Kremnická Škola úžitkového výtvarníctva je založená na princípoch nemeckého Bauhausu

Kremnica 6. októbra (TASR) - Kremnická Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) je druhou najstaršou školou svojho druhu na Slovensku. Vznikla ešte pred niekoľkými desaťročiami na základe potreby vtedajšej štátnej mincovne. "Tam vznikol nápad, že by potrebovali nejakých absolventov so zameraním na plošné a plastické rytie kovov," uviedla riaditeľka školy Katarína Ľuptáková.

Prvý ročník otvorili 1. septembra 1966 a škola niesla pomenovanie Stredná umelecko-priemyselná škola v Kremnici. Vôbec prvými odbormi bolo umelecké kováčstvo a zámočníctvo a plošné a plastické rytie kovov. "Po niekoľkých rokoch sa pridávali ďalšie odbory, ktoré vznikali pre potreby umeleckej praxe, ktorá sa na Slovensku rozvíjala," informovala riaditeľka.

Najskôr to bolo zlatníctvo a strieborníctvo, o rok neskôr v roku 1968 to bolo umelecké odlievanie kovov a v roku 1969 odbor tvarovanie priemyselných výrobkov. O pár rokov neskôr sa škola rozhodla ponúknuť ďalšie odbory: štukatérstvo a nakoniec aj tvorbu hračiek a dekoratívnych predmetov.

"Škola je založená na princípoch nemeckého Bauhausu takisto ako aj bratislavská Škola úžitkového výtvarníctva Josefa Vydru," podotkla odborná pedagogička Alžbeta Malcová s tým, že ten je založený na spolupráci remesla a dizajnu. "Princípom je to, že vychovávali stredoškolsky vzdelaných ľudí, ktorí mohli robiť dizajn, ale ovládali aj remeslo," dodala. Na tomto princípe, ktorý vznikol ako reakcia na priemyselnú revolúciu, sa snaží škola fungovať aj v súčasnosti.

"Od založenia stále nasledujeme trend, že človek, ktorý túto školu vyjde, nemusí byť nutne výtvarníkom alebo umelcom. Môže byť remeselník, ale v prvom rade je to človek, ktorý je stredoškolsky vzdelaný, má nejaké estetické cítenie, pozná zásady a ku kultúre pristupuje ako vzdelaný človek," dodala Malcová.

O štúdium na kremnickej ŠÚV majú záujem študenti z celej SR

Kremnica 6. októbra (TASR) - Tak ako pred rokmi aj v súčasnosti vyhľadávajú Školu úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) v Kremnici nielen domáci a žiaci z blízkeho okolia. Aj napriek veľkému počtu umeleckých odborov na rôznych typoch škôl po celom Slovensku si stále udržiava svoj kredit a láka študentov zo všetkých kútov Slovenska.

"V súčasnosti má približne sto študentov. Ich počet nie je taký, ako by sme si predstavovali a ako by sme chceli, ale ide zrejme o celoslovenský trend," podotkla riaditeľka školy Katarína Ľuptáková. Podľa jej slov za to môže aj práve veľké množstvo umeleckých odborov, ktoré sú na Slovensku otvorené.

Aj napriek tomu sa však škola snaží stále vychovávať svojich študentov v súlade s princípom tzv. Bauhausu, ktorý je založený na princípe remesla a dizajnu.

V súčasnosti ponúka štúdium v niekoľkých odboroch, ktoré sa rokmi takmer nemenili. Výtvarné spracovanie kovov a drahých kameňov, ktorý má niekoľko zameraní: Umelecké kováčstvo a zámočníctvo, Plošné a plastické rytie kovov, Zlatníctvo a strieborníctvo, Umelecké odlievanie kovov. Potom je to študijný odbor Dizajn, Štukatérstvo a Tvorba hračiek a dekoratívnych predmetov.

"Bohužiaľ, už dlhší čas sme neotvorili odbor Umelecké odlievanie kovov, práve pre nedostatok záujemcov," podotkol pedagóg Juraj Cinkanič.

Žiaci školy sa už tradične prezentujú na rôznych výstavách a úspešne sa zúčastňujú aj na súťažiach. Škola sa zapojila do niekoľkých projektov ako napríklad projektu ministerstva školstva "Premena tradičnej školy na modernú". Ide o vybavenie školy počítačovou technikou, prepracovanie učebných osnov a metodiky odborných predmetov, ale i vybavenie knižnice novou odbornou literatúrou.

"V súčasnosti realizujeme veľký celoslovenský projekt, ktorý by mal byť dokončený v priebehu pár mesiacov a to je spolupráca školy so Železničnou spoločnosťou Slovensko. V rámci neho žiaci navrhli úpravu vagónu pre rodiny s deťmi, ktorý by mal byť zaradený do vlakovej súpravy premávajúcej na tratiach železníc," podotkla riaditeľka.

Od roku 2011 má škola nového zriaďovateľa a to Swedish Education Group. Jednou z noviniek od jeho vstupu je napríklad zavedenie Pragmatickej prípadovej štúdie. "Je to niečo, čo na Slovensku zatiaľ funguje len na vysokých školách. Je to povinné pre žiakov 3. a 4. ročníka a práve pre našich žiakov je to zaujímavé možno v tom, že sa stretávajú už počas štúdia s realitou, čo ich čaká, keď skončia školu," podotkla Ľuptáková.

Tzv. prípadovka je podľa jej slov o tom, že žiak vytvorí reálny návrh na ktorom bude spolupracovať aj s nejakou firmou alebo inštitúciou. "Vlani si napríklad dve žiačky vybrali žiarske Mestské kultúrne stredisko a robili návrhy kresieb pre detský kútik," dodala riaditeľka.

Kremnická ŠÚV je mojou alma mater, tvrdí medailér Pavel Károly

Kremnica 6. októbra (TASR) - Kremnická Škola úžitkového výtvarníctva (ŠÚV) vychovala za niekoľko desaťročí svojej existencie množstvo absolventov, ktorí sú dnes známi verejnosti v oblasti kultúry či vo výtvarnej sfére. Jedným z nich je aj medailér Pavel Károly, s ktorého prácou sa každý z nás stretáva dennodenne a ani si to neuvedomuje. Károly je totiž okrem iného spoluautorom slovenských centových euromincí.

Pavel Károly patrí k prvým absolventom školy, ktorá vznikla ešte v roku 1966. "Prijímačky sme robili v Bratislave. Teta mi hovorí, vieš čo, prihlásila som ťa do Kremnice, lebo to budeš mať bližšie a v Bratislave sa pokazíš, lebo sú tam chuligáni," zaspomínal si s úsmevom v rozhovore pre TASR. Ako dieťa chcel byť maliarom, umelecké smerovanie mu preto nebolo cudzie.

Po nástupe do školy sa musel rozhodnúť pre jeden z dvoch odborov - kováčstvo alebo rytectvo.

"Ako chlapec z dediny som chcel ísť na kováčstvo. Kone a voly sme chodili podkúvať a vedel som, čo to je, ale o rytectve som nemal ani poňatia. Dostal som sa do ryteckého odboru, síce som chcel prestúpiť, no nechceli ma pustiť, dodnes neviem prečo," podotkol.

Škola mu nakoniec učarovala a zasvätil jej podstatnú časť svojho života. Po skončení vojenčiny sem nastúpil ako učiteľ a pôsobil tu bezmála 43 rokov. "Za toto obdobie som učil viacerých žiakov, ktorí sa zobrali boli manželmi a učil som aj ich deti," podotkol s tým, že to svedčí o dôvere, ktorú voči kremnickej ŠÚV prechovávajú. On sám ju dodnes považuje za svoju alma mater.

Pavel Károly sa narodil v roku 1951 v Šumiaci. Jeho značkou na minciach je štylizované "PK". Je autorom viacerých pamätných mincí a spoluautorom slovenských obehových centových euromincí. Na 10, 20 a 50-centových minciach je Bratislavský hrad, ktorý navrhol spolu s bývalým spolužiakom Jánom Černajom. V roku 2009 navrhol pamätnú dvojeurovú mincu k 20. výročiu udalostí zo 17. novembra 1989. Je tiež autorom viacerých zberateľských a pamätných mincí. Károly je členom Združenia medailérov Slovenska a dodnes aktívne predstavuje svoju medailérsku tvorbu na výstavách nielen doma, ale aj v zahraničí.