Dôležitou súčasťou každého pracovného stretnutia je predstavovanie sa a s ním spojené odovzdávanie vizitiek.
Údaje na služobných a súkromných vizitkách
Na služobných vizitkách sa uvádzajú kontakty ako názov a adresa úradu, resp. spoločnosti, telefónne čísla, e-mail a pri mene sa uvádza titul a funkcia.
V medzinárodnom porovnaní sú krajiny, napr. anglosaské a ázijské, kde sa tituly na vizitkách neuvádzajú, naopak slovenské vizitkysú plné titulov pred aj za menom. V krajinách, kde si na tituly potrpia, sú slovenské tituly málo zrozumiteľné, pokiaľ nemajú medzinárodný význam, napr. PhD., Ing., Dr. a pod. V závislosti od krajiny sa tiež líši ich postavenie pred a za menom. Tituly, ktoré sú v zahraničí neznáme, je zbytočné na vizitku uvádzať.
Na vizitkách úradov býva zobrazený štátny znak, logo alebo znak mesta, resp. inštitúcie.
Zaujímavosti o vizitkách
Čím osoba zastáva vyššiu funkciu, tým menej údajov na vizitke nájdeme, napr. hlavy štátov majú na vizitke uvádzané iba meno. Pri uvádzaní mena zachovávame poradie: krstné meno a priezvisko. Toto poradie platí pre všetky európske jazyky s výnimkou maďarčiny.
V niektorých krajinách sú obľúbené súkromné vizitky, ktoré sú spoločné pre oboch manželov.Manželský pár na vizitkáchuvádza iba krstné mená, spoločné priezvisko (cudzie jazyky sa až na výnimky neskloňujú, preto aj ženské priezviská majú mužskú podobu) a adresu alebo e-mail.
Vizitku dávame často recipročne (ak dá niekto vizitku nám), ak chceme s danou osobou v budúcnosti udržiavať kontakt, a vždy, ak máme nezrozumiteľné alebo ťažko zapamätateľné meno. Vkladáme ich do darov, ale aj kytíc pri hromadných akciách, na základe čoho oslávenec vie, komu a za čo môže poďakovať. Pri týchto príležitostiach na vizitku pripíšeme krátky odkaz, poďakovanie za pozvanie, a pod.
Na vizitkách sa objavujú aj skratky, ktoré však zo zadnej strany vizitiek postupne miznú. Zo všetkých skratiek sa dodnes bežne používa už iba jediná: p.f. (pour féliciter), želanie šťastia. Odkazy na vizitkách písané vlastnou rukou s vlastnoručným podpisom urobia z tlačenej, neosobnej kartičky osobný odkaz.
Prehľad niektorých medzinárodne používaných skratiek na vizitkách
p.f. | pour féliciter | blahoželanie, želanie šťastia |
p.r. | pour remercier | vyjadrenie poďakovania |
p.p. | pour présenter | za účelom predstavenia sa |
p.p.a. | pour annoncer l´arrivé | oznámenie príchodu |
p.p.c. | pour prendre congéna | vyjadrenie rozlúčky |
p.c. | pour condeléance | prejav sústrasti |
p.p.p. | pour prendre part | prejav sústrasti, účasti |
p.f.v.
|
pour faire visite
|
ohlásenie návštevy
|
Podanie vizitky
V spoločenskom protokole platí pravidlo, že ako prvý podáva vizitku hosť, ako druhý hostiteľ. V niektorých krajinách, napr. v Japonsku, Hongkongu, Číne, Južnej Kórei či Singapure, sa dávanie a prijímanie vizitiek považuje za veľký obrad. Vizitka sa podáva a prijíma oboma rukami, aktéri sa navzájom uklonia a text na vizitke si prečítajú (na opačnej strane vizitky býva anglický preklad textu), následne sa odkladá vizitka do náprsného vrecka. V arabských krajinách a Afrike sa podáva vizitka pravou rukou a prijímateľ jej venuje pozornosť, prečíta si ju a starostlivo odloží do náprsného vrecka. Slovenská kultúra nie je taká obradná, ale vizitka má príslušnú úctu. Podanie vizitky nie je len bezvýznamné gesto, lebo od momentu podania vizitky s údajmi, ako napr. meno, adresa, telefón a pod., môžeme dotyčného človeka vyhľadať, zavolať mu, či dokonca navštíviť ho. V Európe a Spojených štátoch amerických sa vizitky vymieňajú až po skončení rozhovoru, lebo vtedy už vieme, či má zmysel ostať s druhým človekom v kontakte.
V súčasnosti sa presadzuje postup vymieňania si vizitiek už pri úvodnom zoznamovacom rozhovore. Tento zvyk na Slovensko prišiel z Japonska. Jeho výhodou pri spoločenskom a obchodnom kontakte je, že od začiatku vieme, s kým hovoríme, ako ho máme oslovovať a čo môžeme od kontaktu očakávať.
Grafické stvárnenie vizitky nám veľa prezradí o jej majiteľovi. Vizitky atypického formátu so zlatými písmenami a obrázkami svedčia o kŕčovitej snahe zaujať aspoň vizitkou, naopak jednoduché prezrádzajú dobrý vkus, sebavedomie plynúce z istoty a rešpekt vzbudzuje už samotné meno či názov spoločnosti.
Po prijatí vizitky je slušnosťou si ju prezrieť a prečítať. Kritické poznámky k vizitke je potrebné nechať si pre seba, pochvalné vyslovujeme nahlas. Odkladanie vizitky robíme opatrne, aby sme v druhej osobe nevyvolali zlý dojem, že ju zahodíme. Počas rokovania by sme vizitky mali nechať ležať na stole, aby bolo jasné, že sledujeme postavenie, tituly a mená rokujúcich osôb. Po skončení rokovania vizitky odložíme do náprsného vrecka.Vizitky by sme mali mať vždy po ruke. Zúfalé hľadanie po vreckách vzbudzuje rozpaky, preto sa pred odchodom na spoločenskú akciu vždy presvedčíme, kde máme vizitky umiestnené a či máme so sebou dostatočné množstvo. U pánov je potrebné, aby v obleku bolo pre vizitky vyhradené jedno vrecko, v prípade potreby vytiahnutia a podania vizitky jedným ťahom. Zašpinené a pokrčené vizitky, prípadne s ohnutými rohmi (zámerne ohnutý roh vizitky kedysi znamenal, že nás návšteva nezastihla doma) pôsobia neesteticky a nedôstojne. V prípade ženy je slušnosťou počkať niekoľko minút, kým vytiahne vizitky z dámskej kabelky, ktoré by mala mať vo zvláštnom puzdre.
Vzájomná výmena vizitiek je ideálnou príležitosťou na poskytovanie kontaktných údajov a slúži na propagáciu či reklamu nejednej spoločnosti. Vizitka sa tak čoraz viac stáva veľmi praktickým, spoločensky vhodným a najrozšírenejším spôsobom predstavovania sa.Zdroje:
-
Špaček, L.: Nová veľká kniha etikety. Praha: Mladá fronta, 2009.