Operátor stroja na farbenie a bielenie tkanín a odevov
Operátor stroja na farbenie a bielenie tkanín a odevov samostatne obsluhuje stroje, linky a zariadenia na zušľachťovanie textílií rôznymi spôsobmi používanými v oblasti farbenia a bielenia tkanín a odevov.
Alternatívne názvy
- Úpravár textílií
- Farbiar textílií
Požadovaný stupeň vzdelania
-
Stredné odborné vzdelanie
Stredné odborné vzdelanie (sekundárne) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.
Užitočné odkazy
Informácie o zamestnaní
Voľné pracovné miesta
Aktuálne nie sú evidované.Školy
Optimálne školské vzdelanie
3137K00 operátor odevnej výroby - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou, pri ktorom žiaci získali aj výučný list)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 3137K00 žiadna škola.
3137N00 operátor odevnej výroby - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 3137N00 žiadna škola.
Alternatívne vzdelávacie cesty
3124M00 zošľachťovanie textílií - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou)
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 3124M00 žiadna škola.
3179G00 textilná výroba - Žiaci odborných učilíšť s mentálnym postihom, ktorí získali odborné vzdelanie s výučným listom
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 3179G00 žiadna škola.
3179H00 textilná výroba /ŠP/ - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program, pri ktorom žiaci získali výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 3179H00 žiadna škola.
Odporúčané kurzy
Odborná prax
Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax:
Bežná úroveň trpezlivosti umožňuje vytrvalo, postupne dosahovať ciele a dokončovať úlohy.
Bežná úroveň technického talentu umožňuje úspešne riešiť každodenné technické problémy.
Bežná úroveň praktického myslenia umožňuje využiť teoretické vedomosti v každodennej praxi.
Bežná úroveň precíznosti umožňuje venovať pozornosť detailom v primeranej miere.
Bežná úroveň predstavivosti umožňuje vybaviť si v mysli potrebné objekty a javy bez reálnej predlohy.
Osobnostný typ
Jedinci tohto osobnostného typu sú fyzicky zdatní, preferujú prevažne praktické činnosti (fyzickú prácu pred duševnou), ako je napr. práca pri stroji alebo na stavbe, sú viac športovo založení ako zástupcovia ostatných skupín. Na druhej strane sú menej aktívni v sociálnej oblasti a „spoločensky“ menej obratní. Radšej pracujú s konkrétnymi predmetmi, vecami, materiálmi ako s myšlienkami, dokumentáciou či s ľuďmi. Nové zručnosti a schopnosti si osvojujú prostredníctvom praktických činností, ktoré majú konkrétny cieľ, rovnako ako aj hmatateľný produkt alebo výsledok.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú menej spoločenskí, skôr málovravní s tendenciou k introverzii, mužní, prispôsobiví, úprimní, nefalšovaní, materialistickí, prirodzení, vytrvalí, aktívni a emocionálne stabilní.
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: elektromechanici, strojní mechanici, technici, veterinári, záhradníci, inštalatéri, kuchári, murári, tesári, lesníci, vodiči, požiarnici a pod.
HOBBY: stavanie modelov, opracovávanie dreva, poľovanie, rybolov, pestovanie kvetov, športovanie, trénovanie športovcov, opravovanie áut a pod.
Choroby vylučujúce výkon zamestnania
Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).
Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Choroby obmedzujúce výkon zamestnania
Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).
O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Výskyt alergických prejavov v minulosti u konkrétnej osoby predstavuje dokázaný výskyt alergického ochorenia (najčastejšie kože; dýchacích ciest; spojoviek), ktoré vzniklo na základe precitlivenosti na jeden alebo viacero alergénov (látok vyvolávajúcich u precitliveného jedinca chorobné alergické reakcie).
Pre ľudí s pozitívnou alergickou anamnézou sú nevhodné práce v prostredí s výskytom ofenzívnych alergénov, ktoré u nich spúšťajú alergickú reakciu. Podpornou informáciou je aj výskyt alergie u pokrvných rodinných príslušníkov.
Na základe posudkov o výskyte alergénov v pracovnom prostredí (pracovná zdravotná služba) vyšetrujúci lekár individuálne posudzuje vylúčenie zaradenia vyšetrovaného jedinca do pracovného prostredia s výskytom alergénov, resp. alergických chorobných prejavov u zamestnancov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R20; L20; L23; J45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.
Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.
V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.
Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vleklé zápaly horných ciest dýchacích (vleklé zápaly ústnej sliznice, nosa, prínosových dutín, hltanu, hrtanu a hlasiviek); vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ľahšou poruchou funkcie alebo významnejšie deformácie hrudníka (napr. skolióza hrudnej chrbtice).
O čiastočnom obmedzení vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom, chemickým výparom,rozhoduje vyšetrujúci posudzujúci lekár aj na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou. Sú to napr. práce chemikov, brusičov, pekárov, práce s hydinou, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J30; J31; J32; J37; J38; J40; J43; J44; J45; J93; R94.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.
Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y16; Y17; Y18.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).
Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).
Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.
Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Príklady práce
Pracovné podmienky
Hodnoty chemických faktorov v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Hodnoty prachu v pracovnom prostredí sú zvýšené, neprekračujú však najvyššie prípustný expozičný limit.
Hladina hluku, prepočítaná na celú zmenu, je vyššia ako 75 dB, nepresahuje však 85 dB.
Práca vykonávaná najmä malými svalovými skupinami, pri ktorej nie sú prekročené prípustné hodnoty.
Práca, pri ktorej je zvýšená teplota, ale nie sú prekročené hodnoty pre dlhodobo a krátkodobo únosnú záťaž teplom.
Práca, pri ktorej sú zvýšené hodnoty pôsobiacich vibrácií, tieto však nedosahujú hodnoty, pri ktorých sa vyhlasuje riziková práca.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Charakter práce
farbiar textílií/farbiarka textílií
Táto sekcia zahŕňa fyzikálnu alebo chemickú transformáciu materiálov, látok alebo komponentov na nové produkty, aj keď táto definícia nemusí byť jediné univerzálne kritérium na definovanie priemyselnej výroby. Transformované materiály, látky, alebo komponenty predstavujú surové materiály, ktoré môžu byť produktom poľnohospodárstva, lesníctva, rybolovu, ťažby alebo dobývania ako aj produktom ostatných priemyselných činnosti. Podstatná úprava, oprava alebo rekonštrukcia tovaru je všeobecne považovaná za priemyselnú výrobu.
Produkcia priemyselnej výroby môže byť v istom zmysle ukončená, ak sú výrobky pripravené na použitie alebo spotrebu alebo môže byť nedokončená v zmysle vstupu na následné spracovanie. Napríklad rafinácia hliníka je vstupom použitým na primárnu produkciu hliníka; primárny hliník je vstupom na ťahanie hliníkových drôtov a hliníkové drôty sú vstupom pre výrobu fabrikovaných drôtených produktov.
Priemyselná výroba špecializovaných komponentov a ich častí, príslušenstva a prídavných zariadení, strojov a prístrojov je vo všeobecnosti klasifikovaná v rovnakej triede ako priemyselná výroba strojov a prístrojov, pre ktoré sú časti a príslušenstvo určené. Priemyselná výroba nešpecializovaných komponentov a častí strojov a zariadení, napr. motorov, piest, elektrických motorov, elektrickej montáže, ventilov, náčinia, valčekových ložísk je klasifikovaná v príslušných triedach priemyselnej výroby bez ohľadu na stroje a zariadenia, v ktorých bude použitá. Avšak výroba špecializovaných komponentov a príslušenstva formovaním alebo vytláčaním plastových materiálov je zahrnutá v skupine 22.2.
Montáž jednotlivých častí vyrábaných produktov je považovaná za priemyselnú výrobu. Zahŕňa montáž vyrábaných produktov vo vlastnej réžii alebo kupovaných komponentov. Viac informácií nájdete vo vysvetlivkách Štatistického úradu SR.
Táto divízia zahŕňa prípravu a spriadanie textilných vlákien rovnako ako aj tkanie a konečnú úpravu textilu a šiat / odevov, výrobu textilných výrobkov, okrem odevov (napr. domáca bielizeň, prikrývky, rohožky, povrazy atď.) Pestovanie prírodných vlákien je zahrnuté v divízii 01, kým výroba syntetických vlákien je chemickým procesom a je klasifikovaná v triede 20.60. Výroba odevov patrí do divízie 14.
Táto divízia zahŕňa všetky krajčírske výrobky (konfekčné alebo šité na mieru), zo všetkých materiálov (napr. kože, textilu, pleteného a háčkovaného textilu atď.), každého kusu ošatenia (napr. vrchné ošatenie, spodnej bielizne pre mužov, ženy a deti; pracovné, mestské alebo neformálne oblečenie atď.) a doplnkov. Neexistuje žiaden rozdiel medzi oblečením pre dospelých a oblečením pre deti alebo medzi moderným a tradičným oblečením. Divízia 14 tiež zahŕňa kožušinový priemysel (kožušiny a oblečenie z kožušín).
Stredné odborné vzdelanie dosiahnuté absolvovaním stredoškolských nematuritných vzdelávacích programov


Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce