Opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb
Opatrovateľ v zariadení sociálnych služieb zabezpečuje činnosti smerujúce k vytváraniu, prehlbovaniu a upevňovaniu základných hygienických návykov klienta v zariadení sociálnych služieb.
Alternatívne názvy
- Opatrovateľ detí v zariadeniach
- Opatrovateľ v zariadení pre staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím
Požadovaný stupeň vzdelania
-
Stredné odborné vzdelanie
Stredné odborné vzdelanie (sekundárne) získa žiak úspešným absolvovaním posledného ročníka najmenej trojročného a najviac štvorročného vzdelávacieho programu odboru vzdelávania v strednej odbornej škole, ktorý sa ukončuje záverečnou skúškou; dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie o záverečnej skúške s doložkou a dokladom o získanej kvalifikácii je výučný list.
Užitočné odkazy
- Asociácia supervízorov a sociálnych poradcov
- Asociácia vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku
- Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR
- Ministerstvo zdravotníctva SR
- Národná sústava povolaní
- Slovenská komora sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce
- Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny
Informácie o zamestnaní
Školy
Optimálne školské vzdelanie
7646M00 vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť - Stredná odborná škola (vzdelávací program ukončený maturitou)
5572201 zdravotník - ošetrovateľské a opatrovateľské práce - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 5572201 už bol zrušený.
5572H01 zdravotník - ošetrovateľské a opatrovateľské práce - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program, pri ktorom žiaci získali výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 5572H01 žiadna škola.
5591201 zdravotníctvo-zdravotnícke a sociálne zariadenia /ŠP/ - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 5591201 už bol zrušený.
5591G01 zdravotníctvo - zdravotnícke a sociálne zariadenia /ŠP/ - Žiaci odborných učilíšť s mentálnym postihom, ktorí získali odborné vzdelanie s výučným listom
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 5591G01 žiadna škola.
5592200 opatrovat.starostlivosť v zariad.soc.star.a v zdrav.zar./ŠP/ - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 5592200 už bol zrušený.
5592G00 opatrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnej starostlivosti a v zdravotníckych zariadeniach /ŠP/ - Žiaci odborných učilíšť s mentálnym postihom, ktorí získali odborné vzdelanie s výučným listom
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 5592G00 žiadna škola.
6486200 opatrovateľská starostlivosť v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach sociálnel starostlivosti /ŠP/ - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 6486200 už bol zrušený.
6486G00 opatrov.starostl.v zdrav.zar.a zar.sociálnej starostliv./ŠP/ - Žiaci odborných učilíšť s mentálnym postihom, ktorí získali odborné vzdelanie s výučným listom
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 6486G00 žiadna škola.
6487201 sociálne služby - sociálne zariadenia /ŠP/ - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 6487201 už bol zrušený.
6487G01 sociálne služby - sociálne zariadenia /ŠP/ - Žiaci odborných učilíšť s mentálnym postihom, ktorí získali odborné vzdelanie s výučným listom
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 6487G01 žiadna škola.
7646600 vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť - Stredná odborná škola (ukončená maturitou)
Vybraný odbor: 7646600 už bol zrušený.
7646N00 vychovávateľsko-opatrovateľská činnosť - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 7646N00 žiadna škola.
7647300 opatrovateľka - Stredná odborná škola (štúdium bez maturity; záverečné vysvedčenie)
Vybraný odbor: 7647300 už bol zrušený.
7647I00 opatrovateľka - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program neposkytujúci výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 7647I00 žiadna škola.
Alternatívne vzdelávacie cesty
5371200 sanitár - Odborné učilište alebo stredná odborná škola (vyučenie)
Vybraný odbor: 5371200 už bol zrušený.
5371H00 sanitár - Stredoškolský nematuritný vzdelávací program, pri ktorom žiaci získali výučný list
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 5371H00 žiadna škola.
7667600 starostlivosť o seniorov /exp./ - Stredná odborná škola (ukončená maturitou)
Vybraný odbor: 7667600 už bol zrušený.
7667N00 starostlivosť o seniorov v sociálnych službách - Pomaturitné kvalifikačné štúdium a pomaturitné inovačné štúdium, pomaturitné zdokonaľovacie štúdium
V prebiehajúcom školskom roku neponúka vybraný odbor: 7667N00 žiadna škola.
Odporúčané kurzy
Ponúkame vám kurzy, ktorými si možno zvýšiť svoje predpoklady na kvalifikovaný výkon vybraných zamestnaní:
Právny predpis
Výkon tohto zamestnania je regulovaný nasledovným právnym predpisom:
Odborná prax
Na výkon tohto zamestnania sa odporúča odborná prax:
Nadpriemerná úroveň ochoty pomáhať umožňuje byť pre iných oporou v akejkoľvek situácii.
Nadpriemerná úroveň empatie umožňuje výborne sa vcítiť do prežívania a predvídania správania sa iných ľudí.
Nadpriemerná úroveň komunikatívnosti umožňuje intenzívne nadväzovať nové a rozvíjať získané kontakty.
Nadpriemerná úroveň trpezlivosti umožňuje nadpriemernú vytrvalosť pri dosahovaní cieľov.
Nadpriemerná úroveň zamerania pozornosti umožňuje dlhodobo sa sústrediť na vykonávanú činnosť.
Nadpriemerná úroveň iniciatívnosti umožňuje vykonávať väčšinu pracovných činností s nadpriemernou aktivitou.
Nadpriemerná úroveň vnútornej stability umožňuje zvládať veľmi náročné situácie a silnú záťaž.
Nadpriemerná úroveň spoľahlivosti umožňuje nadpriemerne plniť záväzky, dodržiavať stanovené termíny a normy.
Bežná úroveň sebaovládania umožňuje zachovať si pokojný prejav v rôznych situáciách.
Bežná úroveň precíznosti umožňuje venovať pozornosť detailom v primeranej miere.
Bežná úroveň praktického myslenia umožňuje využiť teoretické vedomosti v každodennej praxi.
Osobnostný typ
Pre ľudí tohto osobnostného typu je dominantným rysom nielen extroverzia, ale aj vysoká komunikatívnosť spojená so sociálnymi aktivitami zameranými na starostlivosť, pomoc a podporu ostatných ľudí. Jednotlivci so sociálnou orientáciou veľmi radi spolupracujú s ostatnými ľuďmi na skupinových aktivitách a cieľoch, ktoré sú zamerané na pomoc, liečbu, poradenstvo alebo vzdelávanie dospelých osôb, rovnako ako aj malých detí. Vyhľadávajú pracovné prostredie, ktoré by im umožňovalo pracovať v tíme podobne orientovaných osôb. Samých seba hodnotia ako chápajúcich, prospešných a sociálne ústretových jedincov.
OSOBNOSTNÁ CHARAKTERISTIKA: jednotlivci s touto osobnostnou orientáciou sú skôr spoločenskí, družní, ochotní k spolupráci, priateľskí, ušľachtilí, prospešní, prezieraví, láskaví, presvedčiví, zodpovední, taktní a ohľaduplní so sklonom k idealizmu a altruizmu (nezištný spôsob zmýšľania a konania v prospech iných).
TYPICKÉ ZAMESTNANIA: učitelia, poradcovia, sociálni pracovníci, kurátori, zdravotné a rehabilitačné sestry, personalisti, čašníci, psychológovia, kňazi a pod.
HOBBY: dobrovoľníctvo vo vybraných združeniach a organizáciách, písanie listov, pomáhanie druhým, starostlivosť o deti, náboženské aktivity, navštevovanie športových podujatí, hranie tímových športov a pod.
Choroby vylučujúce výkon zamestnania
Choroby obmedzujúce výkon zamestnania
Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).
V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patrí sem napr. klaustrofóbia (chorobný strach z uzavretých priestorov – napr. výťahu, vlaku, lietadla, jaskyne, malých miestností, ktorý sa spája s úzkosťou, vegetatívnou reakciou –zrýchlenie pulzu, potenie a pod., niekedy aj s odpadnutím). Má charakter psychického bloku a môže ľudí obmedzovať pri práci v uzavretých priestoroch (bane, tunely), prípadne pri práci vyžadujúcej transport výťahom, cestovanie lietadlom a pod. Existujú aj iné fóbie obmedzujúce výber povolania (napr. chorobný strach z výšok).
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F40.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o poruchy ako zajakávanie sa, ale aj závažnejšie poruchy, napr. afázia, t.j. neschopnosť vyjadriť myšlienky (expresívna) alebo aj rozumieť (percepčná), ktoré môžu znamenať značné obmedzenia vo výbere zamestnania (napr. tlmočník, hovorca). Môže ísť aj o prognosticky závažné poruchy reči, ako napr. príznak po mozgovocievnych príhodách.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti postihnutého zamestnania si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom, foniatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia významným znížením komunikačných schopností.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F80; F98; I60-I67; R47; R49.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Mnohé ochorenia psychiky znemožňujú vykonávať niektoré zamestnania,, a to napr.: schizofrénia (rozdvojenie osobnosti); ťažké depresie alebo bipolárna schizoafektívna porucha (striedanie mánie a depresie); poruchy osobnosti (napr. hysterická porucha) a pod. Niektoré vedú k úplnej invalidite a zaradenie do práce je možné len v tzv. „chránenej dielni“ (zväčša manuálne práce),iné len obmedzujú výber povolania, napr. letec alebo kriminalista, (t.j. povolania, ktoré vyžadujú absolvovanie psychotestov).
Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F00; F02; F04; F06; F20; F22; F33; F72; F73.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.
Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); postupne sa zhoršujúce zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré môžu viesť k problémom v zamestnaní a k neschopnosti vykonávať niektoré úkony.
Posudzujúci lekár rozhodne o miere obmedzenia vykonávania konkrétnej činnosti na základe výsledkov zdravotného posúdenia negatívnych vplyvov práce a pracovného prostredia (ide napr. o prácu v chlade; prácu s vibračnými nástrojmi; prácu s nadmernou fyzickou záťažou horných končatín a pod).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G61-G64; I77; I78; I79.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem choroby arteriálneho a žilného systému končatín. Najčastejšie ide o aterosklerotické zmeny ciev končatín; arteriálnu embóliu a trombózu; choroby tepien, tepničiek a vlásočníc; zápaly žíl; vleklé choroby lymfatických ciev. Obzvlášť obmedzení vo výkone sú zamestnanci vykonávajúci práce vyžadujúce nadmernú fyzickú záťaž končatín: napr. dlhé státie pri práci, dlhé pochody bez prestávok, alebo prevažujúce dlhodobé práce posediačky, pri nevhodnej polohe dolných končatín.
Hodnotenie si vyžaduje individuálne lekárske posúdenie štádia choroby a nárokov konkrétnej práce na určenie stupňa obmedzenia výkonu práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I70; I73; I74; I79; I80; I82; I88.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zahŕňajú rôzne choroby srdca (napr. ischemická choroba srdca, kardiomyopatia a pod.), ktoré vedú k srdcovému zlyhaniu. Prejavujú sa sťaženým dýchaním (dýchavicou), ktorá sa najprv zhoršuje pri fyzickej námahe a časom vzniká aj v pokoji (funkčné štádiá I – IV), ďalej opuchmi dolných končatín až celého tela. Postupne sa znižuje fyzická aktivita a výkonnosť, ktorá je obmedzená dýchavicou.
V závislosti od funkčného stavu srdca, posúdeného lekárom – špecialistom (kardiológ, internista), dochádza postupne k čiastočnému alebo až úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti a nemožnosti vykonávať fyzicky náročnejšie povolania.Pri funkčnej triede IV sú nevhodné práce spojené s nadmernou fyzickou záťažou, napr. sa neodporúča vedenie motorových vozidiel, rovnako ako aj práce spojené s nadmernou psychickou záťažou.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce na organizmus chorého zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:I20; I25; I42; I50.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby rôzneho pôvodu alebo následky rôznych úrazov končatín, ktoré sa prejavujú trvalým znížením ich funkcie potrebnej na vykonávanie danej práce. Vznikajú napr. po zápalových a degeneratívnych ochoreniach zhybov (napr. zápalové polyartropatie, artrózy); šliach; komplikovaných vnútrozhybových zlomeninách ako aj pri iných komplikovaných zlomeninách končatín (napr. zlomenina pleca a ramena, bedrového zhybu, panvy); po úrazových poškodeniach nervov s nasledujúcim ochrnutím (napr. poranenie nervov na úrovni pleca a ramena a pod.).
Pri týchto chorobách nie je vhodná práca so záťažou končatín (napr. pokľačiačky, v podrepe alebo so zodvihnutými rukami), rovnako nie sú vhodné niektoré práce vyžadujúce ručné alebo nožné ovládanie pák; práce vyžadujúce rovnováhu alebo koordináciu pohybov končatín; jednostranné, dlhodobé a nadmerné neprimerané zaťaženie končatín.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti, resp. obmedzenia výkonu zamestnania závisí od miery zdravotného postihnutia vzhľadom k vykonávanej práci a od kategorizácie prác.Napr. ak ide o poúrazové stavy po komplikovaných zlomeninách končatín s poruchou ich funkcie,o spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; S42-S49; S52-S59; S71-S79; S82-S89; S92-S99; T01-T07; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o vleklé choroby postihujúce kosti, svaly, šľachy a ich úpony a zhyby, ktoré zapríčiňujú obmedzenie pohyblivosti a svalovej sily. Patria sem napr. zápalové choroby zhybov (artritídy), infekčného, reumatického, psoriatického a iného pôvodu; ďalej degeneratívne choroby zhybov, ako sú napr. artrózy kolenného alebo bedrového zhybu (gonartróza alebo koxartróza); celkové choroby spojivového tkaniva (napr. lupus erythematodes, polyarteritis nodosa, dermatomyozitída); choroby chrbtice (napr. osteochondróza, spondylóza, spondyartróza); choroby šliach (entezopatie).
Patria sem aj neskoré následky poranení pohybového aparátu. Sú to poúrazové stavy pohybového systému, po stabilizácii stavu liečbou (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým dlhodobo obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou) a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu si potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, či potrebnú svalovú silu.Môže ísť o práce nielen so zvýšenými nárokmi na celkovú fyzickú zdatnosť, ale aj o práce so zvýšenými nárokmi na fyzickú výkonnosť jednotlivých častí pohybového aparátu, ktoré sú nevyhnutné na vykonávanie danej konkrétnej práce.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti závisí aj od kategorizácie práce (napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo pre jednotlivé časti pohybového aparátu). Pri prácach s výskytom faktorov vyššej fyzickej záťaže (celkovej a/alebo len časti pohybového aparátu) u zamestnancov s chorobami pohybového systému obmedzujúcimi pohyblivosť a svalovú silu, o spôsobilosti dlhodobo vykonávať danú konkrétnu prácu rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár pracovnej zdravotnej služby. Realizuje sa to na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe konkrétneho zdravotného posúdenia práce a pracovného prostredia (nárokov konkrétnej práce na narušený zdravotný potenciál zamestnanca).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; T90-T93; Z57; R62.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.
Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).
O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem chronické choroby pohybového a nervového systému, napr. polyartróza; reumatoidná artritída; mononeuropatie končatín; dystónia. Pri posúdení relatívnej spôsobilosti vykonávať danú prácu sa berie do úvahy stupeň a dynamika priebehu choroby, ako aj miera a doba expozície prácou vyžadujúcou udržanie potrebnej úrovne fungovania jemnej motoriky a koordinácie pohybov.
Individuálne rozdiely v miere znemožnenia vykonávania danej práce, ako aj vplyvu práce na priebeh choroby, si vyžadujú relatívne posudzovanie obmedzenia vykonávať prácu, resp. rozhodnutia o postupnej úmernej redukcii pracovnej záťaže podľa vývoja zdravotného stavu.
O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G24; G56; M06; M15.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o následky poranení pohybového aparátu. Sú to stavy po úrazoch a operáciách pohybového systému alebo ich následky po ukončení liečby (vrátane rehabilitačnej liečby), predovšetkým obmedzujúce pohyb v rámci výkonu práce (poruchou funkcie alebo bolesťou), a tým aj spôsobilosť vykonávať prácu vyžadujúcu potrebnú pohyblivosť príslušnej časti pohybového aparátu, ako aj potrebnú svalovú silu. Ide o stavy, ktoré sa vysokou mierou pravdepodobnosti (napriek liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou) môžu v budúcnosti zhoršovať, a preto si vyžadujú vysokú mieru ochrany pred podielom práce, v súvislosti so zhoršením zdravotného stavu jedinca, ako aj so znížením jeho pracovnej výkonnosti.
Posúdenie individuálnej spôsobilosti – relatívne obmedzenie výkonu práce chorobou závisí od kategorizácie práce(napr. miera pôsobenia ukazovateľov fyzickej záťaže nesmie prekročiť hodnoty stanovené príslušnou legislatívou pre 2. kategóriu fyzickej záťaže celkovo alebo podľa jednotlivých častí pohybového aparátu).Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie pre rizikový faktor – fyzická záťaž (pri uvedených chorobách) úplne vylučujú výkon zamestnania. Vyšetrujúci lekár rozhoduje o miere obmedzenia na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G97; M84; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem predovšetkým stavy po amputácii alebo anatomickej deformácii s funkčným obmedzením prstov rúk alebo ich článkov; ochorenia ciev alebo nervov, šliach; stavy po úrazoch so znehybnením alebo znížením funkčnej motorickej (pohybovej) alebo senzitívnej (celistvostnej) schopnosti.
Choroby vylučujúce zdravotnú spôsobilosťpostihnutej osobyna ich vykonávaniesú napr.: ťažké artrózy a artritídy prstov rúk; abnormálne mimovoľné pohyby rúk (napr. pri ťažkej forme Parkinsonovej choroby) alebo následky kompresie nervov (závažný syndróm karpálneho tunela). Z profesií ide napr. o ručnú pracovnú činnosť pri pracovnej manipulácii s drobnými predmetmi, vyžadujúcu presné pohyby prstami na malú vzdialenosť (napr. práca hodinára, šperkára, výšivkárky, jemného mechanika a pod., ktorých ťažké formy týchto chorôbvylučujúvykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku končatín).
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G55; M00-M25; M60-M79; R25.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.
Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Ide o choroby spojivového systému (kostrovej, svalovej sústavy, šliach), ako napr. systémové choroby spojiva; chronické zápalové (Bechterevova choroba) a degeneratívne choroby pohybového aparátu, vrátane chrbtice; reumatizmus; osteomyelitída; osteoporóza (rednutie kostí); skolióza ťažkého stupňa; významné vrodené deformácie chrbtice a trupu; opakované zdravotné ťažkosti pôvodom z chrbtice.
Ťažké a prognosticky nepriaznivé choroby pohybového systému znemožňujúce záťaž chrbtice a trupuvylučujú vykonávanie takých prác, ktoré sú spojené s dvíhaním a premiestňovaním bremien a prác, pri ktorých sú už prekročené kritériá zodpovedajúce 2. kategórii prác pre rizikový faktor – fyzická práca.Vylúčenéje najmä vykonávanie prác s rizikovým faktorom fyzická záťaž 3. alebo 4. kategórie, s nadmerným zaťažovaním chrbtice a trupu pri práci.
O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu (s faktorom fyzická záťaž) rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M05-M14; M15-M19; M30-M36; M40-M43; M45-M54; M60-M68; M70; M76-M77; M95-M99; Q76; T90-T93.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
V závislosti od stupňa poškodenia stredného alebo vnútorného ucha sa zhoršujú komunikačné schopnosti. Podľa závažnosti poruchy rozlišujeme ľahkú, stredne ťažkú a ťažkú poruchu sluchu (až praktickú hluchotu).
Pre ľudí s týmto ochorenímnie sú vhodné práce vyžadujúce dobrý príjem rečových informácií, varovných signálov, práce v hlučnom prostredí (môžu zhoršovať už prebiehajúce ochorenie).
Vhodnosť pracovného zaradenia osôb s poruchou sluchu (i pri používaní načúvacích prístrojov) by mal posúdiť špecialista v odbore ORL alebo klinického pracovného lekárstva.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H65-H69; H72-H75; H80; H81; H83; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené alebo získané choroby (napr. poškodenie sietnice pri cukrovke; niektoré formy zeleného zákalu; úrazy očí a pod.), ktoré vedú k poruche zraku až k slepote. Závažné refrakčné chyby (krátkozrakosť, ďalekozrakosť) vyžadujúce trvalú korekciu okuliarmi; poruchy priestorového videnia; poruchy farbocitu; šeroslepota a pod. môžu viesť v závislosti od závažnosti k obmedzeniu pracovnej schopnosti, hlavne pri zamestnaniach vyžadujúcich dobrú zrakovú ostrosť a priestorové videnie. Niektoré zamestnania sú nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. nárokom práce na funkciu zraku.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H00-H06; H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H52; H53; H54; R44.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem ťažké vrodené poruchy sluchu; poruchy sluchu po zápalových chorobách; následkom poškodenia sluchu hlukom (napr. nedostatočnou ochranou sluchu pri streľbách, pri práci v hlučnom prostredí, hrou v hlučných kapelách, po akutraume – úraz spôsobený mimoriadne nadmerným pôsobení hluku, napr. pri výbuchu nálože).
Prognosticky závažné postupujúce poruchy sluchu, po dosiahnutí stanovených limitov, vylučujú spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých je dôležitá orientácia podľa sluchu (napr. práce železničiarov na koľajisku, práca hasičov, policajtov). Nesprávne pracovné zaradenie osôb s poškodením sluchu rôzneho pôvodu na hlučné pracovisko vedie k rýchlejšej progresii a k zhoršeniu prognózy straty sluchu – vedúcej niekedy až k hluchote.
Mimoriadna pozornosť sa preto venuje pri zaradení osôb s poškodením sluchu do práce s rizikovým faktorom – hluk. Výsledky vyšetrení sluchu lekárom ORL je potrebné, z hľadiska spôsobilosti zamestnanca vykonávať prácu, pri ktorej je vystavený hluku, posudzovať individuálne a vždy komplexne s konkrétnymi údajmi o miere a dobe vystavenia hluku pri práci.O obmedzení, alebo vylúčení spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu v riziku hluku rozhoduje posudzujúci lekár klinického pracovného lekárstva (na základe aktuálnych výsledkov prieskumu miery a spôsobu pôsobenia hluku pri práci vyhodnotených pracovnou zdravotnou službou).
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H80; H81; H83; H90; H91; H95.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).
Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Epilepsia je neurologické ochorenie, ktoré sa prejavuje opakovanými záchvatmi s rôznymi prejavmi od veľkých záchvatov s bezvedomím; kŕčmi; pomočením a pohryzením jazyka až po malé záchvaty s krátkou poruchou vedomia, bez kŕčov a pádu. V závislosti od formy a frekvencie záchvatov vedie k úplnému alebo čiastočnému zníženiu pracovnej schopnosti.
Nevhodné sú zamestnania, pri ktorých môže človek ohroziť sám seba (nebezpečenstvo úrazov, napr. práca vo výškach) alebo ostatných (vedenie motorového vozidla, ak je bezzáchvatovité obdobie kratšie ako 1 rok).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: G40; G41; G43; G45.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Zaraďujeme sem choroby, ako sú napr.: epilepsia (bezvedomie pri záchvate kŕčov); paroxyzmálne (záchvatovité) arytmie (poruchy srdcového rytmu) vedúce k náhlemu kritickému obmedzeniu prietoku krvi cievnym riečiskom mozgu; cukrovka s potenciálnymi komplikáciami, ako sú: stavy bezvedomia z príliš nízkej alebo vysokej hladiny cukru v krvi; cievne mozgové choroby alebo choroby krkavíc vyvolané po náhlom znížení prietoku krvi mozgom; stavy porúch vedomia rôzneho stupňa; stavy embolizácie (vniknutie krvných zrazenín zo srdca do cievneho riečiska mozgu s upchatím jeho častí).
Vylúčená je spôsobilosť vykonávať práce, pri ktorých môže dôjsť k vlastnému ohrozeniu alebo ohrozeniu iných, práce vo výškach alebo nad hĺbkami. Pri posudzovaní prípadnej miery obmedzenia spôsobilosti osôb s týmito chorobami je dôležitá (mimo konzultácií s príslušnými odborníkmi – napr. kardiológ, neurológ o aktuálnej kontrole ich zdravotného stavu, aj možná miera prispôsobenia a bezpečnosti danej práce.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E10; I49; I50; S06.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Najčastejším ochorením tohto typu, ktoré vedie k obmedzeniu vo výbere zamestnania, je epilepsia (padúcnica), ktorá sa prejavuje náhlymi kŕčmi svalstva celého tela. Kolapsové stavy (odpadnutie, prechodná strata vedomia) z inej príčiny (znížený prietok krvi mozgom) môžu vznikať pri práci (napr. pri niektorých vážnych náhlych poruchách srdcového rytmu – nepravidelnej činnosti, príliš vysokej alebo pomalej srdcovej frekvencii) alebo pri náhlej nedostatočnej výkonnosti srdcového svalu (pri vážnych srdcových chorobách rôzneho pôvodu). Kolapsový stav môže sprevádzať komplikácia chorôb, ako je krvácanie, alebo môže byť prejavom straty vody z organizmu nadmerným potením sa (napr. pri prácach vykonávaných pri vysokých teplotách, alebo napr. pri presune krvi do dolnej polovice tela po dlhom státí na mieste).
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: E16; G40; G41; G43; G45; I11; I20; I26; I44; I46; I47; I49; I74; J46; R55; R56; R57.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Je vnímaný ako pocit pohybu okolitého priestoru alebo vlastného tela, zvyčajne sa prejavuje občasným alebo trvalým pocitom točenia hlavy, ktorý je sprevádzaný žalúdočnou nevoľnosťou až vracaním; poruchou chôdze a rovnováhy; poruchou sluchu; prípadne ďalšími celkovými príznakmi (bledosť, potenie, pocit straty priestorovej orientácie a pod.). Závrat je často spojený so závažnými ochoreniami.
Ľudia trpiaci závratmi sú dočasne alebo trvalo nespôsobilí vykonávať práce vo výškach; pri strojoch; fyzicky namáhavé práce; nesmú pracovať ako vodiči dopravných prostriedkov; v prostredí s organickými rozpúšťadlami a pod.
Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. na základe vylúčenia možnosti poškodenia seba a iných pri práci.
Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: R26; R27; R42.
Medzinárodnú klasifikáciu chorôb (MKCH – 10) si môžete pozrieť tu.
Príklady práce
Pracovné podmienky
Fyzická práca, pri ktorej sú prekročené prípustné hodnoty energetického výdaju a srdcovej frekvencie pre danú vekovú kategóriu; práca je zaradená medzi rizikové (napr. ošetrovateľ, sanitár, masér, baník, montážny pracovník, tesár a i.).
Práca spojená s ručným premiestňovaním bremien, ktorých hmotnosť presahuje hodnoty ustanovené v príslušnom predpise, alebo má za následok prekračovanie prípustných hodnôt pre energetický výdaj a srdcovú frekvenciu; práca je zaradená medzi rizikové (napr. murár, tesár, skladník, ošetrovateľ, sanitár, špeditér, zásobovač a i.).
Práca, ktorá predstavuje zvýšenú psychickú záťaž a je zaradená medzi rizikové (napr. pedagóg, pracovník v detskom domove, v ústave sociálnej starostlivosti, na psychiatrii a onkológii, letecký dispečer a i.).
Práca vykonávaná najmä malými svalovými skupinami, pri ktorej nie sú prekročené prípustné hodnoty.
Práca vykonávaná prevažne v základnej polohe (v sede, v stoji, pri striedaní polôh).
Vystavenie/expozícia biologickým faktorom skupiny 2 alebo 3, ak sa infekcie nimi spôsobené za bežných podmienok nešíria vzduchom.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Pri výkone práce je potrebné počítať aj s ďalšími podmienkami.
Charakter práce
Ďalšie informácie
a) má vyššie odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
b) má úplné stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
c) má stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
d) má nižšie stredné odborné vzdelanie získané v odbore vzdelávania so zameraním na opatrovanie alebo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti,
e) absolvovala akreditovaný kurz opatrovania najmenej v rozsahu 220 hodín.
opatrovateľ detí v zariadeniach dennej starostlivosti/opatrovateľka detí v zariadeniach dennej starostlivosti
Táto sekcia zahŕňa zabezpečovanie činností v zdravotníctve a sociálnej práci. Činnosti zahŕňajú širokú škálu činností od zdravotníckej starostlivosti poskytovanej vyškolenými zdravotníckymi odborníkmi v nemocniciach a iných zariadeniach po domácu starostlivosť, ktoré stále zahŕňajú určitý stupeň činností zdravotníckej starostlivosti po činnosti sociálnej práce bez účasti odborníkov zdravotnej starostlivosti.
Táto divízia zahŕňa poskytovanie starostlivosti spojenej buď s ošetrovaním, dohliadaním alebo inými typmi starostlivosti podľa požiadaviek domácich pacientov. Priestory sú dôležitou časťou procesu a poskytovaná starostlivosť je zmesou zdravotníckych a sociálnych služieb, pričom zdravotnícke služby sú vo veľkej miere na úrovni ošetrovateľských služieb.
Táto divízia obsahuje poskytovanie rôznych služieb sociálnej pomoci priamo pre klientov. Činnosti v tejto divízii vylučujú ubytovacie služby, okrem dočasne poskytovaného ubytovania.
Stredné odborné vzdelanie dosiahnuté absolvovaním stredoškolských nematuritných vzdelávacích programov


Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce