Google Maps
Bratislava 25. apríla (TASR) - Dohodárom, ktorí pracujú na základe dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce s pravidelným mesačným príjmom, v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti vznikne nárok na nemocenské. Od 1. januára 2013 totiž aj dohodári pracujúci na spomínané typy dohôd platia poistné na nemocenské poistenie, a tak im rovnako ako zamestnancom môže po splnení všetkých zákonných podmienok vzniknúť nárok na nemocenskú dávku.
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti, sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov hrubých príjmov dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu. V súčasnosti je to 393 eur.
Ak je ale skutočný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ (393 eur), nemocenská dávka sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upozorňuje zamestnávateľov, že je ich povinnosťou oznámiť jej výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu v prípade, ak je pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ. SP od 1. januára 2013 registruje problémy zamestnávateľov pri určovaní pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne: "Príjem, ktorý zamestnávateľ predloží SP, musí vychádzať z reálnych okolností, t.j. musí zodpovedať skutočnej vyťaženosti zamestnanca. Ak zamestnávateľ nevie určiť na základe vyťaženosti zamestnanca predpokladaný príjem, Sociálna poisťovňa odporúča vychádzať z príjmov u iného zamestnanca, ktorý vykonáva práce rovnakého druhu a rozsahu."
AUDIO: Višváder o dávkach pri PN dohodárov
V prípade dohodárov, ktorí ešte neplatia poistné na nemocenské poistenie 90 dní od vzniku poistenia do začiatku práceneschopnosti, sa výška nemocenskej dávky určí inak ako u zamestnancov, ktorí platia poistné aspoň 90 dní. Vypočíta sa z vymeriavacích základov hrubých príjmov dosiahnutých u zamestnávateľov v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ak poistenec nemal v predchádzajúcom kalendárnom roku vymeriavacie základy (hrubé príjmy), t.j. nebol zamestnaný, prípadne jeho obdobie platenia poistného na nemocenské poistenie v predchádzajúcom kalendárnom roku trvalo menej ako 90 kalendárnych dní, výška nemocenskej dávky sa určí ako jedna tridsatina z pravdepodobného vymeriavacieho základu, ktorý sa rovná minimálnemu vymeriavaciemu základu. V súčasnosti je to 393 eur.
Ak je ale skutočný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ (393 eur), nemocenská dávka sa určí zo skutočného vymeriavacieho základu.
Sociálna poisťovňa v tejto súvislosti upozorňuje zamestnávateľov, že je ich povinnosťou oznámiť jej výšku pravdepodobného vymeriavacieho základu v prípade, ak je pravdepodobný vymeriavací základ zamestnanca nižší ako minimálny vymeriavací základ. SP od 1. januára 2013 registruje problémy zamestnávateľov pri určovaní pravdepodobného vymeriavacieho základu.
Peter Višváder zo Sociálnej poisťovne: "Príjem, ktorý zamestnávateľ predloží SP, musí vychádzať z reálnych okolností, t.j. musí zodpovedať skutočnej vyťaženosti zamestnanca. Ak zamestnávateľ nevie určiť na základe vyťaženosti zamestnanca predpokladaný príjem, Sociálna poisťovňa odporúča vychádzať z príjmov u iného zamestnanca, ktorý vykonáva práce rovnakého druhu a rozsahu."
AUDIO: Višváder o dávkach pri PN dohodárov
Zdroj, audio: TASR Foto: Shutterstock
„Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona“
„Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona“
