Pracovné prostredie

Mám prácu

Úvod

V dôsledku neustálej modernizácie a zlepšovania pracovných postupov sa zvyšujú požiadavky na tvorbu a úpravu pracovného prostredia, tvoreného súborom vonkajších hmotných a nehmotných faktorov priamo pôsobiacich na zamestnanca a jeho prácu. Zamestnanec svojou snahou, duševnou a fyzickou prácou pracovné prostredie nielen spoluvytvára, ale ho aj mení.

Vedecká disciplína, ktorá sa zaoberá výkonnosťou pracujúceho človeka a prispôsobovaním pracovných prostriedkov a pracovného prostredia vlastnostiam a potrebám človeka, sa nazýva ergonómia.

Tvorba vhodného pracovného prostredia je zložitý proces, pričom dôležitú úlohu zohráva aj fakt, že pracujúci človek trávi v tomto prostredí 1/3 dňa.

Spoločnosti investovaním finančných prostriedkov do racionalizácie a zlepšovania pracovného prostredia vytvárajú kvalitnejšie podmienky na zvyšovanie pracovného výkonu zamestnanca a tým zvyšujú návratnosť investovaných prostriedkov.

Pracovné prostredie je jedným z významných faktorov, ktorý ľudia zvažujú pri výbere povolania, ale aj pri zotrvaní v ňom. Pozitívne a negatívne faktory pracovného prostredia ovplyvňujú správanie, nálady, pocity zamestnanca a odzrkadľujú sa predovšetkým na jeho práci a zdravotnom stave. Z tohto dôvodu je nesmierne dôležité, aby zamestnávatelia vytvárali vhodné pracovné prostredie pre svojich zamestnancov a dbali na fyzikálne, organizačné, hygienické, estetické, sociálno-psychologické podmienky, či podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), priestorové a funkčné riešenie pracoviska. Zamestnávatelia by sa mali v značnej miere zaoberať aj posudzovaním faktorov hluku, osvetlenia, mikroklímy (teplota, prúdenie a vlhkosť vzduchu, prašnosť, sálavé teplo) a pod.

Zamestnávateľ je taktiež povinný zabezpečiť dodržiavanie zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý v § 6 definuje všeobecné povinnosti zamestnávateľa a napr. podľa odseku 5 je zamestnávateľ povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu.

Hluk na pracovisku

Hluk je jeden z najrozšírenejších škodlivých faktorov pracovného prostredia. Ide o každý nepríjemný, rušivý, neželateľný, neprimeraný zvuk. Hluková záťaž populácie vo všeobecnosti pochádza z pracovného (40%) a mimopracovného prostredia (60%). Hluk v pracovnom prostredí pôsobí rušivo, znervózňuje, sťažuje komunikáciu a zapríčiňuje napr. stratu koncentrácie, či zvýšenú chybovosť zamestnanca. Hluk pôsobí nepriaznivo nielen na sluchové orgány, ale jeho škodlivý účinok negatívne pôsobí aj na celý organizmus. Preto je zamestnávateľ povinný zabezpečiť ochranu zamestnancov pred rušivými alebo obťažujúcimi účinkami hluku a vytvoriť pre nich také prostredie, kde sú dodržané hodnoty expozície hluku pre daný druh práce, vychádzajúc z nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 115/2006 Z.z. o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách na ochranu zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou hluku. Tento právny predpis napr. stanovuje, že hlučnosť pracovného prostredia by nemala presahovať 40 decibelov (dB) v prípade, že zamestnanci potrebujú byť nepretržite sústredení, ich dorozumievanie má byť nerušené, ako aj v prípade tvorivej práce. Ľudské uši začína hluk obťažovať nad hranicou 60 dB, kedy negatívne ovplyvňuje nervový systém, môže zvyšovať produkciu stresových hormónov, spôsobovať zvýšenie krvného tlaku a pod. Za rizikový hluk sa považuje hodnota 85 dB. Strata sluchu spôsobená dlhotrvajúcim nadmerným hlukom je v Európe najbežnejšou chorobou z povolania. Pôsobenie hluku na človeka vyjadruje Lehmanove rozdelenie pásiem hluku podľa rôznej intenzity.

Pásma hluku
 

Hodnota v dB

Charakteristika

Príklady

0 dB

bezzvukovosť je pre človeka škodlivá, je to hodnota pod absolútnym prahom počuteľnosti vákuum

do 30 dB

normálne prírodné prostredie pohyby ľudí, tikanie hodín, chod chladničky, šum dažďa, vetra

30 – 65 dB

prirodzený hluk, pre človeka môže byť za určitých okolností škodlivý, rozhodujúci je vzťah človeka k hluku malý ventilátor, písací stroj, normálny rozhovor, tichá až stredne hlučná ulica

65 – 95 dB

absolútny hluk, pre človeka je škodlivý bez ohľadu na duševný postoj, má nepriaznivé účinky, môže spôsobiť poruchy sluchu veľmi rušné križovatky, továrenské haly, stavebné a výrobné stroje

95 – 130 dB

hluk takéhoto rozsahu spôsobuje bolesti sluchového orgánu hluk štartujúceho lietadla, veľkých motorov a strojov, silné unikanie pary
nad 130 dB prah bolesti, hluk takéhoto rozsahu poškodzuje vnútorné ucho, spôsobuje pretrhnutie bubienka štart rakety, výbuch granátu, výstrel z pušky
 

Osvetlenie pri práci

Svetlo, jeho kvalita, odrazy a odlesky taktiež vplývajú na efektivitu práce či psychický stav zamestnanca. Vzhľadom na fakt, že zrak je u zamestnanca najdôležitejším zmyslom na prijímanie informácií, je potrebné, aby zamestnávateľ na pracovisku vytváral prevenciu zrakovej únavy. Osvetlením a farebnými úpravami pracovného prostredia možno zdôrazniť alebo potlačiť, zlepšiť alebo zhoršiť ľudský vnem. Rovnomernosť a vhodná intenzita osvetlenia a zafarbenie svetla vytvára na prácu na pracovisku zrakovú pohodu zamestnanca, zabraňuje jeho zrakovej únave, zvyšuje produktivitu a kvalitu práce. Vhodné osvetlenie tiež zabezpečuje dostatočnú viditeľnosť a bezpečnú orientáciu v priestore. Riešenie osvetlenia pracoviska si vyžaduje aj rešpektovanie niekoľkých zásad:

  • svetlo nesmie oslňovať,

  • nesmie vznikať ostré rozhranie medzi svetlom a tieňom (striedaním pohľadu do osvetlených a neosvetlených plôch sa zrak rýchlo unaví),

  • svetlo do miestnosti má prichádzať spredu a zľava, prípadne zhora tak, aby si zamestnanec pri práci pravou rukou netienil.

Osvetlenie pri práci upravuje § 36 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov a požiadavky na osvetlenie pri práci sú uvedené vo vyhláške Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci.


Mikroklimatické podmienky

Mikroklimatické podmienky na pracovisku zahŕňajú teplo, chlad, vlhko, prúdenie vzduchu, sálavú teplotu strojov, zariadení, materiálu a stien či prašnosť pracovného prostredia.

Nízke alebo vysoké teploty pracovného prostredia ovplyvňujú výkonnosť zamestnancov a vplývajú na ich zdravie. Základná právna úprava ochrany zdravia pred záťažou teplom a chladom pri práci je uvedená v § 37 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vylúčiť alebo znížiť nepriaznivé účinky faktorov tepelno-vlhkostnej mikroklímy na zdravie zamestnancov na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú mieru. Pracovné prostredie by malo byť vytvorené tak, aby priemerná teplota organizmu zamestnanca bola približne 36,1 – 36,5 °C. Napr. optimálna teplota miestnosti pre učiaceho sa žiaka je 18,5 – 22 °C, dielne alebo laboratória 18 °C a pre bežné práce 20 – 24 °C.

Na posúdenie vlhkosti vzduchu sa používa pojem relatívna vlhkosť. Relatívna (pomerná) vlhkosť vzduchu udáva absolútnu vlhkosť vzduchu (množstvo vodnej pary v gramoch v 1 m3 vzduchu) vydelenú vlhkosťou nasýtených vodných pár (teda maximálnym množstvom vodných pár) pri rovnakej teplote v rovnakom objeme. Napr. pri teplote 21 °C a relatívnej vlhkosti 40% dosahuje zamestnanec veľmi dobrý pracovný výkon, pri 85% dobrý pracovný výkon, ak dochádza k striedaniu práce a odpočinku a znížený pracovný výkon, únava a depresia sa objavujú pri vlhkosti 91%. Optimálna relatívna vlhkosť sa pohybuje od 30 do 70% nasýtenosti vzduchu vodnou parou. V prípade faktora rýchlosť prúdenia vzduchu platí pravidlo, že čím je prúdenie vzduchu väčšie, tím je väčšie aj odovzdávanie tepla organizmom zamestnanca.

Vznik a prítomnosť prachu na pracoviskách predstavuje jedno zo závažných rizík vedúcich v rôznej miere k ohrozeniu zdravia zamestnancov. Preto sa veľmi prašné prostredie odporúča zvlhčovať. Prašnosť prostredia je zároveň potrebné posudzovať z hygienického a technického hľadiska.

Hygienické hľadisko vychádza z lekárskych výskumov, kde prachové častice rôznej veľkosti zaťažujú dýchacie orgány a spôsobujú ich trvalé ochorenie.

Technologické hľadisko vychádza z faktu, že niektoré priemyselné výroby, napr. liekov, potravín a pod., vyžadujú kontrolované prostredie na prítomnosť prachových častíc, ktorá vo veľkej miere vedie k znehodnoteniu kvality produkcie a preto sa používajú medzinárodné štandardy, ktoré definujú pre jednotlivé prostredia triedy čistoty.

Sálavé teplo na pracovisku vychádza zo všetkých okolitých plôch pracovného prostredia, akými sú napr. steny, strop, dlážka alebo z rozžeraveného zdroja, napr. horúci kov, rôzne žiariče a pod. Sálavá teplota pôsobí na zvýšenie celkovej telesnej teploty zamestnanca a preto je potrebné, aby zamestnávatelia vytvárali pre zamestnancov pracujúcich v blízkosti zariadení, ktoré toto teplo vyžarujú, vhodné pracovné podmienky. Zamestnanci pracujúci v takýchto pracovných podmienkach, napr. hutníci, si vyžadujú osobitú starostlivosť, musí im byť poskytnutá možnosť opustiť zaťažujúci pracovný priestor počas smernicami stanovenej doby, či zabezpečený pitný režim a pod. 

Farby a pracovné prostredie

Farba je kvalitatívna zložka zrakového vnemu, ovplyvňujúca psychiku zamestnanca pri práci. Farebná úprava pracoviska má dôležitý význam z funkčného, bezpečnostného, estetického, ale aj ekonomického hľadiska. Pri jej výbere sa zohľadňujú faktory, ako napr. vek a pohlavie zamestnancov, intenzita osvetlenia a tepelné pomery na pracovisku, tvar, veľkosť a plocha pracoviska, druh a trvanie prevládajúcej pracovnej činnosti a pod.

Teplé farby, ako červená, žltá, oranžová či ich odtiene, sa používajú prevažne v chladných miestnostiach, pretože vyvolávajú pocit tepla, pôsobia živo, povzbudzujú, pôsobia aktívne a dynamicky. Po úprave teplými farbami sa zdajú byť miestnosti kratšie. Tieto farby sa využívajú v miestnostiach, kde sa pracuje v noci a v ktorých sú okná obrátená na sever a severozápad. Teplé farby sú obľúbené najmä u žien a mladých ľudí.

Studené farby, ako zelená, modrá a ich odtiene, pôsobia chladne, upokojujú, pozitívne pôsobia na zrak a pomáhajú udržiavať stály výkon zamestnanca. Používajú sa v priestoroch s nadmernými teplotami, kde sú okná obrátené na juh a juhovýchod, či v miestnostiach, kde sa vykonáva jednotvárny druh pracovnej činnosti. Studené farby sú obľúbené najmä u mužov a starších ľudí.

Neutrálne farby sú biela, čierna a sivá, pričom použitie bielej farby je vhodné najmä na stropy, lebo najlepšie odráža svetlo. Sivá farba nepôsobí rušivo, vyniknú na nej predmety a zariadenia, preto sa využíva napr. ako pozadie.

Červená, oranžová, žltá, zelená a modrá farba plnia viaceré funkcie. Červená symbolizuje príkaz „stáť“, požiarnu ochranu, je farbou upozorňujúcou na nevyhnutnosť zastavenia, napr. chodu strojov. Oranžová symbolizuje bezprostredné nebezpečenstvo. Zamestnávatelia ju využívajú na miestach, kde hrozí nebezpečenstvo ožiarenia rádioaktívnymi lúčmi, úrazu elektrickým prúdom a úrazu pri práci so zariadeniami. Žltá symbolizuje príkaz „pozor“ a vyznačujú sa ňou trvalé a dočasné prekážky a vnútropodnikové dopravné prostriedky. Výstražné nápisy, čierne na žltom podklade, znamenajú zvýšenie opatrnosti pri chôdzi alebo jazde a kombinácia žltej farby s čiernymi pruhmi označuje napr. prvý a posledný schod na schodišti v budove. Zelená symbolizuje bezpečie a voľný východ, pričom vo väčšine prípadov sa ňou označujú bezpečnostné a zdravotné zariadenia, núdzové východy či stanovišťa prvej pomoci. Modrá označuje príkaz na zvýšenie bezpečnosti.

Práca s počítačom

Zo strany zamestnávateľa je dôležité zohľadňovať aj fyzické a psychické zaťaženie zamestnanca, ktoré je založené na identifikácii prevládajúceho druhu práce (napr. ťažká dynamická práca, manipulácia s bremenami, statická práca, opakujúca sa práca). Priamo na prácu v kanceláriách, kde sa v súčasnosti pracuje s počítačom, sa vzťahuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 276/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami, ktoré určuje zamestnávateľovi vytvoriť pre zamestnanca vhodné podmienky týkajúce sa požiadaviek na obrazovku, pracovný stôl, pracovné sedadlo, klávesnicu, pracovné prostredie (osvetlenie, odrazy svetla, oslnenie, hluk, mikroklimatické podmienky) a programové vybavenie.

Veľkosť pracovného miesta by mala mať aspoň 2 m2 nezastavanej plochy s 25 m3 vzdušného priestoru. Okná a priehľadné steny pracoviska nesmú oslňovať, aby nedochádzalo k odrazu obrazovky na počítači, ktorý by nemal byť umiestnený blízko okna. Na okná sú vhodné regulovateľné clony. Zamestnanec pracujúci v kancelárii by mal mať také rozmery pracovného stola, ktoré poskytujú dostatočný priestor na monitor, počítač, klávesnicu a iné technické zariadenia. Optimálna výška pracovného stola je cca. 65 cm pre ženy a 75 cm pre mužov, vzdialenosť očí od podlahy cca. 119 cm, vzdialenosť očí od monitoru min. 40 cm, vhodný je zorný uhol 60°. Pracovná stolička musí byť stabilná, s nastaviteľnou sedacou časťou ako aj chrbtovou opierkou. Výška stoličky sa riadi výškou stola a umiestnením monitora. Ruky majú voľne ležať na pracovnej doske približne v uhle 90°.

Záver

Náročnosť druhu práce a nevhodné pracovné prostredie spôsobujú zdravotné problémy zamestnancov, ktorých sprievodným javom sú napr. bolesti v bedrovej a krížovej časti (častou príčinou je nevhodná stolička alebo rozmery pracovného stola), krčnej časti a v oblasti šije (dôsledok zlého držania hlavy a horných končatín, zlého umiestnenia monitoru, stoličky), rúk (nevhodná klávesnica, zlé umiestnenie myši), hlavy či poruchy zraku (nevhodné osvetlenie, umiestnenie monitora alebo nekvalitný monitor) a pod. Zamestnávatelia by sa preto mali usilovať vytvoriť také podmienky, ktoré zaručia zamestnancovi pracovať v zdravotne nezávadnom a bezpečnom pracovnom prostredí.

Pracovné prostredie vhodne prispôsobené možnostiam a potrebám zamestnancov je nesmierne dôležitým faktorom spoločností pri vytváraní a zachovaní si dobrej pozície na trhu. Len kvalitne vytvorené podmienky na pracovisku prispievajú k zvýšeniu pracovného výkonu a pohody, vytvoreniu príjemného pocitu z dobre vykonanej práce, redukcii chýb zamestnancov, zníženiu neprimeranej pracovnej záťaže a únavy, práceneschopnosti, či chorôb z povolania. V dobe, kedy neustále silnie konkurenčný boj, zamestnávatelia aj prostredníctvom pracovného prostredia a v ňom spokojných zamestnancov získavajú oproti konkurentom výhody. Dobre vytvorené pracovné prostredie má tak pozitívny dopad v rámci celej spoločnosti, kde prináša nielen zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva, ale aj zvýšenie životnej úrovne pracujúcich.

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie