Je to udávaná a/alebo potvrdená závislosť od rôznych psychoaktívnych látok (tzv. mäkkých a tvrdých drog), ktorá môže viesť k rôznym duševným poruchám až k úplnej degradácii osobnosti. Patrí sem aj chronický alkoholizmus.

V závislosti od stupňa rozpadu osobnosti a schopnosti abstinencie vedie k úplnému alebo čiastočnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, až k úplnej invalidite. Vydanie vodičského preukazu sa, v prípade chronického alkoholizmu, viaže na bezpečné abstinenčné obdobie, t.j. dôslednú a trvalú abstinenciu, trvajúcu aspoň 2 roky.

Individuálny prístup pri posúdení zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje v niektorých prípadoch úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: Z86.

Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.

Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.

Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.

Ide o ochorenia centrálneho nervového systému (napr. cievna mozgová príhoda; mozgová obrna), ako aj periférneho nervového systému (napr. neuritídy – zápaly nervov), ktoré môžu viesť k poruchám motoriky horných a dolných končatín alebo k poruchám duševných funkcií.

V závislosti od klinickej závažnosti, individuálne posúdenej lekárom – špecialistom (neurológ) sa spájajú s úplne alebo čiastočne zníženou pracovnou schopnosťou, obmedzením prác vo vynútených polohách a vyžadujúcich manuálnu zručnosť, ako aj s obmedzením výberu povolaní vyžadujúcich jemnú motoriku alebo koordináciu pohybov, prípadne až s úplnou invaliditou.

Mieru čiastočného obmedzenia konkrétnej práce posúdi lekár využívajúci aj poznatky o nárokoch konkrétnej práce na aktuálny zdravotný stav posudzovaného.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G09; G20; G21; G30; G35; G40; G45; G46; G55; G56; G57; G70.

Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.

Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.

Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.

O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.

Je to stav spojený so zníženou funkciou imunitného systému a zníženou odolnosťou voči infekciám. Môže byť primárny alebo sekundárny dôsledkom rôznych chorôb, postihujúcich biele krvinky, resp. vyvolaných liečbou (napr. liečba kortikoidmi, cytostatická liečba nádorov). V závislosti od závažnosti ochorenia môže viesť k obmedzeniu pracovnej schopnosti. Obzvlášť kontraindikovaná (vylučujúca) je práca v infekčnom prostredí.

Vyžaduje si individuálne posúdenie obmedzenia spôsobilosti vyšetrovaného zamestnanca vykonávať konkrétnu prácu imunológom, ako aj lekárom oboznámeným s aktuálnym vplyvom práce a pracovného prostredia na jeho zdravie.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D70-D72; D80-D82; D84; R76.

Zahŕňajú choroby srdca a ciev, ako sú napr. artériová hypertenzia; ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu; vrodené a získané chyby srdcové; zápalové ochorenia srdca (endokarditída, myokarditída, perikarditída); kardiomyopatia a pod. Môžu sa prejavovať bolesťami na hrudníku a sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktoré sa zhoršujú fyzickou námahou. Pri zhoršujúcom sa priebehu ochorenia znižujú fyzickú aktivitu a výkonnosť.

V závislosti od ochorenia a funkčného stavu, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista),môžu čiastočne alebo úplne obmedzovať pracovnú schopnosť a výber fyzicky náročnejších povolaní.Nevhodné sú práce spojené s nadmernou fyzickou a tepelnou záťažou, pri závažnejšom stupni ischemickej choroby srdca a artériovej hypertenzie, ako aj práce spojené s nadmernou duševnou záťažou.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I06; I08; I09; I10; I11; I12; I15; I20; I21; I25; I26; I27; I42; I47; I48; I49; I51.

Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.

V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.

Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).

Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.

Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).

Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.

Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.

Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.

Patria sem vleklé choroby pečene zápalového alebo toxického pôvodu; vleklé choroby podžalúdkovej žľazy (pankreasu). Objavujú sa niekedy ako následok akútnych chorôb. Prejavujú sa hlavne zažívacími ťažkosťami, ale môžu prebiehať aj bez výraznejších príznakov (napr. chronická hepatitída), opakovanými vzplanutiami chorobného procesu až k prejavom orgánovej nedostatočnosti.

Obmedzenie spôsobilosti prichádza do úvahy pri prácach s nadmernou fyzickou záťažou, prácach narušujúcich biorytmus a neumožňujúcich pravidelné predpísané diétne stravovanie sa. Ide napr. o práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený pôsobeniu látok s hepatotoxickým účinkom a tieto sú úplne vylúčené.

O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K73; K74; K75.

Ide o prekonanie zápalov obličiek a močových ciest s pretrvávajúcou aktivitou zápalových procesov (glomerulonefritídy; pyelonefritídy), s opakovanými prudkými vzplanutiami chorobného procesu, alebo s následnými poruchami obličkovej funkcie. Patria sem aj opakované problémy s tvorbou močových kameňov s reziduálnymi príznakmi.

Je vylúčené vykonávať práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebného pitného režimu. Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený možnej expozícii nefrotoxickým (toxickým na obličky) účinkom chemických látok (napr. výpary ortuti).

O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K70; K71; K73; K74; N03; N04; N11.

Vznikajú v prípadoch, kedy organizmus stráca schopnosť regulovať telesnú teplotu. Objavujú sa pri endokrinologických; kardiovaskulárnych a neurologických ochoreniach. Prehriatie (hypertermia, horúčka) sa vyskytuje pri rôznych, predovšetkým zápalových ochoreniach, pri práci alebo pobyte v horúcom prostredí; nepriaznivo môžu pôsobiť aj niektoré lieky, alkohol, drogy a pod.Podchladenie (hypotermia) sa objavuje v dôsledku pôsobenia chladu alebo vlhka, lokálne môžu vznikať omrzliny. Vekom sa znižuje schopnosť organizmu odpovedajúco reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia. Ľudia nad 65 rokov by nemali byť vystavovaní neúnosne vysokým alebo nízkym teplotám. Práca v horúcom alebo chladnom prostredí je nevhodná pre osoby trpiace znížením funkcie štítnej žľazy; hypofýzy; poruchami cievneho zásobenia končatín pri užívaní niektorých liekov (benzodiazepíny, analgetiká, hypotenzíva, cytostatiká a pod.) ktoré môžu viesť k zhoršeniu termoregulačných mechanizmov.

Posudzovanie obmedzenej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa zakladá na výsledku lekárskeho preventívneho vyšetrenia (zdravotný stav pri vyššie uvedených chorobách) a aktuálnych informáciách o stave kontroly rizikových faktorov pri práci (napr. práca v chlade alebo v nadmernom teple).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R61; R63.

Vznikajú v dôsledku neliečených akútnych zápalov, úrazov alebo závažných ochorení (napr. pri cukrovke; pri chronických zápaloch nosa a prínosových dutín). Prejavujú sa bolestivosťou, dlhotrvajúcim hnisavým výtokom z ucha, perforáciou (prederavením) ušného bubienka a následnou poruchou sluchu.

Ľudia s týmto ochorením by nemali pracovať v prašnom prostredí; nevhodné sú práce v prostredí s výparmi rozpúšťadiel, leptavých látok, ale napr. aj zamestnania, ako napr.: potápači, plavčíci alebo personál v lietadlách. Pri sprievodnej poruche sluchu nie sú vhodné práce vyžadujúce neporušenú sluchovú komunikačnú spôsobilosť.

Vhodnosť pracovného zaradenia by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na faktory práce a pracovného prostredia vyšetrovaného zamestnanca, ako aj na požiadavky na jeho neporušený sluch.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H75.

V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).

Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).

Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Je subjektívne vnímaný zvuk v jednom alebo oboch ušiach (pískanie, šumenie, zvonenie, hučanie). Môže byť občasný alebo trvalý, môže mať rôznu intenzitu, býva spojený s poruchou sluchu. Príčinou sú poškodenia vnútorného alebo stredného ucha; niekedy sa vyskytuje pri artériovej hypertenzii (zvýšenom krvnom tlaku); cukrovke; ateroskleróze alebo po úrazoch hlavy a krku.

Pre ľudí trpiacich tinnitom nie sú vhodné práce v hluku alebo vyžadujúce neporušené sluchové funkcie (napr. práce na koľajniciach).

Vhodnosť pracovného zaradenia vyšetrovaného zamestnanca by mal individuálne posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva s prihliadnutím na konkrétne rizikové faktory pri práci zistené ich prieskumom pracovnou zdravotnou službou.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme napr. zaradiť chorobu: H93.

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.