Najčastejšie alergény (látky vyvolávajúce alergické prejavy), napr. alergický zápal nosnej sliznice) a/alebo priedušková astma v pracovnom prostredí, sú rozdelené podľa pôvodu nasledovne:
Najčastejšie alergény rastlinného pôvodu:
Profesionálnu alergickú rinitídu a/alebo prieduškovú astmu najčastejšie vyvoláva: múka (pekár, mlynár, cukrár); peľové alergény zo stromov, kríkov, tráv (záhradník); prach z dreva (nábytkár, stolár); seno, slama (poľnohospodár).
Najčastejšie alergény živočíšneho pôvodu: koža zvierat; chlpy; šupiny z kože; exkréty zvierat; perie, exkréty vtákov (pracovník pri chove zvierat).
Najčastejšie chemické alergény: izocyanáty; anhydridy kyselín; soli platiny, niklu; chrómu; epoxidové živice.

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: J30; J45; L23.

Tieto sú spôsobované celým radom alergénov z pracovného i mimopracovného prostredia, ktoré u vnímavých jedincov vyvolávajú rôzne príznaky. Kožné alergické ochorenia sa prejavujú ohraničenými začervenanými ložiskami alebo ekzémami. Alergické ochorenia dýchacích ciest sú sprevádzané kýchaním, nádchou, pocitom nepriechodnosti nosa, pocitom nedostatku vzduchu, pískaním na prieduškách až rozvojom bronchiálnej astmy. Pre alergické ochorenia spojiviek je typické pálenie a svrbenie očí, slzenie alebo pocit suchých očí. Pre ľudí trpiacimi touto skupinou ochorení sú nevhodné práce v prostredí s výskytom chemických alergizujúcich alebo dráždivých látok (napr. v chemickom priemysle, stavebníctve, strojárstve).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnanias výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto chorobyabsolútne vylučuje vykonávanie prác, pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok najčastejšie spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Iné alergické choroby a prejavy (napr. alergická rinitída – alergická nádcha; priedušková astma) sú absolútnou kontraindikáciou (vylučujú vykonávanie) prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu uvedených ofenzívnych alergénov, pretože alergické prejavy sa majú tendenciu u alergika postupne rozširovať na ďalšie orgány (ako následok pôsobenia ďalších nových alergénov z pracovného prostredia).

O vylúčení spôsobilosti vykonávať konkrétne práce rozhodne individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce (podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H13; J30; J45; J46; L23.

Patria sem vleklé zápaly hrtanu a hlasiviek (laryngitída); nedovieravosť hlasiviek; uzlíky na hlasivkách s ťažkou poruchou funkcie; vleklé zápaly priedušiek, priedušnice a pľúc, vrátane zápalov alergického pôvodu s ťažkou poruchou funkcie (sprievodnými príznakmi sú najmä dýchavica už po malej námahe alebo aj v pokoji, modranie pier a slizníc) následkom nedostatočnej funkcie pľúc. K tomu môže viesť aj významnejšia deformácia hrudníka.

Pri týchto chorobáchnie je možné vykonávať práce, pri ktorých je zamestnanec vystavený napr. prachu, dymom alebo chemickým výparom. Ide napr. o prácu chemikov, brusičov, pekárov, stavbárov, baníkov, robotníkov v kameňolomoch, zdravotníkov. Tieto práce sú spojené s rizikom negatívneho pôsobenia na dýchacie cesty, pričom vyžadujú neprimerane zvýšený celkový energetický výdaj (fyzicky a tepelne náročné práce).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J37; J42; J43; J44; J45; J68.

Sú to choroby, ako napr. priedušková astma slabo reagujúca na príslušnú liečbu; obštrukčná choroba pľúc s komplikáciami; pľúcny emfyzém; pľúcna fibróza; nádorové choroby pľúc a pohrudnice.

O obmedzení spôsobilosti rozhoduje individuálne posudzujúci lekár, a to na základe priebehu choroby, druhu a miery rizikových faktorov práce(podľa posudkov o riziku a hodnotenia pracovnou zdravotnou službou) a na základe komplexného posúdenia ich možných konkrétnych negatívnych vplyvov.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:J43; J44; J45; J60; J62; J63; J64; J66; J67; J68; J69.

Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).

Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.

Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.

Pri prognosticky závažných chorobách, ktorých vývoj napriek optimálnej súčasnej liečbe má s relatívne vysokou pravdepodobnosťou negatívny charakter, je potrebné obmedziť spôsobilosť vykonávať prácu na základe individuálneho posúdenia lekárom zohľadňujúcim mieru poškodenia zdravia a priebeh choroby, ako aj charakter a mieru negatívne pôsobiacej expozície práce (vykonávanej v neštandardnej polohe).

Ide o práce vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu, či koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Ide napr. o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač pri zváraný v dutých priestoroch, v priestoroch cisterien, lodí, dláždič, maliar/natierač a iní).

O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: M05-M14; M15-M19; M30-M36; M42-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.

Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.

Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).

O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.

Patria sem predovšetkým stavy po amputácii alebo anatomickej deformácii s funkčným obmedzením prstov rúk alebo ich článkov; ochorenia ciev alebo nervov, šliach; stavy po úrazoch so znehybnením alebo znížením funkčnej motorickej (pohybovej) alebo senzitívnej (celistvostnej) schopnosti.

Choroby vylučujúce zdravotnú spôsobilosťpostihnutej osobyna ich vykonávaniesú napr.: ťažké artrózy a artritídy prstov rúk; abnormálne mimovoľné pohyby rúk (napr. pri ťažkej forme Parkinsonovej choroby) alebo následky kompresie nervov (závažný syndróm karpálneho tunela). Z profesií ide napr. o ručnú pracovnú činnosť pri pracovnej manipulácii s drobnými predmetmi, vyžadujúcu presné pohyby prstami na malú vzdialenosť (napr. práca hodinára, šperkára, výšivkárky, jemného mechanika a pod., ktorých ťažké formy týchto chorôbvylučujúvykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku končatín).

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G55; M00-M25; M60-M79; R25.

Pri týchto chorobách je vylúčená práca vo vynútených pracovných polohách (napr. pokľačiačky, v podrepe, so zodvihnutými rukami); niektoré práce vyžadujúce ovládanie pák (rukami alebo nohami); práce vyžadujúce rovnováhu; koordináciu pohybov v neštandardnej polohe. Taktiež môže ísť o práce vykonávané prevažne vo vynútenej neštandardnej, nefyziologickej polohe (napr. zvárač v dutých priestoroch – pri zváraní vo vnútri cisterien, v dutých priestoroch lodí a pod., práca dláždiča, maliara/natierača).

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q71-Q72; T90-T93; Z57.

Patria sem závažné chronické ochorenia kože, napr.: hnisavé infekcie kože (pyodermie); dermatomykóza; ekzém; psoriáza; seboroická dermatitída; svetelné dermatózy (napr. pri pôsobení fotodynamických látok, ako sú dechtové preparáty). Ďalej sú to choroby spojoviek (vleklé zápaly spojoviek zhoršujúce sa pôsobením napr. dráždivých plynov; chemických látok - organických rozpúšťadiel a iných; prašného prostredia; chladu).

Podľa druhu a charakteru choroby nie sú vhodné zamestnania s výskytom dráždivých a agresívnych chemických látok (kyseliny, lúhy). Medzi chronické závažné kožné alergické choroby patrí aj alergická kontaktná dermatitída alebo kontaktný ekzém. Zistenie tejto choroby absolútne vylučuje vykonávanie prác , pri ktorých by bol zamestnanec vystavený vplyvu ofenzívnych alergénov (látok spôsobujúcich alergickú kožnú reakciu), napr.: niklu; epoxidovým živiciam; latexu, resp. gume; formaldehydu. Zhoršujúcim faktorom môže byť vystavenie zamestnanca vplyvu nadmerného množstva prachu; ionizujúceho alebo ultrafialového žiarenia; olejov; rôznych chemických látok alebo nosenie nevhodných ochranných pracovných pomôcok (prilby, respirátory, gumové rukavice, okuliare).

Posúdenie pracovnej spôsobilosti je individuálne a v prípade prítomnosti rizikových faktorov práce a/alebo prejavov vleklej kožnej choroby alebo choroby spojoviek sa vždy (po vyšetrení dermatológom alebo oftalmológom) vykonáva komplexne lekárom klinického pracovného lekárstva pracovnej zdravotnej služby (ide o posúdenie klinického nálezu alergických prejavov a zdravotné hodnotenie vykonávanej práce a pracovného prostredia).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: C43; L20; L23; L24; L25; L48.

Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.

Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).

Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.

Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.

Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.

Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.