Ide o poruchy psychických funkcií (myslenia, citového prežívania, správania), ktoré zahŕňajú rôzne duševné choroby, ako napr.: psychózy – schizofrénia (tzv. rozdvojenie osobnosti); poruchy nálady (depresia, maniodepresívna psychóza); mentálne poruchy (mentálna retardácia, demencia); Alzheimerova choroba; poruchy osobnosti (psychopatie, neurotické a stresové poruchy a pod.).

V závislosti od typu a závažnosti ochorenia (posúdeného psychiatrom) môžu viesťk čiastočnému alebo úplnému obmedzeniu pracovnej schopnosti, zaradeniu do práce v tzv. „chránenej dielni“, znemožneniu vykonávať niektoré povolania až k úplnej invalidite. Nevhodné sú napr. práce spojené s duševnou záťažou alebo vyššou zodpovednosťou, prípadne práce so zvýšenou možnosťou ohrozenia seba a okolia.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia prejavmi choroby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F32; F34; F41; F42; F48; F62; F63; F68; F70-F71; F79; F90; G09; R41; R45.

Zahŕňajú napr. agresívne, asociálne a vzdorovité správanie trvalého charakteru, často združeného s nepriaznivým psychosociálnym prostredím a neuspokojivými vzťahmi v rodine. Prejavujú sa napr.: izolovanosťou; prejavmi nepriateľstva voči okoliu alebo naopak vyhľadávaním autorít a skupín s disociálnou a delikventnou činnosťou. Môžu obmedzovať výber povolania, hlavne povolania vyžadujúceho absolvovanie psychotestov.

Individuálny prístup si vyžaduje úzku spoluprácu posudzujúceho lekára s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F07; F09; F10-F19; F20; F32; F40-F48; F50-F59; F91; F99; R46.

Ide o poruchy ako zajakávanie sa, ale aj závažnejšie poruchy, napr. afázia, t.j. neschopnosť vyjadriť myšlienky (expresívna) alebo aj rozumieť (percepčná), ktoré môžu znamenať značné obmedzenia vo výbere zamestnania (napr. tlmočník, hovorca). Môže ísť aj o prognosticky závažné poruchy reči, ako napr. príznak po mozgovocievnych príhodách.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti postihnutého zamestnania si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom, foniatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu postihnutého, resp. jeho okolia významným znížením komunikačných schopností.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: F80; F98; I60-I67; R47; R49.

Sú v užšom zmysle slova choroby, pri ktorých sú ťažkosti a funkčné zmeny telových orgánov podmienené psychickým stavom. Môžu sa vyskytovať ako prejavy v oblasti obehovej sústavy (búšenie srdca; pichavé bolesti na srdci; pocit nedostatku vzduchu) a tráviacej sústavy (pocit plnosti žalúdka; kŕčovité bolesti brucha; pocit na vracanie; hnačky alebo zápcha). Tieto ochorenia môžu obmedzovať schopnosť práce v zamestnaniach s výrazným psychickým stresom.

Individuálny prístup pri posudzovaní zdravotnej spôsobilosti zamestnanca si vyžaduje úzku spoluprácu s psychiatrom a zamestnávateľom, aby sa predišlo zhoršeniu choroby alebo ohrozeniu chorého, resp. jeho okolia.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. chorobu: F45.

Ide o choroby, ako napr. niektoré zápaly ciev (vaskulitídy); zhoršujúce sa zápaly alebo degeneratívne poruchy nervov (polyneuropátie), ktoré vedú napriek liečbe postupne k závažným zdravotným komplikáciám (napr. výrazné poruchy funkcie horných končatín; odumretie častí tkanív končatín; sprievodné infekcie vedúce až k amputáciám časti končatín).

Pri týchto chorobách, vzhľadom na ich nepriaznivú prognózu, sa vylučujú práce v chlade, práce s pôsobením vibrujúcich nástrojov (napr. zbíjačky, brúsky, vŕtačky) na horné končatiny a práce s ich nadmerným fyzickým zaťažovaním. O miere obmedzenia rozhoduje vyšetrujúci lekár klinického pracovného lekárstva na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce(zistením miery pôsobenia negatívnych faktorov práce pracovnou zdravotnou službou).

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G61-G64; I77; I78; I79.

Ide o choroby chrbtice, u ktorých nie je predpoklad, že sa ani pri liečbe založenej na najnovších poznatkoch súčasnej medicíny overených praxou môžu významne zlepšiť. Naopak je odôvodnená prognóza, že u nich dôjde časom k zhoršeniu zdravotného stavu. Ide napr. o závažné degeneratívne choroby stavcov; medzistavcových platničiek s poškodením príslušných nervov (porucha citlivosti a svalovej pohyblivosti); choroby nervov vychádzajúcich z chrbtice (napr. Lumboischiadický syndróm (LIS) – ide o bolesti vznikajúce v bedrovej oblasti s vyžarovaním do zadnej časti dolných končatín. Môže ísť aj o Cervikobrachiálny syndróm (CBS) – ide o bolesti vznikajúce v dolnej časti krčnej chrbtice s vyžarovaním do ramien.

Pri týchto chorobách sú relatívne vylúčené práce, ktoré vedú k nadmernej záťaži cieľového orgánu pracovnej záťaže – chrbtice, napr. robotnícke profesie (dvíhanie a prenášanie nadmerných bremien, fyzicky náročná práca vo vynútenej polohe chrbtice, ako aj iné profesie, ktorých cieľovým orgánom, ktorý sa zaťažuje pri fyzickej pracovnej záťaži, je najmä chrbtica a ktoré, podľa kategorizácie prác, zodpovedajú príslušným kritériám zaradenia minimálne do 2. kategórie prác).

O miere obmedzenia spôsobilosti v týchto prípadoch rozhoduje vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.Práce zaradené do 3. alebo 4. kategórie prác môže jedinec vykonávať len na základe posúdenia spôsobilosti lekárom klinického pracovného lekárstva v rámci pracovnej zdravotnej služby.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:M40-M43; M45-M54; Q76.

K zdravotným ťažkostiam uvedeným pri chorobách znemožňujúcich jemnú motoriku sa pridávajú poruchy koordinácie zapríčinené chorobami centrálneho nervového systému (napr. choroby mozgu alebo miechy degenaratívneho pôvodu alebo následky zápalových, či cievnych chorôb); Parkinsonova choroba; Myasthenia gravis; arterioskleróza mozgových ciev.

Tieto choroby obmedzujú práce vyžadujúce jemné ovládanie prístrojov (rukami alebo nohami), či náročnú koordináciu pohybov prstov rúk pri práci. Ťažké formy uvedených chorôbvylučujú vykonávanie prác vyžadujúcich jemnú motoriku a koordináciu končatín.

O spôsobilosti dlhodobo vykonávať konkrétnu prácu rozhoduje o miere obmedzenia len vyšetrujúci lekár na základe posúdenia aktuálneho zdravotného stavu, ako aj na základe poznatkov o nárokoch konkrétnej vykonávanej práce z hľadiska možností zníženého zdravotného potenciálu vyšetrovaného zamestnanca.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby:G09; G20; G25; G56; G70; M00-M25; M60-M79; R25-R29; Z57.

Patria sem vrodené ale aj získané ochorenia vedúce, aj napriek liečbe, k postupnému vážnemu poškodeniu zraku (poškodenie sietnice pri cukrovke; alebo opakované odtrhnutia sietnice; niektoré formy zeleného zákalu a ďalšie).

Pri týchto ochoreniach sú niektoré zamestnania nevhodné, pretože môžu urýchliť zhoršovanie ochorenia. Posudzovanie spôsobilosti alebo obmedzenia vykonávania danej práce závisí od druhu a stupňa poškodenia zraku a od nárokov konkrétnej práce na požadované zrakové funkcie, napr. práca rušňovodiča; vlakového a leteckého dispečera; hodinára; jemného mechanika; kontrolóra výrobných procesov a výrobkov; práca pri obsluhe riadiacich centier; žeriavnika; viazača žeriavových bremien, vodiča stavebných a banských strojov; obsluha tlakových nádob; práca s výbušninami; vedenie motorových vozidiel nákladnej, hromadnej dopravy, vozidiel s výstražnými znameniami, trolejbusov a električiek. Dôležitým faktorom je aj možnosť negatívneho spolupôsobenia faktorov práce na zhoršení stupňa poškodenia zraku (napr. práca so zobrazovacou jednotkou viac ako polovicu pracovnej doby; práca s laserom; práca zvárača a pod.).

Vhodnosť pracovného zaradenia posúdi vyšetrujúci lekár vykonávajúci preventívnu prehliadku zamestnanca s prihliadnutím na konkrétnu expozíciu (vystavenie) zamestnanca škodlivým faktorom pri práci, resp. s prihliadnutím na zvýšenú zrakovú záťaž pri práci.

Podľa Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH – 10) sem môžeme zaradiť napr. choroby: H10; H16-H18; H25-H28; H30-H35; H40; H42; H53; H54.