Kríza je príležitosť aj pre kultúru

Spravodajstvo

Pandémia koronakrízy tvrdo zasiahla všetky odvetvia. Aj v kreatívnom priemysle môžeme očakávať inovácie a zásadné premeny.

Sektor kultúry a kreatívneho priemyslu patrí medzi odvetvia najviac zasiahnuté pandémiou COVID-19, keďže kultúrne služby a podujatia patria medzi posledné oblasti verejného a ekonomického života, ktoré uvoľňujú vlády v jednotlivých krajinách EÚ. V celej Európe možno počuť výzvy aktérov zriaďovaných aj nezriaďovaných subjektov pôsobiacich v sektore, smerujúce k ich divákom, poslucháčom a spotrebiteľom (alebo užívateľom), aby boli solidárni a, pokiaľ je to možné, okrem iného nežiadali o vrátenie financií za zakúpené vstupenky s cieľom uľahčiť finančnú situáciu umelcom a kultúrnym inštitúciám na prekonanie nepriaznivých pomerov. Veľké množstvo subjektov v oblasti scénického a hudobného umenia sprístupňuje či už živé, alebo zo záznamu vysielané koncerty a predstavenia online; múzeá a galérie umožňujú bezplatné virtuálne prehliadky a knižnice a archívy sprístupňujú svoje digitalizované fondy a prístupy do databáz. Mnohí výkonní umelci streamujú webináre a online kurzy, v rámci ktorých môžu účastníci získať rôzne zručnosti či sa naučiť nové technológie, prípadne hru na nástroji, pohybový tréning a pod.

Toto všetko len potvrdzuje trendy, ktorým sa venuje v Stratégii rozvoja ľudských zdrojov v sektore kultúry do roku 2030 Sektorová rada pre kultúru a vydavateľstvo. Z nich ide predovšetkým o potrebu profesionálnej a kvalitnej digitalizácie, interdisciplinárnosti aj v rámci klasických umení. V období po pandémii COVID-19 ešte viac stúpne potreba mäkkých zručností z oblasti marketingu a podnikania pre všetky cieľové skupiny umelcov, kreatívcov a kultúrnych inštitúcií.

Štrukturálna zmena

COVID-19 a karanténny stav celého štátu zdevastovali kultúrny sektor a po skončení a uvoľnení opatrení mnohé veci v sektore nebudú pokračovať tam, kde sa v polovici marca skončili. To však neznamená, že celá situácia nemôže priniesť niečo lepšie a nemôže byť momentom štrukturálnej zmeny aj v oblasti kultúry.

Mnohé aktivity sa presunuli do online priestoru. A mnohé z nich aj boli úspešné či mediálne viditeľné, čo iba zdôrazňuje význam marketingových zručností a schopností realizovať efektívne propagačné aktivity. Online prenosy, vytvorenie spoplatnených platforiem či nový obsah týkajúci sa napríklad divadla, ktorý bude možné sprostredkovať divákovi na diaľku, sú všetko oblasti, ktorým bude venovaná značná pozornosť v nadchádzajúcich rokoch. Takýto prechod kultúrnej a umeleckej produkcie do virtuálneho priestoru ide ruka v ruke s požiadavkou na rozvoj digitálnych zručností osôb pôsobiacich v sektore kultúrneho a kreatívneho priemyslu. Reflektuje sa fenomén digitalizácie a čoraz výraznejšie prenikanie technologických trendov a inovatívnych foriem sprístupňovania kultúrneho dedičstva a umeleckej produkcie aj v súvislosti s dosahom ochorenia COVID-19 na sektor.

Predovšetkým v oblasti scénického umenia však tento priestor nie je adekvátnou náhradou fyzického priestoru. Aktuálne prieskumy z Nemecka a Veľkej Británie ukazujú, že online prenosy, vytvorenie spoplatnených platforiem či nový obsah týkajúci sa divadla nepriniesli nového diváka, len umožnili už existujúcemu pozrieť si, čo nestihol v reálnom čase, či už pre vzdialenosť, alebo aj pre finančné či časové podmienky. Percento nových divákov bolo minimálne a na počet tých, čo dopozerali operný, baletný či činoherný záznam, veľmi vplývala (obrazová aj zvuková) kvalita záznamu. V priebehu času sa počet sledo
vateľov vždy znižoval. Online priestor vždy bude len doplnkom offline (ale živých) aktivít v konkrétnom časopriestore. Umenie nám sprostredkúva správu o stave sveta a človeka. A je nesmierne dôležité „čítať“ túto správu v reálnom priestore, ktorý nejako dýcha, vonia a šumí. Nesie so sebou príbeh, ktorý chce divák zdieľať.

Najviac postihnutí sú tí, čo sú nezávislí od štátu a verejných zdrojov. Väčšinu príjmov generujú len z malých a nepravidelných dotácií a z realizácie vlastnej činnosti, prípadnej z malej podnikateľskej činnosti – sú najzraniteľnejší. Všetky, aj zriaďované kultúrne organizácie so stabilným príspevkom od štátu, VÚC či obce varujú, že sa blížia ku kolapsu. Prevažná väčšina kultúrnych pracovníkov, rôznych umelcov, hudobníkov, skladateľov, režisérov, hercov či technikov priznala, že ich zdroj obživy bol zničený v priebehu nie
koľkých hodín. A mnohí z nich nielenže prepadli sitom podmienok vládnej podpory pre SZČO, ale stratili aj možnosť akokoľvek pracovať a realizovať sa, keďže ich práca je primárne založená na interakcii s inými. Ich stratou by nedošlo len k narušeniu aj tak krehkej umeleckej infraštruktúry, k narušeniu národnej identity, ale aj ďalších sektorov (predovšetkým vzdelávania, sociálnej starostlivosti a komunitnej práce), s ktorými ich výkon súvisí.

Divadlá v problémoch

Obzvlášť závažná je situácia v oblasti scénického umenia. Divadlo, opera, hudba a tanec sú súčasťou fyzického priestoru našich miest a otvárajú sa medzi poslednými oblasťami verejného života. Niektoré prognózy hovoria, že k ich komplexnému otvoreniu môže dôjsť až pred budúcou jarou. Podmienky fungovania v rámci konceptu „social distancing“ znamenajú pre tieto živé inštitúcie prevádzku s hľadiskom zaplneným na 50 percent, ale väčšina divadiel a koncertných siení potrebuje na prežitie viac ako 70-percentnú naplnenosť.

Ministerstvo kultúry SR, nezávislé verejné fondy spolu so župami a s obcami by mali podržať zriaďovanú a hlavne nezriaďovanú kultúru pri živote, nielen pri živorení. Objem požadovanej a potrebnej sumy na záchranu je relatívne malý (až skromný) v porovnaní s prípadnými výhodami hospodárskymi aj spoločenskými, so záchranou a s ochranou jedinečnej, na okolnosti zvonka citlivej infraštruktúry, ktorú tu máme špeciál
ne v Bratislave a iných krajských mestách. Je jednoduchšie a lacnejšie udržať ju teraz, ako sa pokúšať ju následne zdvíhať z popola.

Prevencia kolapsu je iba základným krokom. Pandémia nám dáva priestor aj na reflexiu. Nielen jednotlivým aktérom v kultúre a umení, ale predovšetkým tým, od ktorých je zriaďovaná aj nezriaďovaná kultúra závislá – od samosprávy, štátu, sponzorov a podporovateľov. Zistili sme, čo absentuje v legislatíve a teraz zisťujeme, že sektor kolabuje aj na neexistencii efektívneho viaczdrojového financovania. Toto by mohol byť aj okamih štrukturálnych zmien a zmeny paradigmy myslenia o kultúre na Slovensku. Už nestačí „vysvetľovať“ podporu kultúry cez jej imanentné kvality. Musíme zdôrazňovať aj to, že je užitočná a ekonomicky výhodná.

Vyzerá to tak, že nastávajú aj na Slovensku časy, keď je potrebné veľmi systematicky presviedčať politikov a ľudí, ktorí poskytujú dotácie na kultúrne aktivity, aby ich podporili. Majú radi dôkazy nielen o tom, čo prináša aktivita pre oblasť umenia a daný región, ale tiež, či a koľko ďalších ľudí bolo do jednotlivých aktivít zapojených.

Nech sa budeme akokoľvek vzpierať a argumentovať, že v úzko zameraných a „exkluzívnych“ umeleckých projektoch je často väčší potenciál inovácie a posunu celej oblasti umenia, že takéto diela posúvajú často aj samotných umelcov, nielen divákov, čím generujú „nové“ diela, musíme byť pripravení argumentovať aj inými dosahmi ako len dosahmi na tvorbu a umenie.

V Európe, aj v tej, kde má kultúra a umenie celkom iné postavenie v spoločnosti a kde rozhodujúci aktéri rozumejú diverzite foriem a žánrov, existuje viacero funkčných nástrojov na uľahčenie merania dosahov kultúrnych podujatí na spoločnosť. Napríklad v Česku existuje pre organizátorov kultúrnych podujatí už niekoľko rokov takzvaná Kultúrna kalkulačka, ktorá sa dá použiť na prepočet ekonomických dosahov kultúrnych akcií, akými sú rôzne festivaly, pravidelne sa opakujúce umelecké aktivity, ale aj väčšie jednorazové umelecké akcie. Je to dobrý nástroj nielen pre organizátorov, ktorých pri vypĺňaní prinúti premýšľať v širších súvislostiach, ale aj pre druhú stranu, ktorá neverí, že kultúra nemusí žiť len z dotácií a je schopná produkovať zisky. Do kalkulačky stačí zadať základné informácie o projekte a jeho návštevníkoch a aplikácia vypočíta, aký malo dané podujatie či aktivita dosah na ekonomiku regiónu, a to od HDP až po príjem zamestnanca či po výber nepriamych daní.

Doplnkové služby

Často sa pri posudzovaní kvality, atraktivity či dostupnosti kultúry zabúda, že návštevníci si nielen kúpia vstupenku na podujatie, ale musia sa na miesto dopraviť, ubytovať, najesť či využiť iné typy služieb, čím kultúrna aktivita prispieva k rozvoju regiónu. Samozrejme, na tieto vedľajšie vplyvy nemusí myslieť samotný umelec, ale je dôležité, aby o nich vedel organizátor.

Systematickejšie hodnotenie dosahov (priamych, nepriamych či odvodených) poskytnutej podpory na kultúru sa začína uplatňovať v západnom svete v 80. rokoch. Pionierom v tomto ponímaní kultúrnej politiky presadzujúcej inštrumentalizáciu kultúry, ktorá investície do kultúry zdôvodňuje ekonomickým a sociálnym rozvojom, je Veľká Británia. Koncept kreatívnej ekonomiky ovplyvnil koncept kultúrnej politiky v celej Európe a prišiel s vnímaním kultúry ako generátora ekonomickej prosperity.

Znalostná ekonomika, ekonomika kultúry, kreatívna ekonomika, kultúrne a kreatívne odvetvia sú v súčasnosti – v kontexte hľadania európskych stratégií, ako naštartovať rast konkurencie, zamestnanosti a udržať si pozíciu lídra v globálnom kontexte – oblasti, v ktorých by Európa mohla zohrávať kľúčovú rolu. A platí to aj o Slovensku.
Pripravili: Doc. Mgr. art. Svetlana Waradzinová, prorektorka VŠMU – Mgr. Jakub Žabka, tajomník Sektorovej rady pre kultúru a vydavateľstvo   Foto: Shutterstock

Mohlo by vás zaujímať:

Poslať priateľovi
pracujem
pracujem Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...
ISTP

Prebieha vyhľadávanie, prosím, čakajte...

Pomocník

Máte otázky?
Vitajte v ISTP

Váš Internetový Sprievodca Trhom Práce

Na základe rozhodnutia o vyradení z evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade PSVR si, prosím, upravte registračné údaje.

Dobrovoľne nezamestnaný

Chcem pracovať

Potvrdenie

Vykonať požadovanú akciu?

Áno Nie