Hlavné mzdové ukazovatele vo 4. štvrťroku 2012

Mzdy a analýzy

Hrubá mesačná mzda SR

Výška priemernej hrubej mzdy v hospodárstve (bez zohľadnenia miezd zamestnancov u živnostníkov) dosiahla 878 EUR. Oproti minulému roku stúpla o 3,83%.

Rozloženie miezd vo výberovom súbore ISCP, ktorý v sledovanom období obsahoval cca 1 milión zamestnancov, je zobrazené v grafe č. 1. Zamestnanci sú zoradení podľa výšky dosiahnutej mzdy, čo tvorí tzv. variačný rad. Štatistické veličiny ako sú decily a kvartiliy rozdeľujú tento rad na príslušné percentuálne časti. Hodnoty týchto štatistických veličín sú nasledovné: v 1 decile (D1) bola nameraná hodnota 375 EUR, čo vyjadruje skutočnosť, že prvých 10% zamestnancov variačného radu zarába pod 375 EUR. Medián, ktorý rozdeľuje rad na dve polovice znamená, že prvá polovica zamestnancov poberá mzdu pod 693 EUR a druhá 693 EUR a viac. Posledný 9. decil (D9) s hodnotou 1 379 EUR znamená, že posledná 1/10 zamestnancov variačného radu poberá mzdu vyššiu ako 1 379 EUR.

Graf č. 1


D1 375 €, Q2 498 €, Medián 693 €, Q3 957 €, D9 1 379 €

Spomedzi odvetví je na prvej priečke rebríčka odvetvie Informačno-komunikačné technológie s priemernou hrubou mesačnou mzdou 1 702 EUR. Na druhom mieste 1 628 EUR Finančné a poisťovacie činnosti. Na dolnej strane rebríčka sú Ubytovacie a stravovacie služby s 549 EUR a Administratívne a podporné služba so 630 EUR.

Mesačná mzda v podnikateľskej sfére a nepodnikateľskej sfére

Porovnanie dosiahnutých miezd v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére je uvedené v tabuľke č.1.

Tabuľka č. 1


Ako je uvedené v tabuľke, priemerná hrubá mesačná mzda v podnikateľskej sfére je o 165 EUR vyššia ako mzda v nepodnikateľskej sfére. Index medziročnej zmeny priemernej hrubej mesačnej mzdy u podnikateľov je 103,57 %, index medziročnej zmeny v nepodnikateľskej sfére je 105,36 %.

Z hodnôt jednotlivých štatistických veličín v tabuľke č. 1 je vidieť, že rozdelenie miezd v nepodnikateľskej sfére je rovnomernejšie, nožnice medzi najnižšími a najvyššími mzdami nie sú roztvorené tak ak o u podnikateľov. Vyjadruje to podiel 9. a 1. decilu, ktorý je v nepodnikateľskej sfére 3,13, kým v podnikateľskej sfére je to 3,81.

Regionálne rozdiely v odmeňovaní

Poradie krajov podľa dosiahnutej priemernej hrubej mzdy je už niekoľko rokov veľmi podobný. Na prvom mieste je vždy Bratislavský kraj, na druhom Košický a na treťom Trnavský kraj. Posledné miesto už roky prináleží kraju Prešovskému. Výrazné rozdiely je vidieť aj v grafe 2.

Graf č. 2



Medziročný vývoj miezd v krajoch SR

Medziročný vývoj miezd v krajoch SR bol veľmi vyrovnaný, pohyboval sa od 4,12 % (Trnavský kraj) do 5,94 % (Prešovský kraj). Pre vývoj miezd v krajoch je zaujímavý vývoj v Prešovskom kraji, v ktorom je už tretí štvrťrok po sebe zaznamenaný najvyšší percentuálny nárast spomedzi ostatných krajov, aj keď len o 0,47 p.b. (v tomto štvrťroku).

Druhou zaujímavosťou je rýchle približovanie sa mzdy v Trnavskom kraji ku mzde v Košickom kraji.

V sledovanom období je medzi mzdami v týchto krajoch minimálny rozdiel – v absolútnom vyjadrení len 2 EUR.

Graf č. 3



Zárobky mužov a žien

V sledovanom období ženy zarábali v priemere 756 EUR a ich mzdy stúpli oproti rovnakému obdobiu minulého roka zo 726,91 EUR o 4,01 %. Muži poberali mzdu 993 EUR a ich medziročný nárast miezd bol 3,96 %. Jednoduchým porovnaním zárobkov žien a mužov, bez zohľadnenia ostatných faktorov, dostaneme výsledok: zárobky žien dosahujú 76,06 % zárobkov mužov. Takmer totožný pomer bol nameraný aj v rovnakom období minulého roka.

Porovnanie miezd mužov a žien v krajoch SR
Graf č. 4

Priemer SR 878 EUR

Najvýraznejší absolútny rozdiel, až 312 EUR, v mzdách mužov a žien je v Bratislavskom kraji, s najvyššími priemernými zárobkami. V tomto štvrťroku dosiahla mzda v tomto kraji 1 187 EUR. Na druhej strane, v Prešovskom kraji s najnižšou priemernou mzdou 706 EUR je aj najnižší rozdiel v zárobkoch mužov a žien, len 127 EUR.

Pre jednoznačné vymedzenie diskriminačného rozdielu medzi zárobkami je potrebná hlbšia analýza, ktorá by vylúčila práve nediskriminujúce objektívne faktory ako je dĺžka praxe, úroveň dosiahnutého vzdelania, odvetvie a tiež náročnosť vykonávaného povolania.

Pracovná mobilita

Fluktuácia (pohyb) pracovných síl úzko súvisí s lepšími zárobkovými možnosťami v inom kraji: najvyšší počet zamestnancov s trvalým bydliskom mimo kraja, v ktorom sú zamestnaní pracuje v Bratislavskom, Trnavskom a Košickom kraji. Práve v týchto troch krajoch sú namerané najvyššie priemerné mzdy.

Tabuľka č. 2

Zdroj, foto: mzdovecentrum.sk

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie