Google Maps
Zisťovanie je pod názvom "Štvrťročný výkaz o cene práce" ISCP (MPSVR SR) 1-04 zaradené do Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 - 2014 a podáva najobjektívnejší obraz o zárobkoch obyvateľov Slovenskej republiky. Výberový súbor ISCP je značne rozsiahly a obsahuje spolu 7 769 spravodajských jednotiek s 892 784 zamestnancami, z celkového počtu 1 961 600* (www.statistics.sk) zamestnancov v SR bolo v 1. štvrťroku 2013 vo výberovom súbore ISCP zahrnutých 45 % zamestnancov. Čistá návratnosť v tomto zisťovaní sa dlhodobo pohybuje okolo 95 %.
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa odvetví
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa krajov
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa veľkosti organizácie
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa vzdelania
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa pohlavia
Priemer a medián hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa zamestnaní
Priemerná mzda v Slovenskej republike vzrástla o 1,54 % na úroveň 879 EUR. Pre väčšinu zamestnancov je však nedosiahnuteľná. Rozdiel medzi priemernou mzdou v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére je viac ako 150 EUR.
Tabuľka 1
Z tabuľky 1 vyplýva, že ide o zamestnania, ktoré nevyžadujú vysoký stupeň kvalifikácie alebo zamestnania, ktoré sú vykonávané v skrátenom pracovnom čase.
Tabuľka 2
Štruktúra hrubej mzdy pozostáva z pevnej a pohyblivej časti mzdy. Pevná časť mzdy je určená v závislosti od charakteru vykonávanej práce a dosiahnutého vzdelania. Patria sem: základná mzda, príplatky, náhrady mzdy a mzda za pohotovosť. Pohyblivá časť mzdy, ktorú tvoria prémie a odmeny a ostatné mzdové zložky, slúži zamestnávateľom na motiváciu zamestnancov.
Tabuľka 3
Z údajov v tabuľke 3 je vidieť, ako vplýva rozdielny spôsob odmeňovania zamestnancov v rôznych sférach podnikania nielen na výšku, ale aj na štruktúru miezd.
Ženy zarábali v priemere 768 EUR a ich mzdy v rovnakom období minulého roka boli 738 EUR. Muži poberali mzdu 984 EUR a ich mzdy v minulom roku boli 986 EUR. Zárobky žien dosahujú 78,07 % zárobkov mužov. Pre porovnanie v 1. Q. 2012 bol tento podiel 74,87 %.
Tabuľka 4
Rozdiel medzi mzdami mužov a žien je v relatívnom vyjadrení cca 76 %,+- 2 %. Teda ženy zarábajú približne ¾ zo mzdy mužov. Tento rozdiel je pravidelne najvyšší vo štvrtých štvrťrokoch, kedy je obdobie vyplácania koncoročných odmien a podielov na zisku. A keďže v riadiacich pozíciách sa nachádza viac mužov ako žien, rozdiel medzi ich mzdami sa zvýrazní.
Približne na jednej úrovni zarábajú muži a ženy ako kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve. Absolútny rozdiel je len 25 EUR. V ostatných hlavných triedach je rozdiel vyšší.
Medziročný vývoj miezd zamestnancov podľa veľkostných kategórií
Graf 1
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vo väčšine veľkostných kategórií mzdy stagnovali. Výraznejšie nárasty sú zaznamenané u zamestnávateľov s vyšším počtom zamestnancov, a to od 100 a viac. Sú to prevažne priemyselné firmy, kde bol medziročný rast miezd najvyšší. Zárobky vzrástli o 5,4 %.
Zamestnanci v podnikateľskej sfére pokrytí kolektívnymi zmluvami (či už podnikovými, alebo vyššími kolektívnymi zmluvami) majú o 17,7 % vyššie hodinové zárobky ako zamestnanci bez kolektívnych zmlúv.
Pracovná mobilita
Tabuľka 5
Z údajov v tabuľke vyplýva, že zamestnanci s výučným listom (učňovské vzdelanie bez maturity) si nachádzajú zamestnanie hlavne v blízkosti svojho bydliska, keďže len 8,66 % týchto zamestnancov dochádza za prácou do iného regiónu. Na druhej strane, práve títo zamestnanci tvoria najväčší podiel nezamestnaných. Na konci mesiaca marca 2013* bolo takmer 33 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie v SR práve s učňovským vzdelaním.
Podiel uchádzačov o zamestnanie so vzdelaním „učňovské bez maturity“ v krajoch SR
Graf 2
*www.upsvar.sk/štatistiky
Z celového počtu uchádzačov o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity sú na tom najlepšie v Bratislavskom kraji, tu je ich podiel do 22,5 %. V krajoch Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom je situácia nepriaznivá, ich podiel sa pohybuje od 32 do 39 %.
Stručne o štatistickom zisťovaní o cene práce a výberovom súbore
Zisťovanie je pod názvom „Štvrťročný výkaz o cene práce“ ISCP (MPSVR SR) 1-04 zaradené do Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 – 2014 vyhláškou Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., čiastka 115, str. 2901.
Výberový súbor ISCP je značne rozsiahly, súbor obsahoval spolu 7 769 spravodajských jednotiek s 892 784 zamestnancami, z celkového počtu 1 961 600* (www.statistics.sk) zamestnancov v SR bolo v 1. štvrťroku 2013 vo výberovom súbore ISCP zahrnutých 45 % zamestnancov. Ekonomické subjekty z podnikateľskej sféry (ďalej len PS) tvoria ¾ súboru, zvyšok sú spravodajské jednotky z nepodnikateľskej sféry (ďalej len NS), a to bez ústredných orgánov a zamestnancov ozbrojených zložiek. Tiež tu nie sú zahrnutí zamestnanci u živnostníkov.
Čistá návratnosť v tomto zisťovaní sa dlhodobo pohybuje okolo 95 %, v 1. Q. 2013 dosiahla úroveň 96,75 %. Výsledky za výberovú vzorku boli dopočítavané na Register organizácií SR platný pre rok 2013.
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa odvetví
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa krajov
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa veľkosti organizácie
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa vzdelania
Priemer hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa pohlavia
Priemer a medián hrubej mesačnej mzdy zamestnancov podľa zamestnaní
Hlavné mzdové ukazovatele v 1. štvrťroku 2013
Priemerná mzda v Slovenskej republike vzrástla o 1,54 % na úroveň 879 EUR. Pre väčšinu zamestnancov je však nedosiahnuteľná. Rozdiel medzi priemernou mzdou v podnikateľskej a nepodnikateľskej sfére je viac ako 150 EUR.-
Priemerná hrubá mesačná mzda v SR dosiahla 879 EUR, jej medziročný index rastu predstavoval 101,54 %.
-
Medián hrubej mesačnej mzdy v SR je 711 EUR. Priemer hrubej mesačnej mzdy v podnikateľskej sfére je 916 EUR, index rastu 101,10 %.
-
Priemer hrubej mesačnej mzdy v nepodnikateľskej sfére bol 759 EUR, index medziročnej zmeny 104,09 %.
Tabuľka 1
Z tabuľky 1 vyplýva, že ide o zamestnania, ktoré nevyžadujú vysoký stupeň kvalifikácie alebo zamestnania, ktoré sú vykonávané v skrátenom pracovnom čase.
Tabuľka 2
Štruktúra hrubej mzdy pozostáva z pevnej a pohyblivej časti mzdy. Pevná časť mzdy je určená v závislosti od charakteru vykonávanej práce a dosiahnutého vzdelania. Patria sem: základná mzda, príplatky, náhrady mzdy a mzda za pohotovosť. Pohyblivá časť mzdy, ktorú tvoria prémie a odmeny a ostatné mzdové zložky, slúži zamestnávateľom na motiváciu zamestnancov.
Tabuľka 3
Z údajov v tabuľke 3 je vidieť, ako vplýva rozdielny spôsob odmeňovania zamestnancov v rôznych sférach podnikania nielen na výšku, ale aj na štruktúru miezd.
Ženy zarábali v priemere 768 EUR a ich mzdy v rovnakom období minulého roka boli 738 EUR. Muži poberali mzdu 984 EUR a ich mzdy v minulom roku boli 986 EUR. Zárobky žien dosahujú 78,07 % zárobkov mužov. Pre porovnanie v 1. Q. 2012 bol tento podiel 74,87 %.
Tabuľka 4
Rozdiel medzi mzdami mužov a žien je v relatívnom vyjadrení cca 76 %,+- 2 %. Teda ženy zarábajú približne ¾ zo mzdy mužov. Tento rozdiel je pravidelne najvyšší vo štvrtých štvrťrokoch, kedy je obdobie vyplácania koncoročných odmien a podielov na zisku. A keďže v riadiacich pozíciách sa nachádza viac mužov ako žien, rozdiel medzi ich mzdami sa zvýrazní.
Približne na jednej úrovni zarábajú muži a ženy ako kvalifikovaní pracovníci v poľnohospodárstve, lesníctve a rybárstve. Absolútny rozdiel je len 25 EUR. V ostatných hlavných triedach je rozdiel vyšší.
Medziročný vývoj miezd zamestnancov podľa veľkostných kategórií
Graf 1
V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka vo väčšine veľkostných kategórií mzdy stagnovali. Výraznejšie nárasty sú zaznamenané u zamestnávateľov s vyšším počtom zamestnancov, a to od 100 a viac. Sú to prevažne priemyselné firmy, kde bol medziročný rast miezd najvyšší. Zárobky vzrástli o 5,4 %.
Zamestnanci v podnikateľskej sfére pokrytí kolektívnymi zmluvami (či už podnikovými, alebo vyššími kolektívnymi zmluvami) majú o 17,7 % vyššie hodinové zárobky ako zamestnanci bez kolektívnych zmlúv.
Pracovná mobilita
Tabuľka 5
Z údajov v tabuľke vyplýva, že zamestnanci s výučným listom (učňovské vzdelanie bez maturity) si nachádzajú zamestnanie hlavne v blízkosti svojho bydliska, keďže len 8,66 % týchto zamestnancov dochádza za prácou do iného regiónu. Na druhej strane, práve títo zamestnanci tvoria najväčší podiel nezamestnaných. Na konci mesiaca marca 2013* bolo takmer 33 % zo všetkých uchádzačov o zamestnanie v SR práve s učňovským vzdelaním.
Podiel uchádzačov o zamestnanie so vzdelaním „učňovské bez maturity“ v krajoch SR
Graf 2
*www.upsvar.sk/štatistiky
Z celového počtu uchádzačov o zamestnanie s učňovským vzdelaním bez maturity sú na tom najlepšie v Bratislavskom kraji, tu je ich podiel do 22,5 %. V krajoch Nitrianskom, Trnavskom, Trenčianskom a Žilinskom je situácia nepriaznivá, ich podiel sa pohybuje od 32 do 39 %.
Stručne o štatistickom zisťovaní o cene práce a výberovom súbore
Zisťovanie je pod názvom „Štvrťročný výkaz o cene práce“ ISCP (MPSVR SR) 1-04 zaradené do Programu štátnych štatistických zisťovaní na roky 2012 – 2014 vyhláškou Štatistického úradu SR č. 358/2011 Z. z., čiastka 115, str. 2901.
Výberový súbor ISCP je značne rozsiahly, súbor obsahoval spolu 7 769 spravodajských jednotiek s 892 784 zamestnancami, z celkového počtu 1 961 600* (www.statistics.sk) zamestnancov v SR bolo v 1. štvrťroku 2013 vo výberovom súbore ISCP zahrnutých 45 % zamestnancov. Ekonomické subjekty z podnikateľskej sféry (ďalej len PS) tvoria ¾ súboru, zvyšok sú spravodajské jednotky z nepodnikateľskej sféry (ďalej len NS), a to bez ústredných orgánov a zamestnancov ozbrojených zložiek. Tiež tu nie sú zahrnutí zamestnanci u živnostníkov.
Čistá návratnosť v tomto zisťovaní sa dlhodobo pohybuje okolo 95 %, v 1. Q. 2013 dosiahla úroveň 96,75 %. Výsledky za výberovú vzorku boli dopočítavané na Register organizácií SR platný pre rok 2013.
Zdroj: mzdovecentrum.sk Foto: Shutterstock
