnosť vykonávať určité špeciálne duševné práce nevyžadujúce prísne časové limity (podľa konzultácie posudzujúceho lekára s nefrológom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: N03; N11; N13; N18; N25.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.
Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.
Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).
Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).
Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.
Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).
Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.
Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.
Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Príklady práce
Pracovné podmienky
Hladina hluku, prepočítaná na celú zmenu, presahuje 85 dB; práca je zaradená medzi rizikové (napr. tesár/stolár, zámočník, zvárač, betonár, baník, zoraďovač strojov, píliar, tlačiar, obsluha kompresoru, obsluha textilných strojov, obsluha obrábacích strojov a i.).
(3. kategória prác)
Práca vykonávaná najmä malými svalovými skupinami, pri ktorej sú prekročené prípustné hodnoty; práca je zaradená medzi rizikové (napr. sklár, protetik, zubný technik, asfaltér, dláždič, krajčír, montážnik káblov a i.).
(3. kategória prác)
Hladina pôsobiacich vibrácií presahuje prípustné (akčné) hodnoty; práca je zaradená medzi rizikové (napr. zvárač, brusič, nástrojár, formovač, jadrár, protetik, zubný technik, píliar, kamenár, vodič nákladného auta a i.).
(3. kategória prác)
Práca vykonávaná prevažne v základnej polohe (v sede, v stoji, pri striedaní polôh).
Práca, pri ktorej je z technologických dôvodov teplota nižšia, ako by zodpovedala danému energetickému výdaju pracovníka, ale neklesne pod 4 Oc.
Hodnoty prachu v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Fyzická práca, pri ktorej nie sú prekročené prípustné hodnoty energetického výdaja a srdcovej frekvencie pre danú vekovú kategóriu.
Práca spojená s ručným premiestňovaním bremien, ktorých hmotnosť nepresahuje hodnoty ustanovené v príslušnom predpise.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Charakter práce
Ďalšie informácie
operátor zariadení na leštenie skla/operátorka zariadení na leštenie skla
Táto sekcia zahŕňa fyzikálnu alebo chemickú transformáciu materiálov, látok alebo komponentov na nové produkty, aj keď táto definícia nemusí byť jediné univerzálne kritérium na definovanie priemyselnej výroby. Transformované materiály, látky, alebo komponenty predstavujú surové materiály, ktoré môžu byť produktom poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu, ťažby alebo dobývania ako aj produktom ostatných priemyselných činnosti. Podstatná úprava, oprava alebo rekonštrukcia tovaru je všeobecne považovaná za priemyselnú výrobu.
Produkcia priemyselnej výroby môže byť v istom zmysle ukončená, ak sú výrobky pripravené na použitie alebo spotrebu alebo môže byť nedokončená v zmysle vstupu na následné spracovanie. Napríklad rafinácia hliníka je vstupom použitým na primárnu produkciu hliníka; primárny hliník je vstupom na ťahanie hliníkových drôtov a hliníkové drôty sú vstupom pre výrobu fabrikovaných drôtených produktov.
Priemyselná výroba špecializovaných komponentov a ich častí, príslušenstva a prídavných zariadení, strojov a prístrojov je vo všeobecnosti klasifikovaná v rovnakej triede ako priemyselná výroba strojov a prístrojov, pre ktoré sú časti a príslušenstvo určené. Priemyselná výroba nešpecializovaných komponentov a častí strojov a zariadení, napr. motorov, piest, elektrických motorov, elektrickej montáže, ventilov, náčinia, valčekových ložísk je klasifikovaná v príslušných triedach priemyselnej výroby bez ohľadu na stroje a zariadenia, v ktorých bude použitá. Avšak výroba špecializovaných komponentov a príslušenstva formovaním alebo vytláčaním plastových materiálov je zahrnutá v skupine 22.2.
Montáž jednotlivých častí vyrábaných produktov je považovaná za priemyselnú výrobu. Zahŕňa montáž vyrábaných produktov vo vlastnej réžii alebo kupovaných komponentov. Viac informácií nájdete vo vysvetlivkách Štatistického úradu SR.
Táto divízia zahŕňa výrobné činnosti súvisiace s príslušnou zložkou minerálneho pôvodu. Táto divízia zahŕňa výrobu skla a výrobkov zo skla (napr. plochého skla, dutého skla, vlákien, technického skla atď.), keramických výrobkov, obkladačiek, výrobkov z pálenej hliny, cementu a sadrovej malty, od surových materiálov po konečné výrobky. Výroba tvarovaného a upraveného kameňa a ostatných minerálnych výrobkov je takisto zahrnutá v tejto divízii.
Nižšie stredné odborné vzdelanie dosiahnuté absolvovaním 2 ročných vzdelávacích programov stredných odborných škôl
Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte... Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce