Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F40.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.

Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.

Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.

Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.

V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.

Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.

Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).

Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.

Zahŕňajú obmedzenia pri práci v prostredí s ultrafialovým (UV); viditeľným; infračerveným a elektromagnetickým (rádiofrekvenčným) žiarením. Zdroje prirodzeného UV (slnko) a umelého ultrafialového žiarenia (xenónové výbojky; lasery; oblúkové zváranie) pôsobia na kožu a oči. Viditeľné žiarenie (denné svetlo) môže ovplyvňovať zdravotný stav predovšetkým pri jeho nedostatku alebo nadbytku, pričom vzniká predčasná zraková únava a môžu sa zhoršovať refrakčné chyby (astigmatizmus; krátkozrakosť; ďalekozrakosť). Negatívne účinky infračerveného žiarenia sa prejavujú predovšetkým v oblasti očí a kože. Práce v prostredí s ultrafialovým a infračerveným žiarením sú nevhodné pre ľudí s ochoreniami očí (zápaly rohovky alebo dúhovky; stavy po operáciách; katarakty s implantáciou vnútroočných šošoviek; glaukóm; poruchy vylučovania sĺz) a kože (nádorové ochorenia kože).

Zamestnania v prostredí elektromagnetického žiarenia, ktorého zdrojmi sú rôzne vysielače, rádiolokátory, niektoré diagnostické a terapeutické zdravotnícke prístroje, sú nevhodné pre ľudí s organickými ochoreniami centrálneho nervového systému; epilepsiou; častými migrénami; závratmi; s implantovanými kardiostimulátormi a pod.

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere a hrozbe vystavenia zamestnanca neionizujúcemu žiareniu pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F48; W90.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.