Málo mladých z domovov študuje na vysokých školách, podľa štátu za to môžu traumy

Spravodajstvo
Bratislava 3. apríla (TASR) – Vlani študovalo na vysokých školách 69 mladých zo štátnych detských domovov, predvlani 67. Ich počet by mohol by vyšší, ale väčšina z nich sa musí vyrovnávať s viacnásobnými traumami, upozorňuje Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

"Preto potrebujú podporu nielen detských domovov, ale celej spoločnosti. Treba im pomôcť, aby si verili, že dokážu študovať rovnako úspešne ako ich rovesníci," povedala pre TASR Jana Lukáčová z ústredia.

V roku 2014 žilo v štátnych detských domovoch vyše 4700 detí, z toho maloletých bolo viac než 4300. Stredné školy s maturitou navštevovalo 205 chovancov.

Štát podľa Lukáčovej ponúka mladým z domova rovnaké možnosti na štúdium ako ostatným. V prípade, že sa rozhodnú študovať, ponúka im bonusy. "Mladí dospelí môžu byť v detských domovoch kým študujú, a to maximálne do 27. roku," informovala. Internát, stravu a ďalšie položky súvisiace so štúdiom im hradí detský domov.

"Mnohí chovanci však využívajú možnosť získať štipendium od mimovládnych organizácií, napríklad od Úsmevu ako dar, z čoho si hradia študijné materiály či prax," dodala Lukáčová.

Mladých z domovov láka umenie a humanitné smery, chcú pomáhať

Bratislava 3. apríla (TASR) – Mladí z detských domovov si na štúdium vyberajú najmä humanitné a umelecky zamerané smery, poukazuje Jozef Mikloško, predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov – Úsmev ako dar. "Často je to sociálna práca, vychovávateľstvo, vyberajú si aj tanec alebo spev," povedal pre TASR.

Mikloško tvrdí, že ide o jeden zo spôsobov, ako sa vyrovnať so životnými zraneniami. "Sú z nich skvelí vychovávatelia, hudobní pedagógovia či sociálni pracovníci v teréne. Chcú pomáhať druhým, sami predsa vedia, čo dokáže život priniesť," vysvetlil.

Prekážky z minulosti však prekonajú len silnejší a tí s podporou, myslí si Mikloško. Mnohým podľa neho stále chýba blízky človek, ktorý ich motivuje, a preto sa svojich cieľov tak ľahko vzdávajú.

"Istotu a sebahodnotu dávajú každému z nás vzťahy, rodina a silné priateľstvá. Ak ich mladí z domova nenájdu, od života nemajú vysoké ambície," uviedol.

Úsmev ako dar pomáha mladým a deťom z domovov zaradiť sa do života. Organizuje pre ne viaceré vzdelávacie aktivity, rozvojové pobyty, motivuje ich k štúdiu či spája súrodencov, ktorí žijú v náhradných rodinách či domovoch oddelene.

Organizácia vychováva aj dobrovoľníkov pre prácu s deťmi z domova. "Dbáme, aby mali pri sebe podpornú osobu," priblížil Mikloško. Podotkol, že odchovancom po ukončení ústavnej starostlivosti pomáhajú osamostatniť sa. Úsmev ako dar v spolupráci s Nadáciou DeDo prevádzkujú aj krízové strediská – Domovy na pol ceste, v ktorých nájdu po odchode z detských domovov dočasné útočisko. Pracuje tiež s náhradnými rodinami a rodinami v kríze.

"Robíme všetko pre to, aby sme deťom dali aspoň trocha rodinného prostredia," dodal Mikloško.

Sociálna práca dala Silvii z domova odvahu spoznať vlastnú identitu

Bratislava 3. apríla (TASR) – Štúdium sociálnej práce odchovankyni detského domova Silvii Kováčovej ukázalo, že život s nepriaznivým osudom má veľa rodín. Pomohlo jej to zmieriť sa s minulosťou a spoznať vlastnú identitu.

"Pochopila som, že ľudia sa do ťažkých situácií nedostávajú vždy len vlastným pričinením, chcela som vedieť, ako to bolo u mojich rodičov," povedala pre TASR už dospelá 30-ročná žena, momentálne zamestnaná v logistickej firme. Keď mala pol roka, rodičia ju dali do dojčenského ústavu, v detskom domove vyrastala od troch rokov. Má sedem súrodencov, v kontakte je bližšie s dvoma.

"Stretla som sa s mamou, no nestotožňujem sa s jej životom, neudržujem s ňou kontakt. Som však rada, že som ju videla," podotkla. Silvia vysvetľuje, že v živote mala šťastie na ľudí, ktorí jej pomohli do súčasného stavu. Šlo o blízkych, ktorí sú podľa nej pre deti z domovov kľúčoví. Dieťa si oporu v domove hľadá ťažko, mimo jeho brán to tiež nemá ľahké, myslí si.

"Stráca tak motiváciu žiť lepší život. Môže síce chodiť do školy, no často sa stáva, že ju vôbec nedokončí," vysvetľuje. Mnohí podľa nej končia v biologických rodinách, ktoré ich odvrhli.

Štúdium na strednej škole s maturitou vybojovala Silvii u riaditeľky domova vychovávateľka, priateľ so stredoškolskou pedagogičkou ju zase podporovali, aby školu dokončila. "Bol to rozhodujúci moment," podotkla. Sociálnu prácu študovala s prestávkou, dokončila ju až v období, keď dočasne žila v krízovom centre pre mladých.

"V tomto čase mi pomohli ľudia z organizácie Úsmev ako dar, sprostredkovali mi štipendium a verili vo mňa," vysvetlila. V organizácii začala neskôr pracovať ako dobrovoľníčka. "Chcela som byť pre niekoho oporou tak, ako bol niekto kedysi pre mňa," dodala.
Zdroj, foto: TASR

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie