Najviac starších zamestnancov je v poľnohospodárstve

Mzdy a analýzy

Rok 2012 vyhlásila Európska únia za Európsky rok aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami. S jasným cieľom: zvýšiť informovanosť o prínose starších ľudí pre spoločnosť a o dôležitosti solidarity medzi generáciami. TREXIMA Bratislava preto uskutočnila analýzu, kde v slovenskej ekonomike majú najviac starších zamestnancov a v akých sektoroch môžu v budúcnosti chýbať.

Na prvom mieste je dôležité poukázať na to, ako sa na Slovensku vyvíjal počet pracujúcich podľa veku. Nasledujúci graf potvrdzuje jednoznačný trend: počet starších zamestnancov sa zvyšuje.

Graf č. 1 Počet pracujúcich vo vekových skupinách

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza SLOVSTAT

Chýbať budú napríklad rušňovodiči

Pri hlbšej analýze počtu starších zamestnancov podľa hlavných tried klasifikácie zamestnaní SK ISCO-08 sme zistili, že najvyšší podiel zamestnancov 50 a viac ročných je v hlavných triedach Kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve a Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci. Naopak najmenší podiel starších zamestnancov je medzi Administratívnymi pracovníkmi a Operátormi a montérmi strojov a zariadení. Najvyššia koncentrácia zamestnancov vo veku 50+ je v zamestnaniach: Riadiaci pracovníci (manažéri) vo výchove a vzdelávaní; Informátori; Operátori parných strojov a kotlov; Riadiaci pracovníci (manažéri) v oblasti zdravotnej starostlivosti; Predstavitelia obcí a vyšších územných samosprávnych celkov; Správcovia objektov; Pomocní pracovníci údržby budov a areálov.

Na základe dostupných informácií, konzultácií so zástupcami zamestnávateľov, ako aj samotnými zamestnávateľmi, je možné kvalifikovane odhadnúť zamestnania, ktoré sú v prípade pretrvávania existujúcich trendov ohrozené, teda je vysoká pravdepodobnosť, že v budúcnosti nebude existovať dostatočne početná náhrada za silné populačné ročníky odchádzajúce do starobného dôchodku. Napríklad v zamestnaniach Rušňovodiči a Vodiči autobusov, trolejbusov a električiek prevládali v roku 2000 zamestnanci do 50 rokov, v súčasnej dobe však tvoria základ tejto skupiny zamestnanci nad 50 rokov.

Podobný posun z pohľadu veku je zrejmý aj u Operátorov poľnohospodárskych a lesníckych pojazdných zariadení a Majstrov a lektorov prípravy na povolanie. Ďalšie „ohrozené“ zamestnania sú napríklad: Chovatelia hospodárskych zvierat a dojníc; Vysokoškolskí učitelia; Špecialisti v oblasti poľnohospodárstva, lesníctva a akvakultúry; Operátori poľnohospodárskych a lesníckych pojazdných zariadení; Stavební a prevádzkoví elektrikári; Operátori pojazdných zariadení na zemné a podobné práce; Inštalatéri, potrubári, stavební zámočníci, klampiari; Chemickí technici; Murári, kamenári, omietkari; Nástrojári, kovomodelári, kovorobotníci, zámočníci; Technici a laboranti v oblasti biológie a v príbuzných odboroch; Zubní lekári; Remeselníci (celkovo).

Z pohľadu odmeňovania zamestnancov podľa veku je významný rozdiel, či zamestnanec pracuje v podnikateľskej alebo nepodnikateľskej sfére. Priebeh zárobkov podľa veku je rozdielny. Kým v podnikateľskej sfére v priemere najviac zarábajú zamestnanci vo veku od 30 do 40 rokov a s ďalším rastúcim vekom sa zamestnancovi mzda mierne znižuje, v nepodnikateľskej sfére je zrejmá existencia platového automatu – čím má zamestnanec viac odpracovaných rokov (a vyšší vek), tým má aj vyšší plat.

Graf č. 2 Priemerná hrubá mesačná mzda podľa veku zamestnanca a sféry

Zdroj: Štatistické zisťovanie o cene práce ISCP (MPSVR SR) 1-04, výpočty TREXIMA Bratislava, 2. štvrťrok 2012

Aspekt veku a pohlavia

Zvýšený počet pracujúcich vo vyšších vekových skupinách sa prejavil aj vo vývoji miery zamestnanosti, ktorá popri počte pracujúcich zohľadňuje aj celkovú početnosť obyvateľstva v príslušnej vekovej skupine. Vzťah na jej výpočet je nasledovný:

Najvyššie rozdiely v miere zamestnanosti medzi rokmi 1994 a 2012 nastali práve v prvých dvoch vekových skupinách a v posledných troch skupinách, čo dokumentuje nasledujúci graf.

Graf č. 3 Miera zamestnanosti v SR podľa veku

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza SLOVSTAT

Zamestnanosť je však výrazne ovplyvňovaná aj z rodového hľadiska a jej miera je v jednotlivých vekových skupinách odlišná v závislosti od pohlavia.

Graf č. 4 Miera zamestnanosti podľa pohlavia a veku v roku 2012

Zdroj: Štatistický úrad SR, databáza SLOVSTAT

Približne rovnaká miera zamestnanosti je u mužov a žien vo veku od 40 do 55 rokov. Naopak, najvýraznejší rozdiel v neprospech žien je vo veku od 25 do 34 rokov a od 60 do 64 rokov.

Suplujú nezáujem mladých

Dôležitým zistením je, že starší zamestnanci obsadzujú aj zamestnania, ktoré pre mladších nie sú dostatočne lukratívne. Na základe analýzy zamestnanosti a miezd je možné identifikovať skupiny zamestnaní ovplyvnené nezáujmom mladých ľudí o dané zamestnania. Napríklad pri Rušňovodičoch, Vodičoch autobusov, trolejbusov a električiek platí, že pomer medzi nástupnou mzdou a požiadavkami na zamestnanca (fyzická kondícia, osvojenie a ovládanie rôznych predpisov, pravidelné psychotesty, pracovné prostredie a pod.) je nepriaznivý a mladý človek radšej uprednostní iné zamestnania, kde môže zarobiť približne rovnako, ale požiadavky na prácu sú výrazne nižšie, prípadne zvolí inú pracovnú kariéru. Najvyšší podiel mladých ľudí je napríklad medzi zamestnaniami ako sú Vývojári a analytici softvéru a aplikácií; Aplikační programátori; Obchodní sprostredkovatelia; Špecialisti v oblasti reklamy a marketingu alebo Obchodní zástupcovia.

Starnutie pracovných síl tak môže spôsobiť vážny nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v mnohých zamestnaniach a na zmeny by mal adekvátne reagovať aj systém vzdelávania s cieľom podniknúť v dostatočnom predstihu kroky k tomu, aby absolventi škôl vstupujúci na trh práce boli uspokojivou, priamou alebo nepriamou náhradou odchádzajúcich pracovných síl v počtoch a štruktúre zodpovedajúcej predovšetkým kvalifikačným a profesijným požiadavkám zamestnávateľských organizácií z jednotlivých odvetví hospodárstva.

Predpokladom maximálneho využitia potenciálu starších ľudí v zamestnaní je poskytnúť a vytvoriť vhodné motivujúce podmienky na ich vstup, udržanie a zotrvanie v zamestnaní. Preto je potrebné sa zamerať najmä na oblasti:

  • pružných foriem zamestnávania,

  • pracovných podmienok vrátane bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

  • aktívnej politiky trhu práce,

  • vzdelávania,

  • postupného odchodu z ekonomickej aktivity (rovnováha medzi prácou a dôchodkom a voľným časom a prácou) a úprav pracovného času,

  • dôchodkového poistenia,

  • príjmovej motivácie,

  • diskriminácie, ale aj mentality a povedomia v prístupe k zamestnaniu a udržaniu sa v zamestnaní z dôvodu veku.

Podľa pozitívnych skúseností z krajín, kde proces starnutia obyvateľstva prebieha už dlhší čas, najväčšie prínosy pri riešení vyššie uvedenej problematiky sa zaznamenávajú v oblasti organizácie práce, konkrétne v uplatňovaní flexibilných modelov pracovného času, ako sú zdieľanie pracovného úväzku, práca na kratší pracovný čas, resp. skrátený pracovný úväzok, postupný odchod do dôchodku, práca z domu, pružný pracovný čas, pohotovostná práca či projektové zamestnanie. Ich využívanie je v SR najmä v dôsledku prebytku ponuky pracovných síl nad dopytom takmer najnižšie v EÚ a hoci ich uplatňovanie neprinesie automaticky rast produktivity, prispejú zásadne k využitiu znalostí starších pracovníkov. Je to prvý krok na posilnenie účasti, resp. odstránenie bariér zotrvania starších na trhu práce – krok k aktívnemu starnutiu v zamestnaní.

Očakávané zmeny

Z demografických prognóz totiž vyplýva, že v strednodobom horizonte nastanú vo vekovej štruktúre spoločnosti výrazné zmeny. Rast populácie v poproduktívnom veku bude dramatický. Index takzvanej celkovej ekonomickej závislosti sa má v Slovenskej republike podľa prognózy Eurostatu oproti roku 2010 do roku 2050 zvýšiť z 87,7 až na 133,9. To znamená, že v roku 2050 bude na 100 ekonomicky aktívnych osôb vo veku 15 - 64 rokov pripadať až takmer 134 ekonomicky neaktívnych osôb. Priemerný vek úmrtnosti sa bude neustále zvyšovať, čo takisto zvyšuje index ekonomického zaťaženia krajiny. Tento trend je však potrebné vnímať aj pozitívne, keďže je tiež dôsledkom lepších životných a pracovných podmienok, zdravotnej starostlivosti a zdravšieho životného štýlu.

Uvedené zmeny sa citeľne dotknú vývoja v oblasti zamestnanosti, najmä dynamiky práceschopného obyvateľstva. Silné populačné ročníky už nebudú znamenať početný výrobný faktor, ale hlavne spotrebiteľa produktu ekonomiky SR. Jednou z hlavných úloh blízkej budúcnosti teda bude znižovanie ekonomického zaťaženia starším obyvateľstvom a obnova pracovných zdrojov. Samozrejme okrem zabezpečenia dostatočného počtu pracovných síl je ešte dôležitejšia ich profesijná štruktúra, úroveň ich vzdelania i kvalifikácie.
Zdroj: TREXIMA Bratislava, spol. s.r.o.

Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie