Najhoršia zamestnanosť za posledné desaťročie

Mzdy a analýzy

Trh práce v prvom polroku 2020 výrazným spôsobom poznačila pandémia COVID-19, ako aj s ňou spojené opatrenia vlády Slovenskej republiky. Postupný útlm ekonomickej aktivity, ktorý bol vyvolaný stupňujúcimi sa opatreniami, sa začal v priebehu druhej polovice marca 2020.

Z údajov rezortného štatistického zisťovania „Štvrťročný výkaz o cene práce ISCP (MPSVR SR)1-04“ je možné sledovať vplyv z hľadiska nárastu a poklesu počtu zamestnancov aj za jednotlivé mesiace.

Podľa údajov tohto zisťovania v januári ešte vzrástol počet zamestnancov o 27-tisíc, vo februári bol nárast počtu zamestnancov už len na úrovni osemtisíc. Až prvé prípady koronavírusu a opatrenia v marci 2020 spôsobili prvý pokles zamestnanosti v podnikoch približne o 29-tisíc osôb. Prvý štvrťrok 2020 tak z agregátneho pohľadu ešte stále zaznamenal mierny rast zamestnanosti. V druhom štvrťroku celková zamestnanosť už len klesala podľa jednotlivých mesiacov postupne o 27-tisíc v apríli, o 12-tisíc v máji a opäť takmer o 27-tisíc zamestnancov v júni. Celkovo tak v prvom polroku 2020 klesla zamestnanosť o 59-tisíc osôb.

Pokles počtu zamestnancov však nebol plošný. V ubytovacích a stravovacích službách vystúpilo v prvom polroku 2020 z pracovného pomeru približne 29-tisíc zamestnancov a nastúpilo 14-tisíc zamestnancov. Celkovo tak počet zamestnancov tohto odvetvia klesol o 15-tisíc osôb, respektíve približne o 16 percent. Výrazný pokles zamestnanosti nastal aj v odvetví administratívnych a podporných služieb a v rámci neho to boli predovšetkým pracovné agentúry, kde sa počet zamestnancov znížil v priebehu prvého polroka 2020 o desať percent. Pre zamestnávateľa je totiž menej náročné prepustenie agentúrneho zamestnanca v porovnaní so zamestnancom pracujúcim na trvalý pracovný pomer. Preto sú agentúrni zamestnanci zraniteľnejší v čase recesie. Významný pokles zamestnanosti zaznamenala aj priemyselná výroba približne o 13-tisíc osôb, čo však v relatívnom ponímaní predstavuje pokles približne o dve percentá. Pre priemysel boli kritické predovšetkým posledné dva mesiace druhého štvrťroka, keď klesla zamestnanosť približne o deväťtisíc osôb.

Na druhej strane aktuálna pandemická situácia sa neprejavila negatívne v energetike, zdravotníctve a vo financiách, v ktorých dokonca v prvom polroku 2020 mierne vzrástla zamestnanosť do dvoch percent.

Z hľadiska výšky miezd boli v priebehu prvého polroku 2020 vo vyššej miere ukončované pracovné pomery podpriemerne zarábajúcich zamestnancov. Najvyšší pokles zamestnanosti nastal u zamestnancov zarábajúcich od 1 000 do 1 200 eur mesačne, avšak dominantná je práve skupina zamestnancov so mzdami v mzdových pásmach od 400 do spomínaných 1 200 eur mesačne. Naopak, zamestnancov spadajúcich do mzdových kategórií prevyšujúcich 1 800 eur mesačne sa prepúšťanie dotklo v porovnaní so zamestnancami v nižších mzdových kategóriách výrazne menej. Taktiež je možné pozorovať postupne klesajúcu úroveň úbytku zamestnancov so zvyšujúcou sa mzdou.

Mzdy zamestnancov stále rastú

Hodnota priemernej mesačnej hrubej mzdy sa v porovnaní s prvým polrokom 2019 medziročne zvýšila o 3,95 percenta na hodnotu 1 263 eur mesačne.

Tento nárast však ani zďaleka nepokryl celé hospodárstvo. Najvyšší nárast priemernej mesačnej hrubej mzdy zaznamenali zamestnanci pracujúci ako pracovníci v službách a obchode, konkrétne 8,11 percenta, so základným vzdelaním je to 7,84 percenta, v odvetví zdravotníctvo a sociálna pomoc, vzdelávanie alebo verejná správa a obrana; povinné sociálne zabezpečenie postupne 7,48 percenta, 7,37 percenta, 7,15 percenta, v Trnavskom kraji ide o hodnotu 5,95 percenta, zamestnankyne 5,83 percenta, v organizáciách s 500 – 999 zamestnancami 5,73 percenta, vo veku 20 – 24 a 25 – 29 rokov predstavuje hodnoty 4,64 percenta a 4,61 percenta.

Medziročný pokles priemernej mesačnej hrubej mzdy, naopak, postihol odvetvia finančné a poisťovacie činnosti, ktorý je –0,77 percenta, ubytovacie a stravovacie služby –2,22 percenta a činnosti v oblasti nehnuteľností –2,78 percenta.

Nepodnikateľská sféra rastie rýchlejšie ako podnikateľská

Z hľadiska štruktúry spravodajských jednotiek 66 percent tvoria spravodajské jednotky z podnikateľskej sféry a 34 percent z nepodnikateľskej sféry. Priemerná mesačná hrubá mzda v nepodnikateľskej sfére sa postupne svojou hodnotou 1 199 eur mesačne približuje k hodnote 1 284 eur mesačne v podnikateľskej sfére. Medziročne sa podiel priemernej mesačnej hrubej mzdy v nepodnikateľskej sfére na podnikateľskej zvýšil o 3,38 percentuálneho bodu, respektíve absolútny rozdiel klesol zo 125 eur na 85,51 eura.

Najvýraznejší vplyv na to mali rozdielne úrovne nárastov priemernej mesačnej hrubej mzdy v jednotlivých sférach, keď priemerná úroveň odmeňovania v nepodnikateľskej sfére medziročne vzrástla o 7,05 percenta, kým v podnikateľskej len o 3,17 percenta. Pod výraznejší nárast v nepodnikateľskej sfére sa podpísalo najmä zvýšenie úrovní „tabuľkového“ odmeňovania a, naopak, pod menej výrazný nárast v podnikateľskej sfére sa podpísal medziročný pokles v odmeňovaní vo viacerých sektoroch.
Zpripravil: Ing. František Foltán, TREXIMA Bratislava  Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie