Ako prebieha legislatívny proces v SR

Legislatíva

Od legislatívneho zámeru po nadobudnutie účinnosti zákona

Aj Vám sa stalo, že nechápete, prečo tak dlho trvá schvaľovanie zákona v zákonodarnom zbore? Kto vôbec môže dať podnet na nový zákon alebo novelizáciu už platného zákona? V akých prípadoch môže prezident republiky vrátiť zákon, ktorý už poslanci Národnej rady SR (ďalej len „NR SR„) schválili? Po prečítaní nasledujúcich riadkov by ste už vo veci mali mať jasnejšie.

Kto má právo podávať návrhy zákonov?

Je to vláda SR, poslanci NR SR a výbory NR SR. Vláda pri príprave zákonov vychádza spravidla z plánu jej legislatívnych úloh. Vychádza pritom aj z plánov legislatívnych úloh jednotlivých ministerstiev. Pri tvorbe a predkladaní návrhov zákonov sa uvedené subjekty riadia legislatívnymi pravidlami vlády SR, ktoré obsahujú základné požiadavky kladené na zákon a upravujú podrobný postup pri práci na návrhu zákona na ministerstvách a vo vláde.

Niektorým návrhom zákonov predchádza legislatívny zámer, ktorý sa vypracováva najmä v prípade takých zákonov, ktoré predpokladajú výrazný hospodársky a finančný dosah.

Ako to prebieha na ministerstve?

Návrh zákona vypracujú zamestnanci príslušnej sekcie (odboru) na ministerstve. Na vnútorné pripomienkové konanie ho dostanú ostatné sekcie na vyjadrenie v stanovenej lehote. Veľmi dôležitou súčasťou návrhu zákona je dôvodová správa, ktorá je určená na lepšie pochopenie ustanovení zákona, obsahuje aktuálny stav, odôvodnenie potreby novej úpravy, dopad návrhu na štátny rozpočet, posúdenie súladu s právom EÚ.

Po schválení návrhu zákona na porade ministra zasiela minister každý návrh zákona na medzirezortné pripomienkové konanie predovšetkým ostatným ministerstvám, niektorým iným inštitúciám (Národná banka Slovenska, Najvyšší kontrolný úrad a pod.), sociálnym partnerom, Združeniu miest a obcí Slovenska, odborným komorám a pod. Na oznámenie pripomienok je spravidla 15-dňová lehota. Pripomienky sa môžu označiť ako „obyčajné“ a „zásadné“. V prípade zásadných pripomienok musí minister prerokovať tieto pripomienky s navrhovateľom v tzv. rozporovom konaní.

...a ako na vláde?

Po vyhodnotení pripomienkového konania, odôvodnení ich (ne)akceptovania a po definitívnom odsúhlasení ministrom sa návrh zákona dostáva do poradných orgánov vlády. Legislatívna rada vlády je jej poradný orgán, ktorý zabezpečuje „legislatívnu čistotu“ návrhov zákonov. Vo finálnom štádiu o podobe návrhu zákona rozhodne vláda. Návrh zákona po schválení vládou podpíše jej predseda a príslušný minister a vzniká vládny návrh zákona.

Môžu sa na príprave návrhu zákona zúčastniť občania?

Môžu, napr. ak sa občianske združenia dostanú do zoznamu pripomienkujúcich subjektov, ak na základe ich požiadavky prebehla pred schvaľovaním návrhu zákona verejná diskusia, čo umožňuje občanom uplatniť svoje pripomienky a tak ovplyvniť celý zákonodarný proces. Občania sa môžu tiež zapojiť do diskusií organizovaných predkladateľom a pripraviť diskusné fóra, čím prispejú k medializácii problému a stanovísk.

Ako je to s návrhmi zákonov od poslancov a výborov NR SR?

Poslanec alebo skupina poslancov môžu podať návrh zákona, prípadne ho prerokovať vo svojom alebo aj v ďalších poslaneckých kluboch a získavať podporu. Takýto návrh predloží jeho navrhovateľ cez kanceláriu NR SR jej predsedovi, ktorý požiada vládu SR o stanovisko k návrhu. Rokuje o ňom legislatívna rada vlády, vo vláde následne návrh zákona prezentuje minister, do ktorého vecnej pôsobnosti problematika patrí. Vláda má na zaujatie stanoviska lehotu 30 dní. Stanovisko vlády má v prípade návrhov prichádzajúcich z NR SR odporúčací charakter, nie je pre poslancov záväzné a je na ich rozhodnutí, ako ho zohľadnia pri rozhodovaní.

Aký je postup prerokovávania návrhu zákona na pôde NR SR?

Procedúra pri prerokovávaní zákonov v NR SR je rovnaká pre všetky skupiny navrhovateľov – vládu, poslancov alebo výbor NR SR. Návrh zákona sa prerokováva v tzv. troch čítaniach.

Prvé čítanie

Predseda NR SR zaradí návrh do programu najbližšej schôdze. Vo všeobecnej rozprave – diskusii sa rozhoduje o návrhu zákona, o jeho podstate ako o celku. Výsledok môže byť nasledovný:

  • NR SR vráti návrh zákona navrhovateľovi na dopracovanie, alebo

  • NR SR nebude pokračovať v rokovaní o návrhu zákona (teda ho úplne odmietne), alebo

  • návrh zákona postúpi a NR SR ho bude prerokovávať v druhom čítaní.

Druhé čítanie

V druhom čítaní možno presadiť konkrétne pripomienky a podnety na zmenu návrhu zákona. Rokuje sa vo výboroch NR SR. Vždy je to ústavnoprávny výbor – z hľadiska posúdenia súladu návrhu s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, právom EÚ. Predseda NR SR určí ďalšie výbory a výbor, ktorý bude pre návrh zákona gestorský. Návrh zákona vo výboroch odôvodňuje zástupca ministerstva.

Ak návrh zákona prerokovali viaceré výbory, podajú národnej rade spoločnú písomnú správu, ktorú vyhodnocuje gestorský výbor. O návrhu potom NR SR rokuje v pléne. Na podávanie pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu na schôdzi NR SR je potrebné, aby ich podpísalo aspoň 15 poslancov.

Výsledkom druhého čítania môže byť vrátenie zákona na dopracovanie predkladateľovi, odloženie rokovania o návrhu, prípadne rozhodnutie nepokračovať v rokovaní o takomto návrhu zákona alebo schválenie so všetkými pozmeňovacími návrhmi.

Tretie čítanie

Hlasuje sa o návrhu zákona ako o celku, navrhnúť možno len opravu legislatívno-technických a jazykových chýb. Možno navrhnúť aj opakovanie druhého čítania. Predkladateľ síce môže stiahnuť návrh zákona z rokovania a to kedykoľvek (v prvom, druhom aj treťom čítaní), v treťom čítaní je to však možné len so súhlasom NR SR.

Aké sú pravidlá hlasovania v NR SR?

Pri rokovaniach o návrhoch zákonov je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, t.j. 76. Na schválenie návrhu je potrebné, aby za návrh hlasovala najmenej nadpolovičná väčšina z prítomných poslancov (min. 39). Avšak na schválenie návrhov zmeny ústavy, prijatie a zmeny ústavných zákonov je potrebný súhlas tzv. ústavnej väčšiny – t.j. súhlas najmenej 90 poslancov hlasujúcich za návrh (3/5 zo všetkých poslancov).

V akom prípade môže prezident vrátiť zákon?

Zákon je po schválení v NR SR odstúpený na podpis prezidentovi. Tento môže využiť právo veta a návrh zákona vrátiť NR SR, a to do druhého čítania, v ktorom poslanci rozhodujú len o pripomienkach prezidenta. Ak prezident s návrhom zákona naďalej nesúhlasí, môže zákon nepodpísať a zákon je v takomto prípade publikovaný bez podpisu prezidenta.

Kedy sa zákon vyhlasuje v zbierke zákonov, kedy je platný a kedy účinný?

Najneskôr do 21 dní od schválenia odošle predseda NR SR zákon na vyhlásenie v zbierke zákonov. Zákon nadobúda platnosť vyhlásením v Zbierke zákonov SR.

Platnosť zákona ešte neznamená, že sa podľa neho možno/je povinnosť riadiť, to je možné až vtedy, keď je účinný. Účinnosť nadobúda zákon v deň určený v zákone. V prípade, že nie je v zákone uvedené, od kedy je zákon účinný, nadobúda účinnosť 15. dňom po jeho vyhlásení v Zbierke zákonov SR.
Foto: TASR

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie