Začal boj o minimálnu mzdu, vlani pod 600 eur zarábalo 7,4 % ľudí

Mzdy a analýzy
Bratislava 8. augusta (TASR) - Na Slovensku odštartovala diskusia o výške minimálnej mzdy pre rok 2021. Rezort práce ju navrhuje zvýšiť o 40 eur na 620 eur v hrubom. Na Slovensku vlani za menej ako 600 eur pracovali viac ženy ako muži a najmä ľudia v Prešovskom kraji.
      
Zvyšovanie minimálnej mzdy rezonuje v spoločnosti každý rok. Sociálni partneri sa na výške ani tento rok nedohodli, s návrhom preto prišlo ministerstvo práce. Rezort, okrem úpravy minimálneho zárobku smerom nahor, navrhuje aj zavedenie štartovacej minimálnej mzdy, ktorá by mala byť vo výške 465 eur v hrubom. Ak by sa mala zvýšiť minimálna mzda podľa prijatého "automatu", na základe ktorého by sa rovnala 60 % z priemernej mzdy v roku 2019, tak by sa vyšplhala na 655 eur. V súčasnosti je vo výške 580 eur.
      
Rast minimálnej mzdy oceňujú najmä zamestnanci s nízkymi príjmami, zamestnávatelia sa im zväčša bránia a varujú pred negatívnymi dosahmi. Inak tomu nie je ani tento rok. Zamestnávatelia požadujú jej zmrazenie na úrovni tohto roka. Dôvodom je okrem iného aj koronakríza. Podľa Michala Páleníka z Inštitútu zamestnanosti v súčasnej dobe nie je dobré výrazne zvyšovať minimálnu mzdu, ale ani ju úplne zmraziť. "Oproti číslu minimálnej mzdy je oveľa dôležitejší čistý príjem človeka a mzdové náklady zamestnávateľa. Daňovo-odvodové zaťaženie minimálnej mzdy výrazne vzrástlo, a to z 30 % na 37 %, teda o tretinu," upozornil Páleník. Je presvedčený, že by sa mali prijať opatrenia. "Určite by bolo vhodnejšie zvýšiť odpočítateľné položky na dane, na zdravotné odvody a naviazať ich na minimálnu mzdu, aby daňovo-odvodové zaťaženie pri minimálnej mzde zostávalo rovnaké," myslí si Páleník. Za nezmyselnú považuje aj štartovaciu minimálnu mzdu. "Účel štartovacej minimálne mzdy nechápem, mzdové zvýhodnenie dlhodobo nezamestnaných, ktorí sa zamestnajú, je v súčasnosti výrazne motivujúce," hovorí Páleník.
      
Podľa analýzy Wood & Company na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok. "Tomu zodpovedalo približne 154.000 zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a sedem percent zamestnaných Slovákov," vyčíslila analytička spoločnosti Wood & Company Eva Sadovská.
      
Z hľadiska vzdelania takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. "Avšak ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše sedem percent zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. Naopak, zamestnanci s vysokoškolským vzdelaním majú plat nižší ako 600 eur v najnižšej miere," doplnila Sadovská.
      
Z analýzy tiež vyplýva, že menej ako 600 eur zarábajú hlavne mladí. "V prípade zamestnancov do 19 rokov majú plat nižší ako šesť stoviek dvaja z desiatich, teda 20 % pracovníkov. Plat nižší ako 600 eur v hrubom však nie je raritou ani v prípade zamestnancov vo veku 20 až 24 rokov. V tejto vekovej skupine podiel dosahuje 12 %. Naopak, najnižší podiel zamestnancov na plný úväzok s platom nižším ako 600 eur sa týka vekovej kategórie 30 až 35 rokov," konštatuje Sadovská.
      
Rozdiely badať aj z hľadiska regiónov. Najhoršie sú na tom zamestnanci v Prešovskom kraji. "Oproti celoslovenskému priemeru je tu podiel zamestnancov zarábajúcich menej ako 600 eur takmer dvojnásobný, ide o 14 % pracujúcich na plný úväzok. Druhý najväčší podiel zamestnancov s platom nižším ako 600 eur eviduje Košický kraj, nasleduje Banskobystrický kraj (8,7 %) a Nitriansky kraj," doplnila Sadovská. Naopak, v Bratislavskom kraji zarába menej ako 600 eur v hrubom iba 4,4 % zamestnancov.
      
"Najväčší podiel zamestnancov s platom pod 600 eur sa týka firiem zameraných na ubytovacie a stravovacie služby. V ich prípade ide o viac ako štvrtinu zamestnancov. V oblasti administratívnych služieb je plat nižší ako 600 eur realitou pre 16 % zamestnancov. V stavebníctve zarába menej ako 600 eur v hrubom vyše 13 % zamestnancov," dodala Sadovská.
Zdroj: TASR   Foto: Shutterstock

"Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ a fotografií zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona."

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie