Lesníctvo sa v Banskej Štiavnici učí už 244 rokov

Školy a vzdelávanie
Banská Štiavnica 3. marca (TASR) – Lesníctvo sa v Banskej Štiavnici bez prerušenia vyučuje už od roku 1770. Inak tomu nie je ani dnes, kedy túto úlohu, a to nielen s miestnym významom, zastáva Stredná odborná škola lesnícka (SOŠL) Banská Štiavnica.

Začiatky lesníctva ako učebného odboru sú späté s Máriou Teréziou, ktorá pochopila význam lesov a dreva pre miestne baníctvo a dala na názor odborníkov, ktorí upozorňovali na to, že drevo treba nielen ťažiť, ale o lesy sa treba aj náležite starať. "Práve Mária Terézia rozhodla vyučovať lesníctvo v Banskej akadémii, ktorá patrila medzi prvé svojho druhu na svete," podotkol v rozhovore pre TASR riaditeľ SOŠL Rudolf Valovič.

Od tých čias prešlo vyučovanie lesníctva viacerými etapami. Najprv bolo súčasťou spomínanej Banskej akadémie, neskôr vznikol v Štiavnici samostatný lesnícky ústav, na čele ktorého stál profesor Dr. Henrik David Wilckens. Neskôr bola Banská akadémia premenovaná na Banícku a lesnícku akadémiu a v roku 1904 zase na Vysokú školu banícku a lesnícku. Práve do týchto čias siaha aj história areálu Botanickej záhrady a budovy, v ktorej sídli škola aj v súčasnosti.

"Po rozpade Rakúsko-Uhorska a vzniku Československej republiky vznikla Štátna vyššia lesnícka škola ako jediná na Slovensku a fungovala samostatne až do roku 1939," podotkol Valovič. Neskôr škola viackrát menila názov, no zameranie a hlavné smerovanie ostalo aj po rokoch rovnaké. Lesníctvo sa najprv vyučovalo v nemeckom jazyku, neskôr v maďarskom a po rozpade Rakúsko-Uhorska sa začalo vyučovať v slovenskom jazyku.

SOŠL dodnes sídli v historickej budove, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a bola kolaudovaná ešte v roku 1892. Počas kolaudácie boli pred jej bránami vysadené sekvojovce mamutie, ktoré sa svojou majestátnosťou týčia pred školou dodnes. Náklady na jej výstavbu dosiahli v tom čase približne 178.000 zlatých. V dobrej kondícii je aj v súčasnosti, škole sa ju totiž vďaka eurofondom podarilo zrekonštruovať.

Bohatú históriu školy a odbornosť absolventov dokazuje aj množstvo ocenení, či exponáty rôznych druhov zveri inštalovaných v jej interiéroch. Zaujímavosťou sú napríklad preparáty krokodíla či antilopy, ktoré tu zanechali bývalí učitelia. "Voľakedy, v rokoch 1925 - 1930, učitelia zarábali toľko, že mohli chodiť do Afriky na poľovačky," priblížil Valovič. Vyučovanie spred niekoľkých rokov zase pripomína zachovalá historická trieda z roku 1892 s tradičnou tabuľou a masívnou drevenou katedrou.

Lesníctvu sa v Banskej Štiavnici priúčal aj spisovateľ Milo Urban

Banská Štiavnica 3. marca (TASR) – Stredná odborná škola lesnícka (SOŠL) v Banskej Štiavnici, ktorá svojím pôsobením nadväzuje na bohatú históriu výučbu lesníctva v meste, vyškolila počas vlastnej dlhoročnej existencie viacerých odborníkov v oblasti lesníctva. Tí našli uplatnenie nielen doma na Slovensku, ale aj v zahraničí.

Naša škola vychovala mnohých riaditeľov lesných závodov, lesníckych výskumníkov a pedagógov. No hádam najvýznamnejší bol bývalý dekan Lesníckej fakulty a neskôr dlhoročný rektor Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene profesor Adolf Priesol,“ povedal v rozhovore pre TASR riaditeľ školy Rudolf Valovič.

Adolf Priesol sa narodil 20. septembra 1926 v obci Bystrá a zomrel 5. mája 2005 vo veku 78 rokov. Štúdium na Štátnej vyššej lesníckej škole v Banskej Štiavnici ukončil v roku 1946. Priesol je v odborných kruhoch považovaný za významného predstaviteľa lesníckej vedy a lesníckeho vzdelávania na Slovensku.

Je autorom mnohých vedeckých a odborných prác. Za jeho bohatú publikačnú činnosť mu Univerzita v Poznani udelila titul čestného doktora vied DR. h. c. Priesol bol akademikom Slovenskej akadémie vied (SAV) a pričinil sa o vznik terajšieho Ústavu ekológie lesa SAV vo Zvolene.

O veľkom vplyve absolventov štiavnickej lesníckej školy, a to nielen v oblasti lesníctva, však možno hovoriť aj v jej hlbšej histórii. V rokoch 1919 a 1938 mala škola a jej študenti a pedagogickí zamestnanci veľký vplyv aj na myslenie občanov Banskej Štiavnice. Študenti sa v tom čase aktívne zapájali do verejno-spoločenského života v meste a jeho okolí.

V rokoch 1930 – 1932 študoval na škole aj známy slovenský spisovateľ Milo Urban, ktorý bol zároveň aktívnym členom kultúrneho spolku. Dôkazom, že študentom nebolo v minulosti dianie v meste ľahostajné, je aj ich spontánna účasť na výstavbe Trate mládeže z Banskej Štiavnice do Hronskej Dúbravy v lete v rokoch 1948 a 1949.

Steny budovy školy sú dodnes pokryté množstvom spomienkových tabiel s tvárami úspešných, ale aj menej známych absolventov. Fotografie v honosných a originálnych dielach šikovných stolárov, za ktoré tieto tablá možno označiť, pripomínajú význam a poslanie školy ochraňovať lesy aj pre budúce generácie.

Ako druhá na svete začala SOŠL v B. Štiavnici vyučovať sokoliarstvo

Banská Štiavnica 3. marca (TASR) – Stredná odborná škola lesnícka (SOŠL) v Banskej Štiavnici v súčasnosti obhospodaruje Školské lesy Kysihýbel s vlastnými koňmi, rybníkmi, lesmi, lesnými strojmi, vlastnou lesnou správou a strelnicou či lesníckou škôlkou, ktoré sú pre študentov nenahraditeľnou súčasťou praktického vyučovania.

Škola ponúka štúdium v študijných odboroch Lesníctvo s odborným zameraním na Lesnícku prevádzku alebo Krajinnú ekológiu a v odboroch Bioenergetika a Agrolesníctvo. „Práve tieto dva odbory Bioenergetika a Agrolesníctvo sú taký experiment. Je však o ne malý záujem,“ uviedol v rozhovore pre TASR riaditeľ školy Rudolf Valovič.

Zároveň absolventom stredných škôl SOŠL poskytuje možnosť pomaturitného štúdia. "Ponúkame aj vyššie odborné vzdelávanie v študijnom odbore Lesníctvo a lesnícky manažment, v ktorom si môžu absolventi všetkých stredných škôl po maturite a absolventi lesníckych škôl zvýšiť lesnícke vzdelanie na diplomovaných špecialistov,“ dodal. V rámci štúdia si môžu študenti urobiť poľovnícky lístok a sokoliarsky preukaz, vodičský, pilčícky preukaz i preukaz na obsluhu krovinorezov.

Sme druhou školou na svete, ktorá začala ako predmet ponúkať sokoliarstvo,“ ozrejmil Valovič s tým, že pre študentov je veľmi atraktívny. Po zložení skúšok dostanú osvedčenie, ktoré platí na celom svete. Výnimkou nie je ani prax v zahraničných krajinách ako Holandsko či Rakúsko. Veľkému záujmu sa teší aj sokoliarsky krúžok. Jeho súčasťou je i rehabilitačná stanica na rekonvalescenciu pernatých dravcov a ich prípravu na návrat do prírody.

Na špeciálne príležitosti, ako sú napríklad stužkové slávnosti, nosia študenti štiavnickej lesníckej školy uniformy. „Šiť si ich dávajú študenti od 3. ročníka. Denne ich však do školy nenosia,“ podotkol Valovič. Vidieť ich však možno aj počas tradičných Salamandrových dní v Banskej Štiavnici, na ktorých sa miestni študenti aktívne podieľajú. Salamander bol totiž pôvodne vážny a slávnostný sprievod poslucháčov banskoštiavnickej akadémie pri zvlášť významných príležitostiach.

Na konci štúdia dostanú najlepší študenti štvrtých ročníkov zlaté prstene s logom školy, a to vyrobené na mieru. Inšpiráciu k tejto tradícii našiel riaditeľ v americkom Arkansase, kde boli v roku 1992 v rámci družby.

Veľký dôraz kladie škola na praktické vyučovanie, ktoré prebieha v školských lesoch Kysihýbel. „Školské lesy sú pre našich žiakov vlastne praktickými dielňami. Vykonávajú v nich prax, sú tam demonštračné objekty, v podstate si tam skúšajú všetky svoje teoretické vedomosti,“ povedal riaditeľ. Korene ich vzniku siahajú až do roku 1810. Lesy dnes majú výmeru 1314,54 hektára. Od roku 1992 je tam zavedený vlastný chov koní a kompletne bolo obnovené aj rybničné hospodárstvo.

Ako demonštračný objekt na výučbu dendrológie zase škole slúži botanická záhrada, v ktorej je situovaná aj jej budova. Botanická záhrada obsahuje vzácnu zbierku drevín mierneho pásma z celého sveta. V roku 1880 tam vysadili vzácne sekvojovce mamutie, céder libanonský, céder atlaský a tuju riasnatú. Horná časť záhrady je aj obľúbeným miestom prechádzok širokej verejnosti. Jej údržba je v súčasnosti úlohou študentov a pedagógov.

Škola má nadregionálny význam, čoho dôkazom sú aj študenti pochádzajúci z celého Slovenska. Nim slúži internát s jedálňou a telocvičňou. Aj keď by na rekonštrukciu jeho fasády v súčasnosti škola potrebovala finančné prostriedky, interiéry sa jej podarilo obnoviť a prispôsobiť študentom tak, aby im poskytovali potrebné pohodlie.

SOŠL Banská Štiavnica v súčasnosti navštevuje približne 250 žiakov, riaditeľ tvrdí, že ju úbytok záujemcov netrápi. Naopak, za posledných desať rokov sa podľa jeho slov počet študentov zvyšuje.
Zdroj, foto: TASR

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie