Stavebný zámočník
Stavebný zámočník zhotovuje stavebné zámočnícke prvky a zabezpečuje ich montáž a opravy.
Alternatívne názvy
- Zámočník v stavebníctve
Požadovaný stupeň vzdelania
-
Stredné odborné vzdelanie
Stredné odborné vzdelanie (sekundárne) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.
Užitočné odkazy
Informácie o zamestnaní
Voľné pracovné miesta
- Pracovník výroby
- Zvárač kovov a Montážny technik /anglický jazyk
- Zámočník - pomocný pracovník pri elektromontérskych prácach
- Zámočník (vodič)
- Hledáme pracovníky pro naši firmu - profese automechanik, elektromechanik, lakyrník, zámečník, cnc-programator, frézář, montažník, svářeč, operátor, dílenský pracovník, truhlář, tesař, zedník apod.
- Všetky voľné pracovné miesta
Školy
Optimálne školské vzdelanie
Alternatívne vzdelávacie cesty
Odporúčané kurzy
Právny predpis
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovným právnym predpisom:
Certifikáty a osvedčenia
Na výkon tohto zamestnania sa vyžaduje nasledovný certifikát:
Na výkon tohto zamestnania sa odporúčajú nasledovné certifikáty:
Doklady o odbornej spôsobilosti sú potrebné iba v prípade, ak je zamestnanie vykonávané na živnosť.
Odborná prax
Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax:
Nadpriemerná úroveň praktického myslenia umožňuje vnímať praktickú využiteľnosť všetkých získaných teoretických vedomostí.
Nadpriemerná úroveň technického talentu umožňuje porozumieť zložitým technickým vzťahom a úspešne riešiť náročné technické problémy.
Bežná úroveň komunikatívnosti umožňuje udržiavať získané a nadväzované nové kontakty.
Bežná úroveň precíznosti umožňuje venovať pozornosť detailom v primeranej miere.
Osobnostný typ
Jedinci tohto osobnostného typu sú fyzicky zdatní, preferujú prevažne praktické činnosti (fyzickú prácu pred duševnou), ako je napr. práca pri stroji alebo na stavbe, sú viac športovo založení ako zástupcovia ostatných skupín. Na druhej strane sú menej aktívni v sociálnej oblasti a „spoločensky“ menej obratní. Radšej pracujú s konkrétnymi predmetmi, vecami, materiálmi ako s myšlienkami, dokumentáciou či s ľuďmi. Nové zručnosti a schopnosti si osvojujú prostredníctvom praktických činností, ktoré majú konkrétny cieľ, rovnako ako aj hmatateľný produkt alebo výsledok.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú menej spoločenskí, skôr málovravní s tendenciou k introverzii, mužní, prispôsobiví, úprimní, nefalšovaní, materialistickí, prirodzení, vytrvalí, aktívni a emocionálne stabilní.
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: elektromechanici, strojní mechanici, technici, veterinári, záhradníci, inštalatéri, kuchári, murári, tesári, lesníci, vodiči, požiarnici a pod.
HOBBY: stavanie modelov, opracovávanie dreva, poľovanie, rybolov, pestovanie kvetov, športovanie, trénovanie športovcov, opravovanie áut a pod.
Choroby vylučujúce výkon zamestnania
Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Choroby obmedzujúce výkon zamestnania
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.
Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem choroby arteriálneho a žilného systému končatín. Najčastejšie ide o aterosklerotické zmeny ciev končatín; arteriálnu embóliu a trombózu; choroby tepien, tepničiek a vlásočníc; zápaly žíl; vleklé choroby lymfatických ciev. Obzvlášť obmedzení vo výkone sú zamestnanci vykonávajúci práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín: napr. dlhé státie pri práci, dlhé pochody bez prestávok, alebo prevažujúce dlhodobé práce posediačky, pri nevhodnej polohe dolných končatín.
Hodnotenie si vyžaduje individuálne lekárske posúdenie štádia choroby a nárokov konkrétnej práce na určenie stupňa obmedzenia výkonu práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I70; I73; I74; I79; I80; I82; I88.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.
Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé zápaly horných ciest dýchacích (vleklé zápaly ústnej sliznice, nosa, prínosových dutín, hltanu, hrtanu a hlasiviek); vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ľahšou poruchou funkcie alebo významnejšie deformácie hrudníka (napr. skolióza hrudnej chrbtice).
O čiastočnom obmedzení vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom, chemickým výparom,rozhoduje vyšetrujúci posudzujúci lekár aj na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou. Sú to napr. práce chemikov, brusičov, pekárov, práce s hydinou, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J30; J31; J32; J37; J38; J40; J43; J44; J45; J93; R94.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.
O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú choroby srdca a ciev, ako sú napr. artériová hypertenzia; ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu; vrodené a získané chyby srdcové; zápalové ochorenia srdca (endokarditída, myokarditída, perikarditída); kardiomyopatia a pod. Môžu sa prejavovať bolesťami na hrudníku a sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktoré sa zhoršujú fyzickou námahou. Pri zhoršujúcom sa priebehu ochorenia znižujú fyzickú aktivitu a výkonnosť.
V závislosti od ochorenia a funkčného stavu, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista),môžu čiastočne alebo úplne obmedzovať pracovnú schopnosť a výber fyzicky náročnejších povolaní.Nevhodné sú práce spojené s nadmernou fyzickou a tepelnou záťažou, pri závažnejšom stupni ischemickej choroby srdca a artériovej hypertenzie, ako aj práce spojené s nadmernou duševnou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I06; I08; I09; I10; I11; I12; I15; I20; I21; I25; I26; I27; I42; I47; I48; I49; I51.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.
V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).
Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).
Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú to degeneratívne a/alebo zápalové choroby pohybového aparátu, ktoré sa (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny) s vysokou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti zhoršovať. Preto si vyžadujú primeranú mieru ochrany pred negatívnym podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie relatívnej individuálnej spôsobilosti, resp. miery obmedzenia výkonu práce závisí od aktuálneho zdravotného stavu, ako aj od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) môžu už úplne vylúčiť spôsobilosť zamestnanca na výkon zamestnania so záťažou pohybového aparátu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G35; M17; M30; M32; M46; M47; M70.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o prekonanie zápalov obličiek a močových ciest s pretrvávajúcou aktivitou zápalových procesov (glomerulonefritídy; pyelonefritídy), s opakovanými prudkými vzplanutiami chorobného procesu, alebo s následnými poruchami obličkovej funkcie. Patria sem aj opakované problémy s tvorbou močových kameňov s reziduálnymi príznakmi.
Je vylúčené vykonávať práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebného pitného režimu. Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený možnej expozícii nefrotoxickým (toxickým na obličky) účinkom chemických látok (napr. výpary ortuti).
O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K70; K71; K73; K74; N03; N04; N11.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Renálna (obličková) nedostatočnosť úplne znemožňuje vykonávanie prác vyžadujúcich zvýšenú fyzickú záťaž alebo práce narušujúce biorytmus (napr. nočné práce alebo práce v rámci rizika pôsobenia biologických a toxických faktorov). O možnosti vykonávania prác umožňujúcich individuálne prispôsobenie sa, pri zabezpečení potrebného liečebného režimu (napr. pri zlyhaní funkcie obličiek – dialýza), rozhodne posudzujúci lekár .
Vylúčené sú práce so zvýšeným energetickým výdajom, rizikom vystavenia sa vplyvu negatívnych biologických faktorov (infekčné prostredie), práce s možným vplyvom toxických látok, práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vlhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebnej životosprávy a špeciálneho liečebného režimu.
Individuálne sa posudzuje možnosť vykonávať určité špeciálne duševné práce nevyžadujúce prísne časové limity (podľa konzultácie posudzujúceho lekára s nefrológom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: N03; N11; N13; N18; N25.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Vznikajú v prípadoch, kedy organizmus stráca schopnosť regulovať telesnú teplotu. Objavujú sa pri endokrinologických; kardiovaskulárnych a neurologických ochoreniach. Prehriatie (hypertermia, horúčka) sa vyskytuje pri rôznych, predovšetkým zápalových ochoreniach, pri práci alebo pobyte v horúcom prostredí; nepriaznivo môžu pôsobiť aj niektoré lieky, alkohol, drogy a pod.Podchladenie (hypotermia) sa objavuje v dôsledku pôsobenia chladu alebo vlhka, lokálne môžu vznikať omrzliny. Vekom sa znižuje schopnosť organizmu odpovedajúco reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia. Ľudia nad 65 rokov by nemali byť vystavovaní neúnosne vysokým alebo nízkym teplotám. Práca v horúcom alebo chladnom prostredí je nevhodná pre osoby trpiace znížením funkcie štítnej žľazy; hypofýzy; poruchami cievneho zásobenia končatín pri užívaní niektorých liekov (benzodiazepíny, analgetiká, hypotenzíva, cytostatiká a pod.) ktoré môžu viesť k zhoršeniu termoregulačných mechanizmov.
Posudzovanie obmedzenej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa zakladá na výsledku lekárskeho preventívneho vyšetrenia (zdravotný stav pri vyššie uvedených chorobách) a aktuálnych informáciách o stave kontroly rizikových faktorov pri práci (napr. práca v chlade alebo v nadmernom teple).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R61; R63.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.
Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y16; Y17; Y18.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.
Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.
Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).
Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).
Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.
Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).
Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.
Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Príklady práce
Pracovné podmienky
Fyzická práca, pri ktorej nie sú prekročené prípustné hodnoty energetického výdaja a srdcovej frekvencie pre danú vekovú kategóriu.
Hladina hluku, prepočítaná na celú zmenu, je vyššia ako 75 dB, nepresahuje však 85 dB.
Hodnoty chemických faktorov v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Práca, pri ktorej je z technologických dôvodov teplota nižšia, ako by zodpovedala danému energetickému výdaju pracovníka, ale neklesne pod 4 Oc.
Hodnoty prachu v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Práca, pri ktorej je zvýšená teplota, ale nie sú prekročené hodnoty pre dlhodobo a krátkodobo únosnú záťaž teplom.
Práca, pri ktorej sú zvýšené hodnoty pôsobiacich vibrácií, tieto však nedosahujú hodnoty, pri ktorých sa vyhlasuje riziková práca.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Charakter práce
Ďalšie informácie
a) dosiahnutie veku 18 rokov,
b) spôsobilosť na právne úkony,
c) bezúhonnosť.
Zámočníctvo patrí medzi remeselné živnosti. Na získanie remeselnej živnosti je nutné preukázať odbornú spôsobilosť výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príslušného učebného odboru alebo príslušného študijného odboru.
Doklady o odbornej spôsobilosti uvedené vyššie je možné nahradiť:
- výučným listom alebo iným dokladom o riadnom ukončení príbuzného odboru a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
- vysvedčením o maturitnej skúške na strednej odbornej škole alebo na strednom odbornom učilišti alebo na gymnáziu s predmetmi odbornej výchovy alebo na nadstavbovom alebo pomaturitnom štúdiu v rovnakom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
- dokladom o ukončení najmenej strednej školy, ak nejde o prípady uvedené v písmenách a) a b) a osvedčením o získanom vzdelaní pre príslušnú živnosť v akreditovanej vzdelávacej ustanovizni a dokladom o vykonaní následnej najmenej dvojročnej praxe v odbore alebo trojročnej praxe v príbuznom odbore,
- diplomom o absolvovaní vysokej školy v príslušnom odbore a dokladom o vykonaní následnej najmenej jednoročnej praxe v odbore alebo dvojročnej praxe v príbuznom odbore,
- osvedčením o čiastočnej kvalifikácii alebo osvedčením o úplnej kvalifikácii podľa zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- dokladom o vykonaní najmenej desaťročnej praxe v odbore, od ktorej ukončenia neuplynuli viac ako tri roky.
Remeselná živnosť „Zámočníctvo“ zahŕňa:
- odborné práce na zhotovovanie kovových súčiastok a dielov ručným a jednoduchým strojným obrábaním podľa výkresovej dokumentácie,
- montážne a demontážne práce pri opravách, údržbe a nastavovaní strojov a strojných zariadení, okrem strojov a strojných zariadení spadajúcich do inej reglementovanej živnosti,
- zhotovovanie, montáž, osadzovanie, opravy, údržba a nastavovanie stavebných zámočníckych výrobkov a konštrukcií z kovových materiálov, s využitím unifikovaných a normalizovaných dielov a výrobkov používaných v stavbách,
- montáž, bežné, stredné a generálne opravy strojov a zariadení, nastavovanie a uvádzanie do chodu nových pracovných prostriedkov podľa dispozícií výrobcu, inštalácia strojov.
zámočník/zámočníčka
Táto sekcia zahŕňa fyzikálnu alebo chemickú transformáciu materiálov, látok alebo komponentov na nové produkty, aj keď táto definícia nemusí byť jediné univerzálne kritérium na definovanie priemyselnej výroby. Transformované materiály, látky, alebo komponenty predstavujú surové materiály, ktoré môžu byť produktom poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu, ťažby alebo dobývania ako aj produktom ostatných priemyselných činnosti. Podstatná úprava, oprava alebo rekonštrukcia tovaru je všeobecne považovaná za priemyselnú výrobu.
Produkcia priemyselnej výroby môže byť v istom zmysle ukončená, ak sú výrobky pripravené na použitie alebo spotrebu alebo môže byť nedokončená v zmysle vstupu na následné spracovanie. Napríklad rafinácia hliníka je vstupom použitým na primárnu produkciu hliníka; primárny hliník je vstupom na ťahanie hliníkových drôtov a hliníkové drôty sú vstupom pre výrobu fabrikovaných drôtených produktov.
Priemyselná výroba špecializovaných komponentov a ich častí, príslušenstva a prídavných zariadení, strojov a prístrojov je vo všeobecnosti klasifikovaná v rovnakej triede ako priemyselná výroba strojov a prístrojov, pre ktoré sú časti a príslušenstvo určené. Priemyselná výroba nešpecializovaných komponentov a častí strojov a zariadení, napr. motorov, piest, elektrických motorov, elektrickej montáže, ventilov, náčinia, valčekových ložísk je klasifikovaná v príslušných triedach priemyselnej výroby bez ohľadu na stroje a zariadenia, v ktorých bude použitá. Avšak výroba špecializovaných komponentov a príslušenstva formovaním alebo vytláčaním plastových materiálov je zahrnutá v skupine 22.2.
Montáž jednotlivých častí vyrábaných produktov je považovaná za priemyselnú výrobu. Zahŕňa montáž vyrábaných produktov vo vlastnej réžii alebo kupovaných komponentov. Viac informácií nájdete vo vysvetlivkách Štatistického úradu SR.
Táto divízia zahŕňa výrobu „čistých“ kovových výrobkov (napr.súčiastok, kontajnerov a konštrukcií), obyčajne so statickou, nehybnou funkciou, ako protiklad k nasledujúcej divízii 26-30, ktorá zahŕňa výrobu zariadení alebo montáží týchto kovových výrobkov (niekedy s ostatnými materiálmi) do komplexnejších celkov, ktoré pracujú s pohyblivými časťami, ak nie sú čisto elektrické, elektronické alebo optické.
Táto divízia tiež zahŕňa výrobu zbraní a streliva.
Táto divízia vylučuje: špecializované opravy a údržby, pozri skupinu 33.1, špecializovanú inštaláciu v budovách priemyselných výrobkov vyrobených v tejto divízii, napr. kotlov, radiátorov ústredného kúrenia, pozri 43.22.
Táto divízia zahŕňa špecializované opravy tovarov vyrobených vo výrobnom odvetví s cieľom zabezpečiť fungovanie strojov a zariadení a iných produktov. Sem patrí aj zabezpečenie generálnej alebo bežnej údržby (t.j. poskytnutie servisu) pre takéto produkty, aby sa zabezpečil ich efektívny chod a predišlo sa poruchám a nepotrebným opravám.
Táto divízia obsahuje len špecializované opravné a údržbárske činnosti. Podstatnú časť opráv vykonávajú výrobcovia strojov, zariadení a iných tovarov. V týchto prípadoch klasifikácia útvarov zaangažovaných do týchto opravných a výrobných činností sa vykonáva podľa princípu pridanej hodnoty, na základe ktorého sa tieto kombinované činnosť často prisúdia výrobcovi tovaru.
Rovnaký princíp sa uplatňuje v kombinácii obchodu a opráv. Prestavenie alebo opätovná výroba strojov a zariadení sa považuje za výrobnú činnosť a je zahrnutá v iných divíziach tejto sekcie.
Oprava a údržba tovarov, ktorý sa využíva ako kapitálový tovar rovnako ako aj spotrebný tovar sa zvyčajne klasifikuje ako oprava a údržba tovaru pre domácnosť (napr. oprava kancelárskeho nábytku, nábytku do domácnosti, pozri 95.24).
Do tejto divízie sú tiež zaradené špecializované inštalácie strojov, ale inštalácia zariadení, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou budov alebo podobných stavieb, ako je inštalácia elektrického vedenia, eskalátorov, klimatizácie sa klasifikuje ako výstavba.
Táto divízia vylučuje: čistenie priemyselných strojov, pozri 81.22, opravu a údržbu počítačov a komunikačného zariadenia, pozri 95.1, opravu a údržbu tovarov pre domácnosť, pozri 95.2.
Stredné odborné vzdelanie dosiahnuté absolvovaním stredoškolských nematuritných vzdelávacích programov


Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce