1. „Platíme vám konkurenčnú mzdu.“
Pokiaľ vaši zamestnanci nie sú úplne padnutí na hlavu, po tomto vyhlásení sa zavesia na web, vyhľadajú si priemernú úroveň miezd a zistia, koľko tak asi berú ľudia na ich pozícii vo všeobecnosti. Ak je to viac, ako berú oni sami, budú vás považovať buď za klamára, alebo (v tom lepšom prípade) za neinformovanú osobu. Priznajte pravdu: „Platím vám toľko, koľko si vám môžem dovoliť zaplatiť.“
2. „Mojou prácou je spraviť z vás úspešnejšieho človeka.“
Je vždy chybou vzbudiť očakávania u svojich podriadených, pokiaľ ich nemienite naplniť, na ostatných pozeráte ako na „dělátka“, vďaka ktorým dosiahnete svoj vlastný kariérny postup. Keď podriadení prídu na to, že o ich potreby nestojíte ani zamak, vzbudíte tak v nich akurát spravodlivý hnev, a nie pracovné zanietenie. Priznajte pravdu: „Vašou prácou je urobiť zo MŇA úspešnejšieho človeka.“
3. „Sme všetci jedna veľká šťastná rodina.“
Môže to byť pravda za predpokladu: 1. Sám pochádzate zo šťastnej rodiny a 2. Všetci ostatní pochádzajú z podobne šťastnej rodiny. Je však veľká šanca, že niektorý z vašich zamestnancov pochádza z nefunkčnej rodiny a poslednou vecou, ktorú by ste si želali, je, aby preniesol maniere svojej rodiny k vám do firmy. Priznajte pravdu: „Bol by som rád, keby sa vám páčilo pracovať u nás.“
4. „Plníme päťročný plán.“
Pozrite sa po niekoľkých rokoch na päťročný plán. Po tom, čo sa prestanete smiať, rozpomeňte sa, ako ste vy a vaša firma prijímali v tom období rozhodnutia a organizovali akcie. S najväčšou pravdepodobnosťou využívate 3 až 18-mesačný plán – ako všetci ostatní. Priznajte pravdu: „Robíme, ako najlepšie vieme, aby sme sa prispôsobili.“
5. „Môj švagor sa na tú prácu hodil najlepšie.“
Z koho si to robíte srandu? Každý vrátane vášho švagra vie, že dostal to miesto, pretože (ejhľa!) je vaším švagrom. Snaha pocukrovať jasný nepotizmus ako istý druh plánovanej biznis stratégie je trápna pre každého zainteresovaného. Priznajte pravdu: „Pri výbere som sa rozhodoval: buď môj švagor, alebo... môj švagor.“
6. „To je práca odmeňovaná v rámci štandardného pracovného času.“
Áno, a v mojej záhradke kvitne jednorohá jedlá petúnia. V dnešnom svete firiem jednoducho neexistuje taký fenomén, ako je 40-hodinová pracovná doba. Neplatené nadčasy sa stali normou v rámci mnohých firiem a je nezmysel predstierať niečo iné.
Priznajte pravdu: „Ak splníte svoje ciele, dostanete náhradné voľno.“
7. „Tie reči o prepúšťaní sa nezakladajú na pravde.“
Aj keď sa možno snažíte len udržať maximálnu pracovnú výkonnosť zamestnancov, ktorým hrozí výpoveď, v minúte, keď reči popriete, každý, kto má aspoň polovicu mozgu funkčnú, začne v súkromí svojej kancelárie prepisovať svoj životopis. Priznajte pravdu: „Nemá význam robiť si starosti ohľadne vecí a udalostí, ktoré ešte len možno nastanú.“
8. „Zamestnanci sú naším najcennejším aktívom.“
Väčšina zamestnancov je natoľko inteligentná, aby vedeli, že väčšina firiem vrátane vašej má plno aktív, ktoré majú väčšiu hodnotu, ako sú ich zamestnanci. Priznajte pravdu: „Cením si koľko a ako prispievate do našej firmy.“
9. „Vaša účasť je úplne dobrovoľná.“
Ak je to skutočne pravda, tak to pokojne vyslovte. No buďme úprimní: vo väčšine prípadov ide skôr o povinnosť. Napokon, keby bola aktivita skutočne dobrovoľná, nemuseli by ste ju pred podriadenými tak zdôrazňovať, však? Priznajte pravdu: „Očakávam plnú účasť.“
10. „Rozvediem sa so svojou manželkou a zoberiem si teba.“
Nedávna štúdia úspešných mužov, ktorí mali aférku na pracovisku, ukázala (napriek ich sľubom), že iba 3 % sa skutočne rozviedli a zobrali si za ženu svoju milenku. Keďže kancelárske pletky – obzvlášť šéfov – sú nesmiernym rozptýlením a zabijákom morálky pre každého zainteresovaného, prečo znásobovať problém ďalšou lžou? Priznajte pravdu: „S rozvodom nepočítaj.“