Pandémia ohrozila absolventov

Mzdy a analýzy
Problémom na pracovnom trhu nie je len prepúšťanie, ale aj nízky počet nových pracovných miest.

Neistota na trhoch obmedzuje spotrebné návyky osôb, čo vedie k poklesu produkcie. Ak zamestnávateľ produkuje menej, potrebuje aj menej zamestnancov. Napriek tomu hlavným dôvodom poklesu zamestnanosti v roku 2020 nebolo výrazné prepúšťanie. Podpora zo strany štátu zachránila množstvo pracovných miest, ktoré si zamestnávatelia ponechávajú, aj keď týchto zamestnancov v súčasnosti „nepotrebujú“. Počet zaniknutých pracovných miest sa tak výrazne nevymykal vývojovým tendenciám predchádzajúcich rokov.

Problémom nie je prepúšťanie, ale nízky počet nových pracovných miest. Nové pracovné príležitosti vznikali najpomalšie za posledných desať rokov. To je ten hlavný rozdiel. Kým prepustení zamestnanci majú v čase expanzie na výber z množstva nových pracovných príležitostí a dokážu sa rýchlo zaradiť späť do pracovného procesu, v roku 2020 to bolo obmedzené. Najhoršie sú však na tom tí, ktorí žiadnu prácu pred vypuknutím pandémie nemali. Sem patria aj absolventi, ktorí na svoje uplatnenie potrebujú práve nové pracovné miesta.

Prvé dva roky sú najdôležitejšie

Počas prvých dvoch rokov od ukončenia štúdia rastie počet zamestnaných absolventov každý mesiac. Ide o kľúčové „aklimatizačné“ obdobie, keď začínajú vnímať prácu ako dôležitú súčasť svojich životov a hľadajú si prvé uplatnenie. Počas tohto obdobia klesá podiel nezamestnaných absolventov až na úroveň päť percent pri stredoškolákoch a troch pri vysokoškolákoch. Na týchto úrovniach sa následne drží dlhodobo. Ide o takzvanú prirodzenú mieru nezamestnanosti.

Platilo to teda aspoň pri absolventoch, ktorí ukončili štúdium pred rokom 2018. Pri absolventoch v období 2018 až 2020 však bolo toto adaptačné obdobie prerušené pandémiou koronavírusu, čo môže mať negatívny vplyv nielen na ich súčasné uplatnenie, ale aj na celý kariérny život a ďalší potenciál pre ekonomiku.

Nezamestnanosť stredoškolských absolventov 2019 stihla do príchodu pandémie klesnúť len na úroveň 14 percent a v máji roku 2020 už bola na 20 percentách. To znamená, že aj množstvo absolventov stredných škôl z roku 2019 si nestihlo nájsť svoje prvé zamestnanie. Vysokoškoláci sa dostali v miere nezamestnanosti na úroveň sedem percent, čo je výrazne bližšie k ich prirodzenej miere ako pri stredoškolákoch. Avšak v oboch prípadoch sa ďalší prirodzený pokles nezamestnanosti zastavil.

Marec a apríl 2020 boli vôbec prvými mesiacmi za uplynulých päť rokov, keď poklesla úroveň zamestnanosti absolventov. Pri stredoškolských v roku 2018 poklesla úroveň zamestnanosti o 2,5 percenta. Pri absolventoch v roku 2019 to bolo 4,2 percenta. Čím majú totiž absolventi kratší adaptačný čas na trhu práce, tým sú zraniteľnejší voči ekonomickým šokom. Zamestnanosť klesala aj pri „čerstvých“ vysokoškolských absolventoch, avšak približne len na úrovni do 0,3 percenta mesačne.

Stabilnejší vysokoškoláci

Uplatnenie vysokoškolských absolventov je tak stabilnejšie aj v časoch ekonomických šokov. Je to však logické, čím vyššiu špecializáciu si vyžaduje konkrétne pracovné miesto, tým náročnejšie je túto pozíciu obsadiť v čase regenerácie ekonomiky. Kým u zamestnávateľov bude prevládať viera v rýchlu regeneráciu ekonomiky, budú svoje náklady šetriť predovšetkým na nízkokvalifikovaných pozíciách, ktoré v čase regenerácie ekonomiky dokážu relatívne rýchlo obnoviť. Ak však túto dôveru stratia, môže začať klesať aj zamestnanosť vysokokvalifikovaných pracovných síl.

Čím kratšie boli absolventi na trhu práce do vypuknutia pandémie, tým väčší vplyv na nich mala. V najhoršom postavení sú však absolventi končiaci počas pandémie.

Hrozí stratená generácia

V roku 2020 prišlo na trh práce približne 45-tisíc absolventov stredných a vysokých škôl, ktorí nepokračovali v štúdiu. Na vyhodnotenie vplyvu pandémie na ich kariérnu cestu si budeme musieť ešte počkať minimálne do polovice tohto roka, môžeme však očakávať, že práve táto kohorta to bude mať najťažšie.

Je kľúčové udržať týchto absolventov v „prevádzkovej teplote“ v tomto pre nich náročnom období. Ak totiž pretrvajú v nezamestnanosti celé obdobie, až kým sa znova naštartuje ekonomika, stratia množstvo svojich vedomostí a zručností a predovšetkým nezískajú potrebné pracovné návyky. Následne, keď sa negatívna situácia na trhoch stabilizuje, na trh práce už budú prichádzať ďalší absolventi, ktorých budú zamestnávatelia preferovať pred nezamestnanými „pandémiovými absolventmi“. Veľká časť kohorty absolventov 2020 a určitá časť absolventov roku 2019 sa tak môže stať „stratenou generáciou“ s nízkou perspektívou do budúcnosti.

Štát by mal v tejto oblasti zasiahnuť a vytvoriť pracovné príležitosti pre týchto absolventov bez ohľadu na to, či tieto pracovné sily v súčasnosti potrebuje, alebo nie. Z dlhodobého hľadiska môže byť takáto investícia prospešná, pretože štát získa perspektívne pracovné sily na obdobie, keď ich bude potrebovať, a výrazne zníži riziko zaradenia týchto absolventov do „tvrdého jadra“ dlhodobo nezamestnaných.
Ivan Láska, TREXIMA Bratislava   Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie