Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.

Výskyt alergických prejavov v minulosti u konkrétnej osoby predstavuje dokázaný výskyt alergického ochorenia (najčastejšie kože; dýchacích ciest; spojoviek), ktoré vzniklo na základe precitlivenosti na jeden alebo viacero alergénov (látok vyvolávajúcich u precitliveného jedinca chorobné alergické reakcie).

Pre ľudí s pozitívnou alergickou anamnézou sú nevhodné práce v prostredí s výskytom ofenzívnych alergénov, ktoré u nich spúšťajú alergickú reakciu. Podpornou informáciou je aj výskyt alergie u pokrvných rodinných príslušníkov.

Na základe posudkov o výskyte alergénov v pracovnom prostredí (pracovná zdravotná služba) vyšetrujúci lekár individuálne posudzuje vylúčenie zaradenia vyšetrovaného jedinca do pracovného prostredia s výskytom alergénov, resp. alergických chorobných prejavov u zamestnancov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R20; L20; L23; J45.

Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.

Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.

Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.

Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.

V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.

Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.

Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).

Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.

Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.

Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).

O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.

Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.

Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.

Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.

Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.

Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.

Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.

Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.

V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).

Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).

Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.

Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).

Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.

Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.

Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.