Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.

Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F40.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Sú to predovšetkým choroby vedúce k závažným až život ohrozujúcim komplikáciám, ako napr.: nádory štítnej žľazy; nedostatočne liečbou kontrolované formy hyper- alebo hypotyreózy. Pri cukrovke saobmedzuje pracovná schopnosť dôsledkom komplikácií (ochorenie obličiek – diabetická nefropatia; nervov – diabetická neuropatia; poruchy zraku – diabetická retinopatia; ochorenia obehovej sústavy – ischemická choroba srdca).

Závažný je častý výskyt bezvedomia pri závažných hypoglykémiách (nízkych hladinách cukru v krvi). Prognosticky závažné sú aj endokrinné ochorenia, napr. pri hyperthyreóze spojené s vyšším krvným tlakom alebo pri cukrovke s rizikom srdcovo-cievnych chorôb, ktoré môžu viesť až k úplnej invalidite.

Obmedzenie spôsobilosti posudzuje individuálne lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu ku konkrétnej práci vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E11; E24; E26.

Zaraďujeme sem predovšetkým zápaly štítnej žľazy – thyreoiditis (častý výskyt bolesti na prednej strane krku a pri prehĺtaní); zníženú funkciu štítnej žľazy – hypotyreózu (zimomravosť, unaviteľnosť, spavosť, svalová slabosť, úporná zápcha); zvýšenú funkciu štítnej žľazy – hypertyreózu (nervozita, zvýšená dráždivosť, neschopnosť sústrediť sa). Diabetes mellitus (cukrovka) je charakterizovaná zvýšenou hladinou cukru v krvi (glykémiou) a v moči (glykozúriou) následkom nedostatočnej vnútornej produkcie inzulínu. Najskôr sa prejavuje zvýšeným smädom a častým močením.

Pri dobre liečbou kontrolovaných uvedených chorobách a pri ostatných chorobách endokrinných žliaz (napr. hyper- alebo hypoparathyreóze – zvýšenej funkcii prištítnych teliesok alebo pri poruchách tvorby pohlavných hormónov) – posudzuje individuálne obmedzenie spôsobilosti lekár vykonávajúci lekársku preventívnu prehliadku vo vzťahu k práci (napr. pri vylúčení prác v nadmerne chladnom alebo teplom prostredí a pri vylúčení prác s nadmerným energetickým výdajom).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E02; E03; E05; E06; E10.

Patria sem choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); postupne sa zhoršujúce zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré môžu viesť k problémom v zamestnaní a k neschopnosti vykonávať niektoré úkony.

Posudzujúci lekár rozhodne o miere obmedzenia vykonávania konkrétnej činnosti na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia (ide napr. o prácu v chlade; prácu s vibračnými nástrojmi; prácu s nadmernou fyzickou záťažou horných končatín a pod).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G61-G64; I77; I78; I79.

Patria sem choroby arteriálneho a žilného systému končatín. Najčastejšie ide o aterosklerotické zmeny ciev končatín; arteriálnu embóliu a trombózu; choroby tepien, tepničiek a vlásočníc; zápaly žíl; vleklé choroby lymfatických ciev. Obzvlášť obmedzení vo výkone sú zamestnanci vykonávajúci práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín: napr. dlhé státie pri práci, dlhé pochody bez prestávok, alebo prevažujúce dlhodobé práce posediačky, pri nevhodnej polohe dolných končatín.

Hodnotenie si vyžaduje individuálne lekárske posúdenie štádia choroby a nárokov konkrétnej práce na určenie stupňa obmedzenia výkonu práce.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I70; I73; I74; I79; I80; I82; I88.

Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.

Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.

Patria sem vleklé zápaly horných ciest dýchacích (vleklé zápaly ústnej sliznice, nosa, prínosových dutín, hltanu, hrtanu a hlasiviek); vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ľahšou poruchou funkcie alebo významnejšie deformácie hrudníka (napr. skolióza hrudnej chrbtice).

O čiastočnom obmedzení vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom, chemickým výparom,rozhoduje vyšetrujúci posudzujúci lekár aj na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia pracovnou zdravotnou službou. Sú to napr. práce chemikov, brusičov, pekárov, práce s hydinou, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J30; J31; J32; J37; J38; J40; J43; J44; J45; J93; R94.

Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.

O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.

Sú to choroby postihujúce tvorbu jednotlivých zložiek krvi – červených krviniek (chudokrvnosť – anémia spojená často so znížením výkonnosti); bielych krviniek (leukopénia so zvýšeným rizikom infekcie) a krvných doštičiek (trombocytopénia so zvýšeným rizikom krvácania). Krvácavé stavy, okrem poruchy krvných doštičiek, zahŕňajú aj nedostatočnú tvorbu koagulačných (zrážacích) faktorov krvi, ktorá môže byť vrodená (napr. hemofília) alebo získaná (napr. pri cirhóze pečene).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia, posúdeného lekárom – špecialistom (hematológ), tieto ochorenia môžu obmedzovať pracovnú schopnosť a výber povolania, zvlášť fyzicky náročného s rizikom úrazu. Pri leukopénii, podobne ako pri imunodeficitných stavoch, je nevhodná práca v infekčnom prostredí, ako aj práca s toxickými látkami a chemikáliami poškodzujúcimi krvotvorbu.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: D50; D63; D64; D65-D69; R58.

Zahŕňajú choroby srdca a ciev, ako sú napr. artériová hypertenzia; ischemická choroba srdca, vrátane infarktu myokardu; vrodené a získané chyby srdcové; zápalové ochorenia srdca (endokarditída, myokarditída, perikarditída); kardiomyopatia a pod. Môžu sa prejavovať bolesťami na hrudníku a sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktoré sa zhoršujú fyzickou námahou. Pri zhoršujúcom sa priebehu ochorenia znižujú fyzickú aktivitu a výkonnosť.

V závislosti od ochorenia a funkčného stavu, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista),môžu čiastočne alebo úplne obmedzovať pracovnú schopnosť a výber fyzicky náročnejších povolaní.Nevhodné sú práce spojené s nadmernou fyzickou a tepelnou záťažou, pri závažnejšom stupni ischemickej choroby srdca a artériovej hypertenzie, ako aj práce spojené s nadmernou duševnou záťažou.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I05; I06; I08; I09; I10; I11; I12; I15; I20; I21; I25; I26; I27; I42; I47; I48; I49; I51.

Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.

V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.

Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).

Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.

Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).

Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.

Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).

Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.

Sú to degeneratívne a/alebo zápalové choroby pohybového aparátu, ktoré sa (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny) s vysokou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti zhoršovať. Preto si vyžadujú primeranú mieru ochrany pred negatívnym podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.

Posúdenie relatívnej individuálnej spôsobilosti, resp. miery obmedzenia výkonu práce závisí od aktuálneho zdravotného stavu, ako aj od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu). Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) môžu už úplne vylúčiť spôsobilosť zamestnanca na výkon zamestnania so záťažou pohybového aparátu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G35; M17; M30; M32; M46; M47; M70.

Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.

Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).

O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.

Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.

Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.

Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.

Ide o prekonanie zápalov obličiek a močových ciest s pretrvávajúcou aktivitou zápalových procesov (glomerulonefritídy; pyelonefritídy), s opakovanými prudkými vzplanutiami chorobného procesu, alebo s následnými poruchami obličkovej funkcie. Patria sem aj opakované problémy s tvorbou močových kameňov s reziduálnymi príznakmi.

Je vylúčené vykonávať práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebného pitného režimu. Vylučujú sa práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený možnej expozícii nefrotoxickým (toxickým na obličky) účinkom chemických látok (napr. výpary ortuti).

O obmedzení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: K70; K71; K73; K74; N03; N04; N11.

Renálna (obličková) nedostatočnosť úplne znemožňuje vykonávanie prác vyžadujúcich zvýšenú fyzickú záťaž alebo práce narušujúce biorytmus (napr. nočné práce alebo práce v rámci rizika pôsobenia biologických a toxických faktorov). O možnosti vykonávania prác umožňujúcich individuálne prispôsobenie sa, pri zabezpečení potrebného liečebného režimu (napr. pri zlyhaní funkcie obličiek – dialýza), rozhodne posudzujúci lekár .

Vylúčené sú práce so zvýšeným energetickým výdajom, rizikom vystavenia sa vplyvu negatívnych biologických faktorov (infekčné prostredie), práce s možným vplyvom toxických látok, práce v chlade, nadmernom teple alebo práce s nevhodnou teplotno-vlhkostnou mikroklímou, ako aj práce znemožňujúce dodržiavanie potrebnej životosprávy a špeciálneho liečebného režimu.

Individuálne sa posudzuje možnosť vykonávať určité špeciálne duševné práce nevyžadujúce prísne časové limity (podľa konzultácie posudzujúceho lekára s nefrológom).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: N03; N11; N13; N18; N25.

Vznikajú v prípadoch, kedy organizmus stráca schopnosť regulovať telesnú teplotu. Objavujú sa pri endokrinologických; kardiovaskulárnych a neurologických ochoreniach. Prehriatie (hypertermia, horúčka) sa vyskytuje pri rôznych, predovšetkým zápalových ochoreniach, pri práci alebo pobyte v horúcom prostredí; nepriaznivo môžu pôsobiť aj niektoré lieky, alkohol, drogy a pod.Podchladenie (hypotermia) sa objavuje v dôsledku pôsobenia chladu alebo vlhka, lokálne môžu vznikať omrzliny. Vekom sa znižuje schopnosť organizmu odpovedajúco reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia. Ľudia nad 65 rokov by nemali byť vystavovaní neúnosne vysokým alebo nízkym teplotám. Práca v horúcom alebo chladnom prostredí je nevhodná pre osoby trpiace znížením funkcie štítnej žľazy; hypofýzy; poruchami cievneho zásobenia končatín pri užívaní niektorých liekov (benzodiazepíny, analgetiká, hypotenzíva, cytostatiká a pod.) ktoré môžu viesť k zhoršeniu termoregulačných mechanizmov.

Posudzovanie obmedzenej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa zakladá na výsledku lekárskeho preventívneho vyšetrenia (zdravotný stav pri vyššie uvedených chorobách) a aktuálnych informáciách o stave kontroly rizikových faktorov pri práci (napr. práca v chlade alebo v nadmernom teple).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R61; R63.

Zahŕňajú ochorenia nervového systému; pečene; obličiek; krvi a imunitného systému a niektoré kardiovaskulárne a duševné ochorenia. K závažnému poškodeniu orgánov môže dôjsť i po akútnej otrave viacerými chemickými látkami alebo hubami.

Nevhodné sú zamestnania pri výrobe, spracovaní, manipulácii s ťažkými kovmi a ich zlúčeninami (olovo, ortuť, fosfor, kadmium, chróm, arzén, mangán); kyanidmi; benzénom; toluénom; pesticídmi (prípravkami na ničenie škodcov, buriny) a pod.

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne a malo by byť konzultované s lekárom klinického pracovného lekárstva a zahŕňať aj aktuálne informácie pracovnej zdravotnej služby o miere vystavenia zamestnanca toxickým látkam pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: Y16; Y17; Y18.

Ide o chorobné kožné zmeny, ktoré po určitej dobe alebo pri pôsobení škodlivých faktorov (chemické látky; ultrafialové žiarenie; opakované mechanické dráždenie) môžu viesť k vzniku zhubných nádorových ochorení kože. Práce v prostredí s výskytom uvedených faktorov pracovného prostredia sú pre zamestnancov s prekancerózami nevhodné.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi (po vyšetrení špecializovaným kožným lekárom) vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R22; Z03.

Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.

Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.