Na čo máte nárok, ak pracujete nadčas?

Mám prácu
Zamestnávatelia často žiadajú svojich zamestnancov dokončiť si svoju prácu aj po uplynutí pracovného času. Niektorí z nich to považujú za menšie zlo, no tí, čo majú korektné vzťahy so svojím zamestnávateľom, si nadčasmi zlepšujú svoje príjmy. Zamestnancovi sa totiž okrem zvyčajnej mzdy vyplatí aj príplatok, a to v hodnote minimálne 25 % priemerného zárobku. U zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové povolanie, je to 35 %.

Zákon č. 311/2001 Z. z. (ďalej len „Zákonník práce“) definuje pojem nadčas v § 97 takto: „Práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.“

Nadčasy musia byť vopred presne dohodnuté. V opačnom prípade vám ich zamestnávateľ nemá povinnosť preplatiť. Do práce nadčas sa nezapočítava skorší nástup do práce alebo svojvoľné predĺženie pracovnej doby.

Zamestnávateľ nemôže nariadiť prácu nadčas:
  • zamestnancovi s kratším pracovným časom, ktorý presahuje jeho týždenný pracovný čas,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva rizikové práce,

  • mladistvému zamestnancovi vo veku od 15 do 18 rokov,

  • tehotnej žene,

  • zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako tri roky alebo osamelému zamestnancovi, ktorý sa stará o dieťa mladšie ako 15 rokov,

  • zamestnancovi, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie a dovŕšil vek 50 rokov.

V rámci roka môže zamestnávateľ zamestnancovi nariadiť najviac 150 hodín nadčasov, pri zdravotníckom povolaní a v prípade obojstrannej dohody to môže byť až 250 hodín. Spravidla platí, že práca nadčas nesmie presiahnuť osem hodín týždenne v období najviac 4 mesiacov po sebe nasledujúcich, ak sa zamestnávateľ so zástupcami zamestnancov nedohodne na dlhšom období, najviac však 12 mesiacov po sebe nasledujúcich.

Náhradné voľno alebo peniaze?

Za prácu nadčas si zamestnanec môže uplatniť náhradné voľno, a to v takom rozsahu, v akom sa práca nadčas vykonávala. V tomto prípade mu nepatrí mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas. Termín čerpania náhradného voľna si musí zamestnanec so zamestnávateľom dohodnúť, a to najneskôr do 4 kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom sa nadčas vykonával.

Prácu nadčas môže zamestnávateľ nariadiť alebo dohodnúť so zamestnancom len v prípadoch prechodnej a naliehavej zvýšenej potreby práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami, prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 Zákonníka práce aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

Zamestnanec, ktorý má v dohodnutej výške mzdy zohľadnenú prípadnú prácu nadčas, nemá nárok na mzdu a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno za prácu nadčas. Ide o okruh zamestnancov, ktorý je vymedzený v § 121 ods. 2 Zákonníka práce. Takto je možné mzdové podmienky dohodnúť len:
  • s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu,

  • s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, a

  • so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné, systémové, tvorivé alebo metodické činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení.

Zdroj: www.employment.gov.sk; Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie