Založenie a vznik pracovného pomeru

Nástup do prvého, či nového zamestnania je takmer vždy spojený s niekoľkými pracovnými stretnutiami s personalistami spoločnosti, v ktorej sa chystáte pracovať. Čaká Vás dohodnutie si pracovných podmienok, mzdy, odovzdanie dokladov o vzdelaní, potvrdení o schopnosti vykonávať prácu, či od predchádzajúcich zamestnávateľov. Ide o proces v rámci prípravy a podpisu pracovnej zmluvy.

Pracovnoprávne vzťahy, t.j. právne vzťahy zamestnávateľa a zamestnanca, vznikajú práve podpisom pracovnej zmluvy alebo niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.

Pracovný pomer je základným druhom pracovnoprávnych vzťahov a jeho vznik, zmenu a skončenie upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov). Ide o zmluvný a záväzkový vzťah, v rámci ktorého sa jeden účastník (zamestnanec) zaväzuje vykonávať pre druhého účastníka (zamestnávateľa) prácu, za ktorú sa mu tento účastník zaväzuje platiť mzdu (odmenu za prácu).

Pred podpisom pracovnej zmluvy má zamestnávateľ oboznámiť zamestnanca s jeho právami a povinnosťami vyplývajúcimi z pracovnej zmluvy, ako aj s pracovnými a mzdovými podmienkami na výkon práce.

PRÁVA A POVINNOSTI ÚČASTNÍKOV PRACOVNOPRÁVNEHO VZŤAHU

Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva pre zamestnávateľa povinnosť uplatňovať v pracovnoprávnych vzťahoch zásadu rovnakého zaobchádzania a ochranu pred diskrimináciou.

V prípade, že sa uchádzate o Vaše prvé zamestnanie, zamestnávateľ môže od Vás vyžadovať len informácie, ktoré súvisia s prácou, ktorú máte vykonávať. Avšak, ak ste už boli zamestnaný, zamestnávateľ môže požadovať predloženie pracovného posudku a potvrdenia o Vašom predošlom zamestnaní.

Čo však zamestnávateľ nesmie od Vás vyžadovať, sú informácie o tehotenstve, rodinných pomeroch, bezúhonnosti (s výnimkou ak ide o prácu, pri ktorej sa podľa osobitného predpisu vyžaduje bezúhonnosť alebo ak požiadavku bezúhonnosti vyžaduje povaha práce, ktorú má fyzická osoba vykonávať), politickej, odborovej a náboženskej príslušnosti.

Vašou povinnosťou voči zamestnávateľovi je informovať ho o skutočnostiach, ktoré bránia výkonu práce, alebo ktoré by mu mohli spôsobiť ujmu, a o dĺžke pracovného času u iného zamestnávateľa, ak ide o mladistvého.

PRACOVNÁ ZMLUVA A JEJ NÁLEŽITOSTI

Pracovná zmluva ako súhlasný prejav vôle zamestnanca a zamestnávateľa, ktorý vedie ku vzniku pracovného pomeru, musí byť uzatvorená písomne. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný dať zamestnancovi. Zákonník práce stanovuje len minimálny rozsah jej povinných náležitostí, a to:

• druh práce, na ktorú sa zamestnanec prijíma – stručná charakteristika pracovných činností,

• miesto výkonu práce – obec, organizačná časť, alebo inak určené miesto (je dôležité najmä vtedy, keď sa činnosť vykonáva na viacerých miestach),

• deň nástupu do práce – rozhodujúci pre vznik pracovného pomeru,

• mzdové podmienky – výška mzdy alebo odkaz na kolektívnu zmluvu, resp. podnikový mzdový predpis.

Okrem uvedených povinných náležitostí v pracovnej zmluve zamestnávateľ uvedie aj ďalšie pracovné podmienky, a to:

• výplatné termíny,

• pracovný čas,

• výmeru dovolenky,

• dĺžku výpovednej doby,

• skúšobnú dobu.

ZALOŽENIE A VZNIK PRACOVNÉHO POMERU

Založenie pracovného pomeru sa spája s uzatvorením pracovnej zmluvy. Vznik sa viaže na deň, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce.

Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý je dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Medzi dňom uzatvorenia pracovnej zmluvy a dňom nástupu do práce nemusí byť zhoda.

Príklad: Pracovná zmluva bola uzavretá napr. dňa 2. mája 2012, deň nástupu do práce je 10. máj 2012 – pracovný pomer teda vznikol 10. mája 2012.

TRVANIE PRACOVNÉHO POMERU

Pracovný pomer môže byť dohodnutý:

• na neurčitú dobu – v pracovnej zmluve nie je výslovne určená doba trvania pracovného pomeru, alebo neboli zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.

• na určitú dobu – v pracovnej zmluve je určená doba trvania pracovného pomeru, napr. dátumom, počtom rokov, mesiacov, týždňov a pracovný pomer sa končí uplynutím tejto doby. Pracovný pomer na dobu určitú sa môže dohodnúť najdlhšie na dva roky a možno ho predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát.

V pracovnoprávnych vzťahoch je možné upraviť podmienky zamestnania a pracovné podmienky zamestnanca výhodnejšie, ako to upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis, ak to zákon alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť. Za zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, robí právne úkony štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu. Zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto neho môžu robiť právne úkony aj ním poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov, sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v jeho mene právne úkony vyplývajúce z ich funkcií určených organizačnými predpismi.

Či už ste tí, ktorí ešte len hľadajú to správne zamestnanie, alebo patríte medzi tých, ktorí sa chystajú vstúpiť do pracovného pomeru a sú len krôčik pred podpísaním pracovnej zmluvy, veríme, že Vám tento článok bol nápomocný. Na záver už snáď len jedna rada, nezabudnite, že pred uzatvorením pracovnej zmluvy je potrebná vzájomná informovanosť oboch strán, aby ste tak predišli mnohým nedorozumeniam.