Dovolenka

Počas leta, Vianoc či zimného obdobia plánuje väčšina zamestnancov stráviť časť tohto obdobia mimo svojho pracoviska. Pekné slnečné počasie či zasnežené hory motivujú k plánovaniu dovoleniek, ktoré slúžia nielen na regeneráciu a obnovu psychických, ale aj fyzických síl zamestnancov. Väčšina zamestnancov tak plánuje dva až tri týždne strávené mimo pracoviska využiť čo najviac na oddych a tento čas stráviť s rodinou a priateľmi. A práve toto obdobie považuje mnoho psychológov a lekárov za ideálne pre ľudský organizmus, pretože príliš krátke dovolenky nie sú podľa nich dostatočným oddychom pre organizmus. Zamestnanec má však nárok len na obmedzené množstvo dní dovolenky, vzhľadom na odpracované roky, vek, ale aj druh zamestnania.

Dovolenka býva chápaná aj ako oslobodenie zamestnanca od pracovných povinností na určitý čas. Ten musí o dovolenku žiadať zamestnávateľa na predpísanom tlačive, pričom dôležité sú podpisy oboch strán. Pri vypisovaní tlačiva je potrebné uviesť dátum nástupu na dovolenku a návratu do práce, ako aj počet dní voľna. Miesto pobytu nie je potrebné do tlačiva udávať. Zákonom nie je daná ani lehota na podanie žiadosti o dovolenku, no napriek tomu by mal zamestnanec rešpektovať pravidlá, ktoré sú dané u zamestnávateľa.

Každý zamestnanec má podľa Zákonníka práce nárok na:

• dovolenku za kalendárny rok alebo jej pomernú časť,
  

• dovolenku za odpracované dni,
  

• dodatkovú dovolenku.

DOVOLENKA ZA KALENDÁRNY ROK

Dĺžka dovolenky je ustanovená v kalendárnych týždňoch. Týždňom dovolenky je 7 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Zamestnanec môže čerpať dovolenku aj v kratších častiach, a to v pracovných dňoch. Počet pracovných dní v rámci jedného týždňa môže byť rôzny. Závisí od spôsobu rozvrhnutia pracovného času. Pre zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom a s 5-dňovým pracovným režimom predstavuje týždeň dovolenky 5 pracovných dní.

DOVOLENKA ZA ODPRACOVANÉ DNI

Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával uňho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má podľa § 101 Zákonníka práce nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Podľa § 109 ods. 6 Zákonníka práce sa za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) dovolenka za odpracované dni zamestnancovi kráti o 1 až 2 dni. Neospravedlnené zameškania kratších častí jednotlivých zmien sa sčítavajú.

Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú. Podľa § 102 Zákonníka práce je pomerná časť dovolenky za každý celý kalendárny mesiac nepretržitého trvania toho istého pracovného pomeru jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok.

Zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí podľa § 105 Zákonníka práce dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku.

DODATKOVÁ DOVOLENKA

Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný podľa § 113 ods. 2 Zákonníka práce poskytnúť zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Podľa § 112 Zákonníka práce platí:

• zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec uznaný za dočasne práceneschopného pre chorobu alebo úraz, na obdobie, počas ktorého je zamestnanec na materskej dovolenke a rodičovskej dovolenke. Počas ostatných prekážok v práci na strane zamestnanca môže zamestnávateľ určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky len na jeho žiadosť;

• ak pripadne počas dovolenky zamestnanca sviatok na deň, ktorý je inak jeho obvyklým pracovným dňom, nezapočítava sa mu do dovolenky;

• ak zamestnávateľ určí zamestnancovi náhradné voľno za prácu nadčas alebo za prácu vo sviatok tak, že by pripadlo do dovolenky, je povinný určiť mu náhradné voľno na iný deň.

Zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky

Zamestnanec má nárok na dodatkovú dovolenku, ak:

• trvale pracuje v zdravotníckych zariadeniach, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),

• je na pracovisku pri práci s infekčnými materiálmi priamo vystavený ich pôsobeniu,

• je pri práci vystavený väčšiemu množstvu ionizujúceho žiarenia,

• priamo ošetruje duševne chorých alebo mentálne postihnutých ľudí,

• pracuje nepretržite aspoň jeden rok v tropických alebo iných zdravotne obťažných oblastiach,

• vykonáva obzvlášť namáhavú prácu, pri ktorej je vystavený pôsobeniu škodlivých fyzikálnych a chemických látok,

• pracuje v prostredí s karcinogénnymi látkami.

• Za dodatkovú dovolenku sa neposkytuje náhrada mzdy, táto sa musí prednostne vyčerpať.

Krátenie dovolenky

Zamestnávateľ má právo pri prípadnom neospravedlnenom vymeškaní pracovného dňa alebo jeho časti, siahnuť na počet dovolenkových dní. Za každý takto vymeškaný pracovný deň môže zamestnávateľ skrátiť dovolenku o jeden až dva dni.

Čerpanie dovolenky

Zamestnávateľ môže určiť zamestnancovi čerpanie dovolenky, aj keď doposiaľ nesplnil podmienky na vznik nároku na dovolenku, ak možno predpokladať, že zamestnanec tieto podmienky splní do konca roka alebo do skončenia pracovného pomeru.

Ak zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku preto, že zamestnávateľ neurčí jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, je príslušný zamestnávateľ povinný určiť jej čerpanie tak, aby skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.

Zamestnávateľ nesmie určiť čerpanie dovolenky na obdobie, keď je zamestnanec práceneschopný, je na materskej alebo rodičovskej dovolenke.

Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpanú dovolenku, ktorá presahuje štyri týždne a ktorú si zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

Určenie dovolenky zamestnancov s rovnomerne a nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom sa odvíja od počtu pracovných dní v rámci jedného týždňa, čo závisí od spôsobu rozvrhnutia týždenného pracovného času.

V prípade rovnomerne rozvrhnutého pracovného času je počet pracovných dní v týždni stabilný, t.j. 5 pracovných dní. U zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom s päťdenným týždenným pracovným režimom týždeň dovolenky predstavuje 5 pracovných dní. V tomto prípade teda čerpajú zamestnanci s nárokom na štyri týždne dovolenky 20 pracovných dní a s nárokom na päť týždňov dovolenky 25 pracovných dní za jeden kalendárny rok.

V prípade nerovnomerne rozvrhnutého pracovného času je počet pracovných zmien v jednotlivých týždňoch rôzny. Preto, ak čerpá dovolenku zamestnanec s pracovným časom nerovnomerne rozvrhnutým na jednotlivé týždne alebo na obdobie celého kalendárneho roka, prislúcha mu toľko pracovných dní dovolenky, koľko ich na jeho dovolenku pripadá v celoročnom priemere. To znamená, že týždeň dovolenky takéhoto zamestnanca predstavuje toľko pracovných dní, koľko ich priemerne pripadá na jeden týždeň.

Napr. u zamestnancov s 11,5 hod. pracovným režimom je priemerná dĺžka pracovného týždňa 3,3 dňa (pri určenom 37,5 hod. týždennom pracovnom čase), čo predstavuje pri nároku na štyri týždne dovolenky 13 pracovných dní a pri nároku na päť týždňov dovolenky 16,5 pracovných dní za jeden kalendárny rok.