Živnostníkov ubúda, dôvodom nie sú legislatívne zmeny v odvodoch

Mzdy a analýzy
Podľa údajov z Registra organizácií ku koncu prvého štvrťroka 2013 na Slovensku aktívne pôsobilo 377 310 samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej len SZČO), čo predstavuje medzikvartálny pokles oproti štvrtému kvartálu roka 2012 o 10 142 SZČO. Tento stav sa vo veľkej miere pripisuje legislatívnym zmenám a predovšetkým zmenám v odvodoch pre živnostníkov. Nepochybne, toto číslo je zarážajúce, nie je to však nič výnimočné v porovnaní s celkovým vývojom ich počtu od konca roku 2008, kedy sa u nás začala prejavovať hospodárska kríza.

Od živnosti k s. r. o.

Pre celé toto obdobie je každoročne charakteristický najvýraznejší medzikvartálny pokles ich počtu práve v prvých štvrťrokoch. Napríklad v prvom štvrťroku roku 2012 poklesol medzikvartálne počet SZČO o 10 836, v prvom štvrťroku 2011 to bol zase pokles o 9 879 SZČO. Negatívna medzikvartálna zmena za prvé tri mesiace tohto roka sa tak už nejaví až taká významná a nejde ani o najvýraznejší pokles za posledných 5 štvrťrokov (1.Q. 2012 – 1.Q. 2013).

Pri vývoji počtu SZČO hrá úlohu sezónnosť a údaje sú porovnateľné len v medziročných intervaloch za rovnaké štvrťroky, prípadne môžeme porovnávať sezónne očistené údaje. Pri porovnávaní medziročných zmien však v 1. štvrťroku 2013 nejde vôbec o najvýznamnejší pokles počtu SZČO. Oproti 1. štvrťroku 2012 sa ich počet znížil o 14 179, pričom napríklad medziročný pokles v 4. štvrťroku 2012 oproti 4. štvrťroku 2011 predstavoval 14 873 SZČO. Preto nemôžeme pokles ich počtu v 1. štvrťroku 2013 pripisovať len aktuálnym legislatívnym zmenám. Táto situácia totiž nie je nová, je dlhodobo pretrvávajúca a prehlbujúca sa. Počty samostatne zárobkovo činných osôb totiž v SR dlhodobo klesajú, čo je zrejmé z nasledujúceho grafu.



Zdroj: ŠÚ SR, Register organizácií, výpočty Trexima Bratislava

Celkový počet SZČO od začiatku hospodárskej krízy na Slovensku (4. štvrťrok 2008) poklesol o 40 911 osôb. Na druhej strane pozorujeme presne opačný trend pri spoločnostiach s ručením obmedzeným (ďalej len s. r. o.). Práve sem sa „prelieva“ veľké množstvo SZČO, keďže práve táto forma im umožňuje optimalizovať odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Pokles počtu živnostníkov v prvých mesiacoch roku 2013 uvítalo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR so spokojnosťou. Dúfalo, že vyššie odvody vyženú niektorých živnostníkov z databáz. Predovšetkým tých, ktorí cez živnosti obchádzali odvody. „Dochádza k maximálnemu zrovnoprávneniu postavenia živnostníkov. K nastaveniu podmienok, ktoré umožnia poctivým živnostníkom pokračovať vo svojej živnosti ako doposiaľ,“ povedal hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Ako sme už však uviedli, zmeny v počte živnostníkov v prvom štvrťroku 2013 nijakým spôsobom nevybočili od očakávaných hodnôt a z týchto dôvodov je daný vývoj len s prižmúrením oka možné pripísať zmene legislatívy.

Je len málo pravdepodobné, že v blízkom čase nastane výraznejšia zmena vo vývoji stavu živnostníkov a je potrebné počítať s tým, že aj naďalej ich počty budú klesať. Je ich však málo alebo priveľa v porovnaní s vyspelými krajinami EÚ? A v ktorých krajoch SR je najväčšia hustota SZČO? Na tieto otázky nedokážeme relevantne odpovedať na základe absolútnych početností SZČO a je ich potrebné previesť na spoločný základ. Na tieto účely nám môžu poslúžiť počty obyvateľov alebo ešte lepšie počty ekonomicky aktívnych osôb starších ako 15 rokov (ďalej len EAO) za účelom vylúčenia demografických faktorov v jednotlivých regiónoch SR a krajín EÚ.



Zdroj: ŠÚ SR, Register organizácií, výpočty Trexima Bratislava

Živnostníkom je každý siedmy Slovák

Ku koncu prvého štvrťroka 2013 pripadalo na 1 000 ekonomicky aktívnych obyvateľov v SR 139 SZČO. Znamená to, že približne každý siedmy občan, ktorý chce pracovať, je samostatne zárobkovo činný. Vo všetkých krajoch však hustota SZČO medziročne poklesla, najvýraznejšie v Prešovskom a Trnavskom kraji. Naopak, v najmenšej miere sa chuť podnikať za posledný rok znížila v Trenčianskom kraji. Najnižšia hustota samostatne zárobkovo činných osôb na 1 000 EAO sa dlhodobo nachádza v Košickom a Banskobystrickom kraji. Na druhej strane spektra sa nachádza Bratislavský a Žilinský kraj, pričom len v týchto dvoch krajoch hustota rozmiestnenia SZČO výrazne prevyšuje celorepublikovú úroveň.
Zo širšieho pohľadu, z hľadiska krajín Európskej únie, je Slovenská republika v hustote pokrytia EAO samozamestnanými fyzickými osobami mierne nad úrovňou priemeru. Ani medziročný pokles počtu a hustoty rozmiestnenia fyzických osôb – podnikateľov, nie je raritnou situáciou v Európe, práve naopak. Väčšina krajín až na niekoľko výnimiek (Holandsko, Španielsko, Rakúsko a Švédsko) čelí presne rovnakej situácii ako Slovensko, a teda medziročnému poklesu počtu a hustoty samozamestnaných osôb. Stále sme sa však nedozvedeli, či je táto situácia žiaduca alebo nie.

Presná a jednoznačná odpoveď síce neexistuje, avšak istú pomoc nám dávajú krajiny s najväčšou hustotou samozamestnaných. V popredí vystupujú predovšetkým krajiny zo zoskupenia PIGS (Portugalsko, Taliansko, Grécko, Španielsko, resp. PIIGS po vypuknutí dlhových problémov aj v Írsku), ktoré sú považované za ekonomicky najslabšie, najproblémovejšie a najmenej stabilné. Naznačuje to tak, že vysoká hustota samozamestnaných osôb a rastúci vývoj ich početnosti nemusí byť vôbec spojený s lepšou výkonnosťou ekonomiky. Práve naopak, skôr sa zdá, že práve vyššia početnosť a hustota samozamestnaných je spojená s ekonomickými problémami a nestabilitou.

(Ne)zaostávame za EÚ?



Zdroj: Eurostat, výpočty TREXIMA Bratislava

Túto úvahu podporuje aj druhá strana spektra, keď najvyspelejšie ekonomiky EÚ, Nemecko a Francúzko, patria medzi krajiny s najnižšou hustotou samozamestnaných na 1 000 EAO a podniká tu len každá desiata ekonomicky aktívna osoba. Na úroveň týchto vyspelých krajín by sme sa dostali v prípade, že by bol počet samozamestnaných v SR ešte nižší o 100 000 (pri nezmenenej ekonomickej aktivite). Pokles počtu živnostníkov, SZČO a samozamestnaných osôb nás tak v skutočnosti vôbec nemusí strašiť a možno je to práve signálom približovania sa štruktúry ekonomiky SR k vyspelým krajinám EÚ.

Napriek tomu je ale potrebné k vyjadrovaniu sa o „približovaní štruktúry ekonomiky SR k vyspelým krajinám EÚ“ pristupovať s opatrnosťou. Napríklad pri pohľade na percentuálne podiely samozamestnaných so zamestnancami na celkovom počte samozamestnaných v jednotlivých krajinách je zrejmé, že Slovenská republika veľmi zaostáva za väčšinou krajín. Len približne každý piaty samozamestnaný v SR aj zamestnával aspoň jedného zamestnanca.


Zdroj: Eurostat, výpočty Trexima Bratislava

Na čele tejto štatistiky sa opäť objavujú vyspelé krajiny, ktoré majú zároveň najnižšiu hustotu samozamestnaných. Z týchto dôvodov pokles počtu fyzických osôb – podnikateľov, môže byť na jednej strane pozitívnym ukazovateľom, ale zároveň je potrebné byť opatrný a súčasne odstraňovať ich prekážky pri snahe o zamestnanie nových zamestnancov. Len táto cesta vedie k vyváženej štruktúre podnikateľského prostredia z hľadiska fyzických osôb – podnikateľov.

Ing. Ivan Láska – analytik úseku štatistiky a prognózovania
TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
laska@trexima.sk, tel: 00-421-(0)2-33322292

Poznámka k terminológii:

V texte sa vyskytli viaceré pojmy, ktoré sú takmer ekvivalentné: samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), fyzické osoby – podnikatelia (FO – podnikatelia), živnostníci a samozamestnaní. Prvé dva uvedené pojmy vyjadrujú zo základného hľadiska to isté a zahŕňajú živnostníkov (fyzické osoby s platným živnostenským oprávnením), samostatne hospodáriacich roľníkov a slobodné povolania. Živnostníci dlhodobo tvoria viac než 92 % z celkového počtu SZČO, resp. FO – podnikateľov. Ďalej početnosti slobodných povolaní a samostatne hospodáriacich roľníkov z dlhodobého hľadiska vykazujú len veľmi nízku variabilitu, a preto zmeny vo vývoji početností SZČO sú priamym vyjadrením zmien v počte živnostníkov. Pojem „samozamestnaní“ je harmonizovaný na európske porovnávanie a z týchto dôvodov bol uprednostnený pri porovnávaní s krajinami Európskej únie. Vyjadruje však tiež to isté, čo SZČO a FO – podnikatelia, s tým rozdielom, že je zisťovaný výberovo podľa rovnakej metodiky vo všetkých krajinách EÚ (Labour Force Survey – Výberové zisťovanie pracovných síl).
Zdrojfotomzdovecentrum.sk

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie