Nespravodlivý jednotný meter: kto zarába viac, dostane menej

Mzdy a analýzy
Viaceré sumy štátnej pomoci a podpory sú jednotné pre všetkých. Je to však spravodlivé vzhľadom na rozdielnu výšku príjmov a nákladov na život v jednotlivých regiónoch Slovenska? Ten, kto zarába mierny nadpriemer a žije napríklad v Bratislave, je znevýhodnený pri hypotéke, PN-ke či rodičovskom príspevku.

Horšia dostupnosť bývania

Štát prostredníctvom viacerých príspevkov a dávok pomáha svojim občanom v komplikovaných životných situáciách. Možno to považovať za určitú náplasť za celoživotné platenie daní. Mnohé príspevky a dávky sú však v jednotnej výške, čo pri súčasných regionálnych rozdieloch a rozdieloch v spoločensko-ekonomickom postavení vyvoláva prinajmenšom pochybnosti o ich spravodlivosti.

Príkladov možno uviesť hneď niekoľko: hypotéka pre mladých, štátna prémia pri stavebnom sporení, rodičovský príspevok, príspevok pri dočasnej pracovnej neschopnosti.

Prvé dva sa týkajú podpory bývania. Je to obrovská položka pre človeka, ktorú musí niekedy splácať aj celý život.

Podmienky pre získanie podpory sú univerzálne pre všetkých. Bez ohľadu na lokalitu. Z najnovších štatistík Štatistického úradu vyplýva, že výdavky domácnosti na bývanie a s nimi spojené energie sú v Bratislavskom kraji o 20 % vyššie ako celoslovenský priemer. Potvrdzujú to taktiež oficiálne štatistiky Národnej banky Slovenska za 1. kvartál 2013, z ktorých vyplýva, že ceny nehnuteľností sú v Bratislavskom kraji omnoho vyššie, čo dokazuje nasledujúca tabuľka:

Priemerné ceny nehnuteľností v € za m2


Zdroj: NBS

Štát ale podporuje bývanie jednotne. Štátna prémia pri stavebnom sporení je na jednotnej úrovni 66,39 €. V rámci zvýhodnenej hypotéky pre mladých je stanovený strop hrubej mesačnej mzdy od 1. apríla 2013 na úrovni 1 137,50 €. Znamená to, že mladý človek žijúci mimo Bratislavy a zarábajúci 800 € má reálne vyšší príjem ako človek v Bratislavskom kraji zarábajúci 1 150 €, keďže byt stojí v hlavnom meste v priemere niekoľkonásobne viac a taktiež nespĺňa podmienky nastavené štátom. Výsledkom je, že platí o 10 rokov viac, vyššiu sumu s nižším štandardom bývania. Je to spravodlivé? O odpovedi možno prinajmenšom polemizovať.

Jednotný rodičovský príspevok. Ďalšia krivda

Rodičovský príspevok je v roku 2013 na úrovni 199,60 € mesačne. Z Informačného systému o cene práce vyplýva, že priemerná hrubá mesačná mzda žien za 1. kvartál 2013 je na úrovni cca 769 €. V Bratislavskom kraji je samozrejme ešte vyššia. Nehovoriac o porovnaní s ostatnými krajmi. V konečnom dôsledku to z pohľadu mamičiek, ktoré sa starajú o svoje deti na rodičovskej „dovolenke“, znamená len jedno. Čím vyšší zárobok, tým viac sa ich príjem a v nadväznosti na to aj životná úroveň zníži. Potom sa netreba čudovať, že počet detí priamo s narastajúcim príjmom klesá. A zostáva jediné. Pár mesiacov doma a „hybaj do práce“. Z ani nie 200 € sa predsa vyžiť nedá, a to platí vlastne pre celú republiku, pre zamestnancov s akýmkoľvek príjmom.

Byť chorým sa nevypláca

Nespravodlivosť vo vyplácaní príspevku pri dočasnej pracovnej neschopnosti spočíva vo vyberaní vyššieho poistného od lepšie zarábajúcich zamestnancov, ktorí však dostanú rovnakú nemocenskú dávku ako tí, čo platia mesačne oveľa nižšiu sumu. Práve poistný systém, ktorý funguje v Slovenskej republike, by mal výšku jednotlivých dávok diferencovať podľa výšky poistného, ktorú musí povinná osoba každý mesiac platiť.

Uveďme si príklad. Za zamestnanca zarábajúceho hrubú mesačnú mzdu 1 000 € zaplatí zamestnávateľ z jeho ceny práce 28 € na nemocenské poistenie. V súčasnosti dostane za 10 dňovú „PN-ku“ presne 151,30 €. Pokiaľ zamestnanec zarába už 2 000 €, suma odvodov sa vyšplhá už na 56 €. On však za 10-dňovú práceneschopnosť dostane len 178,40 €. Čiže platí dvojnásobok, ale za celé obdobie dostane len o 17 € viac. Zájdime ešte ďalej. Pri hrubej mesačnej mzde 3 000 € sa zvyšuje už len suma poistného. Tá sa vyšplhá až na 84 € pri dokonca nezmenenej sume nemocenskej dávky!

Na záver

Tento článok nechcel poukázať na „chudákov“ zarábajúcich viac, ako je priemer v Slovenskej republike. Je to stále malá suma v porovnaní s odmeňovaním zamestnancov v iných členských krajinách EÚ. Chcel poukázať na ich diskrimináciu. Sú to ľudia, ktorí platia štátu zo svojich daní a odvodov najviac. Napĺňajú štátny rozpočet. Aká môže byť ich ochota zostať na Slovensku a platiť ďalej, keď sú automaticky vyraďovaní a diskriminovaní aj pri tých pár nástrojoch štátnej pomoci a podpory, ktoré sa u nás uplatňujú? Pocit krivdy a nespravodlivosti v mnohých prípadoch totiž bolí viac ako samotné financie.
Zdroj, foto: mzdovecentrum.sk

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie