Zmenil sa trh práce, pribudli nezamestnaní i pracujúci z domu

Mzdy a analýzy
Bratislava 1. mája (TASR) – Pandémia nového koronavírusu a s ňou súvisiace opatrenia sú už vyše roka súčasťou života Slovákov. Zanechala stopy aj na vývoji slovenskej ekonomiky, vrátane trhu práce. Niektorí Slováci a Slovenky ostali bez práce, iní vymenili na istý čas kanceláriu za obývačku. Pracujúce ženy navyše čelili aj problematike skĺbenia práce so starostlivosťou o deti.
      
V analýze pri príležitosti Sviatku práce to uviedla analytička Wood & Company Eva Sadovská. Situácia na trhu práce by však mohla byť lepšia už v druhej polovici tohto roka, zhodli sa na tom Sadovská s analytičkou 365.bank Janou Glasovou.
      
Pandémia zvýšila mieru evidovanej nezamestnanosti v SR z piatich percent na takmer osem. Tesne pred vypuknutím pandémie vo februári minulého roka uvádzali štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR mieru nezamestnanosti na úrovni 5,05 %, čomu zodpovedalo necelých 139.000 nezamestnaných schopných nastúpiť do práce ihneď. V marci 2021 bol ich počet už vyšší ako 218.000, čomu zodpovedala miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 7,98 %. "Dobrou správou je, že k opätovnému poklesu počtu nezamestnaných by mohlo prísť už od druhej polovice tohto roka," podotkla Sadovská.
      
Rovnakú predikciu vyslovila aj Glasová. K výraznejšej tvorbe pracovných miest však podľa nej dôjde až v roku 2022. Myslí si tiež, že k zlepšeniu ekonomického vývoja, teda aj zamestnanosti, pomôže aj očkovanie proti ochoreniu COVID-19.
      
Home office umožnil obmedziť mobilitu a zároveň neprerušiť prevádzku firiem počas oboch vĺn pandémie. Sadovská však zdôraznila, že pre 70 % pracujúcich Sloveniek a Slovákov je iba fikciou a prácu dokážu vykonávať jedine na pracovisku. "Na Slovensku predstavuje podľa údajov OECD podiel pracovných miest, ktoré je možné vykonávať na diaľku (teda aj z domu) iba 29 %," vyčíslila. Táto možnosť prevláda skôr v mestách a u pracovníkov s vysokoškolským diplomom, ktorí ovládajú moderné technológie.
      
"Na rozdiel od ľudí, ktorých práca sa dá vykonávať aj z domu, je až polovica pracujúcich Slovákov a Sloveniek zamestnaná v priemysle, obchode a stavebníctve," podotkla analytička s tým, že aj pri zamestnancoch kritickej infraštruktúry je ich účasť na pracovisku nevyhnutá. Najväčší potenciál pre prácu na diaľku majú odvetvia ako informácie a komunikácia, administratívne služby alebo finančné a poisťovacie činnosti.
      
Sadovská tiež upozorňuje, že home office nemusí byť z dlhodobého hľadiska pre ľudí ideálny. Sprevádza ho totiž napríklad nižšia úroveň kreativity, zdieľania nápadov či riešenia problémov, nižšia spolupatričnosť k firme, menej flexibilná spolupráca s klientmi či nevýhodné podmienky pre začínajúce projekty. Takisto sa vyznačuje menej kvalitným IT vybavením, nepostačujúcim zariadením miestnosti na prácu, vyššími nákladmi domácnosti na energie a bezpečnostným rizikom. Psychológovia upozorňujú, že ľudia potrebujú aj osobný kontakt namiesto sterilného online prostredia.
      
Kríza spojená s pandémiou nového koronavírusu nie je podľa analytičky rodovo neutrálna. "Tento trend potvrdzujú napríklad aj údaje International Labour Organization (ILO). Tie ukazujú, že bez mzdových dotácií by ženy na globálnej úrovni stratili v 2. kvartáli minulého roku, ktorý bol pandémiou najviac ovplyvnený, až 8,1 % zo svojich miezd. V prípade mužov išlo o stratu na úrovni 5,4 %," priblížila.
     
Sú to práve ženy, ktoré sú v čase pandémie viac skloňované v súvislosti s čerpaním OČR a starostlivosťou o deti. Veľa Sloveniek zamestnaných v obchodoch s oblečením, reštauráciách či ubytovacích zariadeniach zase zostalo doma pre zatvorené prevádzky. Na druhej strane mnoho zdravotných sestier, lekárok, opatrovateliek či predavačiek v potravinách sa ocitli v prvej línii a ich účasť na pracovisku je nevyhnutná. "Toto všetko môže oslabovať pozíciu žien na trhu práce, ale aj ich vyjednávaciu pozíciu ohľadom zvyšovania miezd," upozornila analytička a dodala, že ešte pred pandémiou boli platy žien o pätinu nižšie ako platy mužov. Sadovská predpokladá, že pomyselné mzdové nožnice mohla pandémia ešte o niečo viac roztvoriť.
Zdroj: TASR   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie