Minimálna mzda v roku 2021 v krajinách EÚ

Mzdy a analýzy
Minulý rok bol pre všetkých zamestnancov a zamestnávateľov ťažkým obdobím. Trh práce, ktorý dlhoročne monitoruje a analyzuje  štatisticko-výskumná spoločnosť Trexima Bratislava, značne ovplyvnili protipandemické opatrenia vyvolané ochorením covid-19. Skrátenie pracovného času, povinne čerpané dovolenky, strata zamestnania a z toho vyplývajúca strata príjmov a zárobkov spôsobili vážne hospodárske a sociálne problémy takmer vo všetkých odvetviach hospodárstva a v živote mnohých rodín a domácností. Medzi tých, ktorých táto situácia ohrozila najviac patria zamestnanci s minimálnou mzdou. V dôsledku „rozkolísaného“ ekonomického prostredia je preto úprava minimálnych miezd veľmi „krehkou“ otázkou pre vlády a sociálnych partnerov.

Slovenská „nedohoda“     

Podľa návrhu, ktorý Európska komisia prijala na jeseň 2020 by štáty, v ktorých sa uplatňuje inštitút minimálnej mzdy mali pri stanovovaní ich výšky zohľadňovať vývoj produktivity práce a zmenu kúpnej sily. Kľúčovým prvkom návrhu komisie je zapojenie sociálnych partnerov do aktualizácie a stanovenia povinnej minimálnej mzdy, čo sa ale v plnej miere nepodarilo vo všetkých štátoch. Na Slovensku boli minuloročné trojstranné rokovania Hospodárskej a sociálnej rady neúspešné a tak sa minimálna mzda stanovila výpočtom definovaným v aktualizovanom Zákone o minimálnej mzde, podľa ktorého minimálna mzda v roku 2021 predstavuje 57% priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za rok 2019. Rokovania o minimálnej mzde na rok 2022 prebiehajú práve v týchto dňoch (august 2021).

Minimálne mzdy v EÚ      

Vo väčšine krajín EÚ došlo pri určovaní minimálnej mzdy na rok 2021 len k malému zvýšeniu (do 3%). V  niektorých prípadoch bolo prijaté rozhodnutie o zmrazení minimálnej mzdy (Belgicko, Španielsko, Grécko a Estónsko). Vo väčšine prípadov boli rozhodnutia ovplyvnené neistotou v súvislosti s epidémiou a situáciou spôsobenou obmedzeniami, ktoré v mnohých prípadoch neumožňovali osobné rokovania.
      
Pre pracovníkov s nižšími príjmami boli veľmi dôležité programy podpory príjmu a ochrany pracovných miest (ako napr. Kurzarbeit). V niektorých krajinách bola minimálna mzda zaručená aj pri skrátenom pracovnom čase (Luxembursko, Francúzsko, Portugalsko a Slovinsko). „Krajiny, kde nie je zákonom stanovená minimálna mzda (Rakúsko, Fínsko, Taliansko, Švédsko, Nórsko a Dánsko) zaznamenali napriek epidemickej situácii a vďaka kolektívnym vyjednávaniam mierny nárast miezd,“ uviedol konzultant spoločnosti Trexima Bratislava Dénes Széplaki.
      
V júni tohto roku zverejnila nadácia Eurofound so sídlom v írskom Dubline údaje o minimálnej mzde v krajinách EÚ, pričom na prvom mieste je Luxembursko (2 202 EUR). Skupinu s hodnotami od  1000 EUR do 2000 EUR tvorí 7 štátov, a to sú Írsko (1903 EUR), Holandsko (1685 EUR), Belgicko (1626 EUR), Nemecko (1685 EUR), Francúzsko (1555 EUR), Slovinsko (1110 EUR) a Španielsko (1108 EUR). Menej ako 1000 EUR mesačne majú štáty Malta (785 EUR), Portugalsko (776 EUR), Grécko (758 EUR), Litva (642 EUR), Slovensko (623 EUR), Poľsko (614 EUR), Estónsko (584 EUR), Česká republika (579 EUR), Chorvátsko (563 EUR) a Lotyšsko (500 EUR). Menej ako 500 EUR majú 3 štáty, a to sú Rumunsko (472 EUR), Maďarsko (467 EUR) a na poslednom mieste je Bulharsko (332 EUR).
      
Najväčší nárast minimálnej mzdy v percentuálnom vyjadrení (16,3%) bol v Lotyšsku, potom nasledovalo Írsko, Slovinsko, Litva, Slovensko a Bulharsko (s hodnotami 5-10%), zatiaľ čo záporný "nárast" v Maďarsku (-4,1%) bol spôsobený výrazným poklesom výmenného kurzu forintu.

Kúpna sila minimálnej mzdy

Veľmi dôležitým ukazovateľom minimálnej mzdy je jej kúpna sila, na čo všetko stačí, akú časť mesačných potrieb dospelého človeka pokrýva a aké percento minimálnej mzdy sa  minie na nákup základných potravín  (mäso, chlieb, mlieko, maslo, syr, zelenina a ovocie). „Aj keď sa ukazovatele môžu v dôsledku kolísania spotrebiteľských cien výrazne meniť, stále môžeme získať porovnateľné údaje medzi krajinami EÚ, no v tomto prípade musíme vychádzať z čistej minimálnej mzdy,“ vysvetlil Széplaki.
      
„Najsilnejšie“ minimálne mzdy sú v Írsku, Holandsku, Španielsku, Nemecku a Luxembursku, kde ľudia minú na základné potraviny 7 až 10% čistej minimálnej mzdy. V Belgicku, Francúzsku, Slovinsku, Estónsku, Portugalsku a Poľsku predstavujú tieto výdavky 10 až 15%. Na Slovensku, v Českej republike a Maďarsku je to približne 20%. „Bulharsko je opäť na konci rebríčka s približne 30% a napriek relatívne nízkym spotrebiteľským cenám kúpna sila minimálnej mzdy stále zostáva problémom pre mnohé bulharské domácnosti,“ dodal konzultant Dénes Széplaki zo spoločnosti Trexima Bratislava.
   
Kontakt pre ďalšie info:    
Dénes Széplaki
TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
szeplaki@trexima.sk
02/333 22 278
Zdroj: TASR   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie