Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.

Ide o poruchy ako zajakávanie sa, ale aj závažnejšie poruchy, napr. afázia, t.j. neschopnosť vyjadriť myšlienky (expresívna) alebo aj rozumieť (percepčná), ktoré môžu znamenať značné obmedzenia vo výbere zamestnania (napr. tlmočník, hovorca). Môže ísť aj o prognosticky závažné poruchy reči, ako napr. príznak po mozgovocievnych príhodách.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti postihnutého zamestnania si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom, foniatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia významným znížením komunikačných schopností.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F80; F98; I60-I67; R47; R49.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Je špecifická porucha matematických schopností, ktorá sa vyznačuje neschopnosťou operovať s číselnými symbolmi a s číselným radom. Prejavuje sa výraznými problémami v chápaní číselných pojmov, symbolov a matematických operácií, ťažkosťami v geometrii a matematickej predstavivosti, ťažkosťami pri zvládaní základných počtových výkonov sčítania, odčítania, násobenia a delenia, problémami s prechodom cez desiatku, zamieňaním podobných čísel, či poradia číslic. Často sa spája s narušenou priestorovou pravo-ľavou orientáciou.

Dyskalkúlia obmedzuje pracovný výkon v zamestnaniach, pri ktorých sú zvýšené nároky na prácu s číslami a na správne vykonávanie matematických operácií.

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je vždy individuálne. Odporúča sa konzultovať profesionálne rozhodovanie so psychológmi a špeciálnymi pedagógmi v systéme výchovného poradenstva, ktorí posúdia vhodnosť zvoleného povolania, či typu štúdia. Odporúčania závisia od individuálneho prípadu, od závažnosti poruchy a úrovne jej kompenzácie. V prípade, že je počítanie, práca s číslami „slabou stránkou“ jednotlivcov, je v ich záujme, aby v spolupráci s odborníkmi zvážili svoje obmedzenia a orientovali sa prípadne skôr na zamestnania, v ktorých sa nekladie dôraz na matematické kompetencie, napr. pokladník, účtovník, mzdový referent, daňový referent, kalkulant, štatistik, zamestnanec call centra, policajt, kontrolór, ekonóm, audítor, analytik, plánovač, , pestovateľ, chovateľ a pod.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F81.

Zaraďujeme sem choroby, ako sú napr.: epilepsia (bezvedomie pri záchvate kŕčov); paroxyzmálne (záchvatovité) arytmie (poruchy srdcového rytmu) vedúce k náhlemu kritickému obmedzeniu prietoku krvi cievnym riečiskom mozgu; cukrovka s potenciálnymi komplikáciami, ako sú: stavy bezvedomia z príliš nízkej alebo vysokej hladiny cukru v krvi; cievne mozgové choroby alebo choroby krkavíc vyvolané po náhlom znížení prietoku krvi mozgom; stavy porúch vedomia rôzneho stupňa; stavy embolizácie (vniknutie krvných zrazenín zo srdca do cievneho riečiska mozgu s upchatím jeho častí).

Vylúčená je spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých môže dôjsť k vlastnému ohrozeniu alebo ohrozeniu iných, práce vo výškach alebo nad hĺbkami. Pri posudzovaní prípadnej miery obmedzenia spôsobilosti osôb s týmito chorobami je dôležitá (mimo konzultácií s príslušnými odborníkmi – napr. kardiológ, neurológ o aktuálnej kontrole ich zdravotného stavu, aj možná miera prispôsobenia a bezpečnosti danej práce.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E10; I49; I50; S06.