Pandémia spôsobila štruktúrne zmeny mzdy na Slovensku

Mzdy a analýzy
Bratislava – Situácia vzhľadom na lockdown spôsobený koronakrízou výraznou mierou ovplyvnila štruktúru vyplácaných miezd. Najväčšou mierou sa tento jav prejavil u zamestnancov, ktorí nemohli pre prekážku na strane zamestnávateľa pracovať. Títo zamestnanci za neodpracovanú časť pracovného času poberali namiesto základnej mzdy náhrady mzdy, pričom sa podiel náhrad mzdy na celkovej priemernej mesačnej hrubej mzde zvýšil v porovnaní s dlhodobým priemerom prvých polrokov 2009 až 2019 o 3,37 percentuálneho bodu na 12,25 percenta, respektíve v absolútnom vyjadrení medziročne o 40,53 eura. Opačnú situáciu je možné pozorovať pri zložke mzdy prémie a odmeny. Tie oproti dlhodobému priemeru klesli o 2,31 percenta, resp. medziročne o 13,60 eura. Hodnota 8,21 percenta predstavuje minimum za celé sledované obdobie, čo môže u istej časti zamestnancov pôsobiť demotivujúco, keďže táto variabilná zložka mzdy bola v minulosti používaná práve ako motivácia na podávanie vyšších pracovných výkonov.

Počas prvého polroka 2020 odpracovali zamestnanci priemerne 739 hodín, čo predstavovalo mesačný priemer 141 hodín. Na odpracovaný čas, samozrejme, vplýva okrem iného aj počet pracovných dní v sledovanom období, ktorý sa každoročne mení. Pri porovnaní odpracovaného času s dlhodobým priemerom prvých polrokov rokov 2010 až 2019 sa však v prvom polroku aktuálneho roka odpracovaný čas priemerne znížil o 7,3 percenta, čo predstavuje pokles v aktuálnom období v prepočte zhruba o 7,27 pracovného dňa zamestnanca pracujúceho na plný pracovný čas.

Dôvody neodpracovania sú rôzne

Výhodou ISCP je aj možnosť rozčleniť absenciu zamestnanca vo výrobnom procese, konkrétne na štyri dôvody.

Pracovné voľno bez náhrady mzdy predstavuje situáciu, keď zamestnávateľ po dohode alebo prekážke na strane zamestnanca tomuto neprideľuje prácu. Tento dôvod neodpracovaného času počas prvého polroka 2020 vzrástol oproti dlhodobému priemeru až o 408 percent, avšak absolútnou hodnotou 1,75 hodiny v priemere za mesiac predstavuje najmenej využívaný dôvod absencie.

Práceneschopnosť prekonala v prvom polroku 2020 priemerne hodnotu 8,1 hodiny mesačne, čo znamená, že každý zamestnanec hospodárstva v priemere každý mesiac tento rok nepracoval viac ako jeden pracovný deň z dôvodu ochorenia. V porovnaní s dlhodobým priemerom absencia z dôvodu ochorenia vzrástla o 60 percent.

Dovolenka na zotavenie predstavuje absenciu zamestnanca na pracovisku, ktorá môže dosahovať najmenšiu variabilitu, keďže štandardne má zamestnanec len obmedzený rozsah dní dovolenky za kalendárny rok, ktorý môže po dohode so zamestnávateľom vyčerpať. V európskom regióne je zaužívané čerpanie dovoleniek predovšetkým v mesiacoch letných školských prázdnin – júl a august, ktoré však spadajú mimo sledovaného obdobia. V priebehu prvého polroku 2020 každý zamestnanec čerpal v priemere 11,64 hodiny, resp. takmer 1,5 dňa za mesiac. V porovnaní s dlhodobým priemerom, aj vzhľadom na nízku variabilitu dovoleniek ich čerpanie v aktuálnom období stúplo o 11,38 percenta.

Prekážky na strane zamestnávateľa je možné z údajov ISCP vyčítať z rozdielu položiek pracovné voľno s náhradou mzdy a dovolenka. V prvom polroku 2020 tieto dosiahli u všetkých zamestnancov priemerne 9,7 hodiny za mesiac s nárastom oproti dlhodobému priemeru o 112 percent.

Pracovné úväzky

Trh práce je z hľadiska legislatívy značne nepružný a akékoľvek externé faktory sa odzrkadľujú na vývoji až s určitým oneskorením. V prípade nástupu pandémie boli zamestnávatelia v neistote vzhľadom na dĺžku jej trvania, čoho dôsledkom bol aj postupný nárast počtu ukončených pracovných pomerov. Na druhej strane sa však organizácie snažili vyrovnať so situáciou, keď zamestnanci nemali vždy pre objektívne príčiny dostatočné množstvo práce. Jedným z riešení okrem prepúšťania, respektíve obmedzenia náboru nových zamestnancov bolo aj znižovanie pracovných úväzkov existujúcim zamestnancov.

Podiel zamestnancov so skrátenými úväzkami sa na Slovensku od prvého polroku 2012 postupne zvyšuje zo 6,3 percenta až na súčasných 9,7 percenta. Okrem nárastu podielu zamestnancov pracujúcich na čiastočný úväzok je výrazný aj pomer skrátenia pracovných úväzkov. Kým v prvom polroku 2012 predstavoval priemerný pracovný čas zamestnancov pracujúcich na čiastočný pracovný úväzok podiel 64 percent v porovnaní s plnými úväzkami, v prvom polroku 2020 tento ukazovateľ dosiahol hodnotu len 61,4 percenta. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že maximálny podiel dosiahol v prvom polroku 2016 s podielom 67,34 percenta.

V prvom polroku 2020 teda pracovalo celkovo zhruba 200-tisíc zamestnancov na čiastočný úväzok, pričom z hľadiska ich úväzku predstavovali ekvivalent necelých 123-tisíc zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. Výlučne z dôvodu skrátenia pracovných úväzkov týchto zamestnancov boli ich výkony znížené oproti ekvivalentu vo forme plne zamestnaných zamestnancov o viac ako 77-tisíc. Na porovnanie, v 1. polroku roku 2012 bolo toto zníženie ekvivalentné 42,5 tisíca plne zamestnaných osôb.

Pripravil: Ing. František Foltán, TREXIMA Bratislava   Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie