Fajnorku postavili aj zo zbierky Prešporčanov, sídlila i v paláci

Školy a vzdelávanie
Bratislava 24. februára (TASR) – Volala sa Odborná škola kovorobná, keď pred 110 rokmi v Bratislave otvorila dnešná Stredná priemyselná škola strojnícka (SPŠS) svoj prvý školský rok. Vyrástla na zasypaných ramenách Dunaja, postavili ju aj zo zbierky obyvateľov Prešporka a do jej lavíc si po prvýkrát zasadlo 20 chlapcov a dievčat. Škola sa stala prvou svojho druhu v regióne mesta. Dnes je budova pamiatkovo chránená a na Fajnorovom nábreží neprehliadnuteľná. Aj preto si škola vyslúžila prezývku Fajnorka.

Základy budovy školy položili 17. septembra 1903, no už o dva mesiace neskôr sa začal prvý školský rok. Keďže budova školy ešte nebola postavená, ako učebne sa využili priestory v mezaníne pravého krídla Primaciálneho paláca, ktorý práve v tom čase odkúpilo kráľovské mesto Prešpork. "Na školu mesto tiež prispelo na ten čas značnou sumou 400.000 korún. Postavila sa tak prvá budova a súčasne s ňou aj vedľajší internát pre žiakov školy, ten už dnes školský nie je," uviedol v rozhovore pre TASR riaditeľ školy Felix Dömény. Na dunajské nábrežie sa potom žiaci presťahovali začiatkom novembra 1904.

V prvom školskom roku sa do kovorobného oddelenia na riadne štúdium prihlásilo 20 žiakov, z ktorých prvú triedu ukončilo 16. Najmladší mal 13 rokov, najstarší 18. Zo študentov sa stávali tovariši vzdelaní v kovorobnom a zámočníckom odbore. Počas prvého roku prístrojové vybavenie školy obohatila vŕtačka zo Segedína, ktorú vyrobili na tamojšej škole a štátne železnice zo Záhrebu zase poslali vyradené súčiastky z parnej lokomotívy. A pomôcky škole posielali aj ďalší. Škola sa časom rozrastala a čoskoro jej priestory pre žiakov nestačili. V lete 1926 sa preto začalo pristavovať. Za asi 2,5 milióna korún sa úžitková plocha rozšírila o 85 percent.

Klasické učebne v škole postupne dopĺňali tie odborné so staviteľskými a strojníckymi zbierkami, laboratóriá i učebne fyziky či chémie. "Všetok nábytok týchto učební bol zhotovený žiakmi školy," podotkol riaditeľ. Pribudla kresliareň, modelovňa, rysovňa, vodné či elektrotechnické laboratórium, kováčske i stolárske dielne. Škole však chýbala telocvičňa. "V predvojnovom období nebola telesná výchova zaradená do učebných osnov školy, a preto sa s ňou v pôvodnej budove ani v jej prístavbe nerátalo. S týmito problémami zápasíme do dnešných dní," vysvetlil Dömény.

Šport sa na škole potom pestoval ako krúžok, prvý vznikol v roku 1938 a žiaci mohli chodiť na futbal, hokej, stolný tenis, volejbal či plávanie. Telesná výchova sa začala vyučovať až po vojne. Žiaci cvičili v prenajatých priestoroch, ale na jar a jeseň aj v Sade Janka Kráľa a na nábreží. "Aj napriek sťaženým podmienkam športový život školy pulzoval neobyčajne intenzívne," poznamenal riaditeľ. Žiaci nosili škole medaily, pri získaní hokejového titulu v Brne v roku 1954 vynikol vtedajší prvák Jozef Golonka. Po zmene politického režimu bola založená tradícia letných a zimných športových dní, tá trvá dodnes a žiaci zápasia napríklad aj v pretláčaní rukou.

Škola podľa riaditeľa vždy slúžila svojmu účelu, hoci počas prvej svetovej vojny sa vyučovalo v dielňach a iba v dvoch triedach. "Ostatné miestnosti školy zabralo vojsko ako kancelárie pre vojenskú divíziu a na príkaz zriaďovateľa sa v škole otvorili kurzy pre telesne postihnutých vracajúcich sa z frontu," priblížil Dömény s tým, že v škole boli dielne na výrobu protéz a remeselnícke dielne pre invalidov.

Zo školy odchádzajú absolventi už 110 rokov. Svoje výročie Fajnorka oslávila aj otvorením Siene histórie školy. V miestnosti sú historické fotografie školy, zoznamy všetkých riaditeľov a učiteľov od jej vzniku a zoznamy absolventov. Na stenách sú historické maturitné tablá, fotografie učiteľských zborov z rôznych období i zbierka pozvánok na stužkové slávnosti. Na stoloch návštevníci nájdu dobové učebné pomôcky, pedagogické dokumenty, ročenky i ukážky grafických prác žiakov. "Priniesli nám aj vysvedčenie prvej dámy, ktorá túto školu skončila," dodal riaditeľ.

Na Fajnorke je toľko počítačov ako žiakov, žiaci vyrábajú aj mydlo

Bratislava 24. februára (TASR) – Z vonku je historická, z vnútra moderná. Aj takto opisuje Strednú odbornú školu strojársku na Fajnorovom nábreží v Bratislave jej riaditeľ Felix Dömény. Vraví, že v škole je toľko počítačov ako žiakov, beží tam niekoľko wifi sietí, študenti pracujú s modernými prístrojmi, dokonca aj s výrobnou a baliacou linkou na mydlo. V rozhovore pre TASR však pripúšťa aj to, že strojárstvo dnes nie je to, čo žiakov láka.

V ôsmich triedach dnes v škole sedí 152 žiakov, medzi ktorými sú najmä chlapci. Študujú jeden zo štyroch odborov. Maturitu môžu získať z mechatroniky, strojárstva, v ďalšom odbore sa zaoberajú ekonomikou a riadením podniku a škola im ponúka aj technické lýceum. Tam najmä tí, ktorí chcú pokračovať na vysokú školu, získajú všeobecné vzdelanie so základmi techniky a ekonomiky. "Praktické maturitné skúšky už od roku 2000 uskutočňujeme s využitím počítača," podotkol riaditeľ.

Najmä v uplynulom desaťročí sa teda do vyučovacieho procesu stále viac dostávala výpočtová technika a digitálne technológie vrátane jazykového laboratória, interaktívnych tabúľ a výrobných strojov v školských dielňach. "Na škole majú okrem telocvikára všetci učitelia Európsky počítačový vodičský preukaz (ECDL)," zdôraznil Dömény. V škole sa vybudovalo aj stredisko ECDL a certifikát mohli získať aj študenti. "Z 35 vyučovacích hodín týždenne, koľko majú v rozvrhu štvrtáci, sa na 20 hodín bez počítača nezaobídu," podotkol Dömény. Pri vstupe do každej triedy je tiež napríklad QR kód, ktorý človeku povie, kto a čo sa v triede učí.

Hoci sa škola usiluje žiakov motivovať a riaditeľ počas uplynulých dvoch rokov navštívil mnohých deviatakov na základných školách, ponúkaných stoličiek bolo zvyčajne vždy viac ako chtivých žiakov. "Tento nepomer však postupne klesá," podotkol riaditeľ. Očakáva, že v najbližší školský rok by mal byť podľa predpokladov už záujem žiakov o školu väčší, ako inštitúcia môže prijať. "Nie sme ešte vymierajúce dinosaury a stále máme čo ponúknuť. Technici za posledných 100 rokov dokázali veľmi veľa. Možno je odborné školstvo na kolenách, ale som presvedčený, že reštart je ešte možný a pre spoločnosť veľmi potrebný," poznamenal Dömény.

Škola kladie dôraz aj na prax. Riaditeľ vysvetľuje, že druháci a tretiaci chodia na odborné stáže a v technickom podniku praxujú dva týždne. "Približne 30 percent žiakov školy ide tiež raz za štúdium na troj až šesťtýždňovú stáž do zahraničia," priblížil. Škola v súčasnosti aktívne spolupracuje s Rakúskom, Fínskom, Švédskom, Španielskom, Írskom, Francúzskom a kedysi chodili študenti aj do Talianska. V kooperácii ministerstiev školstva vo Francúzsku a na Slovensku a s pomocou PSA Peugeot Citroën sa v škole vybudovalo centrum moderných strojárskych technológií. Študenti sa tiež napríklad učia odborný cudzí jazyk, na ktorý má škola svoju vlastnú učebnicu, napísanú svojimi učiteľmi.

Fajnorka sa v žiakoch usiluje hľadať aj talenty. Študentom umožňuje vykonať praktickú maturitu formou obhajoby svojho projektu. Žiak teda vymyslí a zhotoví vlastný prístroj. "Jeden žiak videl svojho deda, ako rúbe drevo a nevládze. Na smetisku našiel veľký hydraulický valec a postavil hydraulickú štiepačku na drevo. Tú strčil do zástrčky a dedo s ňou dodnes rúbe drevo," priblížil riaditeľ. Žiak vyhotovil technickú dokumentáciu a projekt odprezentoval pred maturitnou komisiou. "Takú šancu má aj tento rok každý štvrták. Verím, že viac ako polovica z nich to dokáže dotiahnuť do víťazného konca," podotkol Dömény. Škola tiež každý rok najlepšieho žiaka ocení.

Na Fajnorke som sa zaľúbil, spomína herec R. Luknár

Bratislava 24. februára (TASR) – Strojárske vzdelanie pri svojej práci síce herec Roman Luknár nikdy nevyužil, ale na Strednú priemyselnú školu na Fajnorovom nábreží v Bratislave má veľa dobrých spomienok. V predstavách sa mu vždy zjaví mnoho šibalstiev, ktoré vyparatil, krásna kachličková budova i o dva roky staršia spolužiačka Katka. "Keď som mal 15 rokov, zaľúbil som sa do nej, takže som do školy chodil strašne rád," priznal v rozhovore pre TASR.

Luknár navštevoval Fajnorku od septembra 1979 do mája 1983, študoval všeobecné strojárstvo. Nebolo to vraj náročné ani nudné. "Chodiť na gymnázium znamenalo mať celý deň prednášky, na Fajnorke boli aj praktické veci. A keď dajú 15-ročnému chlapcovi do ruky kladivo s tým, že raz za týždeň si má ísť zabúchať, tak vás to ešte v tom veku baví a dalo sa to zvládnuť," povedal Luknár. Štúdium na Fajnorke si dnes vždy spája s vekom. "Bolo to také krásne, bezstarostné obdobie."

Na škole si herec obľúbil najmä svoju triednu učiteľku. "Vedela to s nami, bola ľudská a prepáčila nám nejaké tie úlety, ale aj prísna. Ja by som si dnes nevedel poradiť so 14 až 18-ročnými deckami," pripustil Luknár. Triednu potom vystriedal triedny, ktorého žiaci podľa Luknára vnímali ako kamaráta i otca. "Nemali sme pri ňom pocit, že tu máme niekoho, koho musíme poslúchať úplne na slovo. Ale autoritu u nás mal," podotkol herec. Keďže žil roky v Španielsku, na žiadnej stretávke nebol a so spolužiakmi nie je v kontakte. "Ale určite sú mená, na ktoré si rád spomeniem," dodal.

Luknár počas štúdia chodil recitovať v slovenčine i v ruštine. Pripustil, že vďaka tomu sa na škole mohol ulievať. "Pri maturite som potom stále recitoval tú istú básničku, čo som sa naučil v prvom ročníku," povedal. Na samotné skúšky dospelosti si tiež spomína s úsmevom. Pri odpovedi mal nakresliť schému troch druhov zvárania. "Samozrejme, že som nevedel ani jednu, spolužiaci mi našepkávali. Spomenul som si na film Hlbočina, ktorý som videl v kine, a asi pol hodinu som kreslil ostrov s palmou, vodu, potopený Titanic, potápača s trubičkami. To malo symbolizovať, ako je zavedený elektrický prúd. Takže také bolo asi moje štúdium," opísal. Dodnes síce herec vie, ako fungujú technické veci a čo je to kováčska či sústružnícka dielňa, vzdelanie však využíva jedine v súkromnom živote.

Stredná priemyselná škola strojnícka za 110 rokov svojej existencie vychovala vyše 12.000 študentov. Odborné strojárske vzdelanie v nej získal aj spisovateľ Dobroslav Chrobák, hokejisti Jozef Golonka, Vladimír Dzurilla a Marián Šťastný, kajakár Juraj Kadnár alebo politici Robert Kaliňák, Ľubomír Galko či František Tóth.

Škola založila aj projekt Fajnroky Fajnorky. Inštitúcia zbiera spomienky svojich absolventov na školu a uverejňuje ich na svojej webovej stránke. Chce takto vytvoriť mozaiku úspešných absolventov.

VIDEOGALÉRIA:

Fajnorku postavili aj zo zbierky Prešporčanov, sídlila i v paláci
Tu bude player


Na Fajnorke je toľko počítačov ako žiakov, žiaci vyrábajú aj mydlo
Tu bude player


FOTOGALÉRIA:

Riaditeľ Strednej priemyselnej školy strojníckej (SPŠS) Felix Dömény


Sieň histórie Strednej priemyselnej školy strojníckej


Pamätnica školy k 110. výročiu založenia


Učebňa na Strednej priemyselnej škole strojníckej


Výrobná a baliaca linka na mydlo v učebni na Strednej priemyselnej škole strojníckej
Zdroj, foto, video: TASR

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie